„Putinov kuchár“ sa priznal. On stojí za vznikom Vagnerovej polovojenskej skupiny

Ruský oligarcha Jevgenij Prigožin, spojenec šéfa Kremľa Vladimira Putina, v pondelok potvrdil, že založil ruskú súkromnú polovojenskú organizáciu známu pod názvom Vagnerova skupina. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Prigožin tiež potvrdil prítomnosť tejto skupiny, v zahraničí známej pod názvom Wagner group, v krajinách Latinskej Ameriky a Afriky.

Ruský oligarcha vo vyhlásení svojej spoločnosti spresnil, že Vagnerovu skupinu založil v roku 2014 s cieľom vyslať bojovníkov do východoukrajinského regiónu Donbas. „Od tohto momentu, od 1. mája 2014, sa zrodila skupina patriotov,“ povedal.

Vojna na Ukrajine už trvá viac ako 200 dní. 7 mesiacov krutej vojny

GALÉRIA+ 22

Prigožin, ktorého v súvislosti s cateringovými zmluvami pre Kremeľ prezývajú „Putinov kuchár“, doposiaľ väzby na Vagnerovu skupinu oficiálne popieral. Na jeho úzke väzby na tzv. vagnerovcov však západné médiá a pozorovatelia upozorňujú už roky.

„Títo chlapci (vagnerovci), hrdinovia, ktorí bránili sýrsky ľud i ďalších ľudí v arabských krajinách, chudobných Afričanov a obyvateľov Latinskej Ameriky, sa stali piliermi našej vlasti,“ vyhlásil v pondelňajšom vyhlásení Prigožin.

Tento 61-ročný ruský biznismen je terčom sankcií zo strany Európskej únie a Spojených štátov, pripomína AFP. Vagnerova „súkromná armáda“ podľa analytikov slúži ako predĺžená ruka Moskvy pri realizácii jej mocenských záujmov v zahraničí. Kremeľ oficiálne akékoľvek väzby na ňu popiera.

Verbovanie väzňov do Vagnerovej skupiny

Francúzske úrady oznámili, že preverujú tvrdenie ruského aktivistu a zakladateľa ľudskoprávneho projektu Gulagu.net Vladimira Osečkina, že sa ho pred niekoľkými dňami niekto pokúsil zabiť.

K incidentu došlo v meste Biarritz na juhozápade Francúzska, kde Osečkin momentálne žije aj so svojou rodinou. Informovala o tom agentúra AFP.

Osečkin vedie mimovládnu organizáciu Gulagu.net, ktorá sa špecializuje na odhaľovanie zneužívania v ruských väzniciach. Je považovaný za zarytého odporcu ruského prezidenta Vladimira Putina, objasnila agentúra AFP.

Podľa Osečkina k incidentu došlo 12. septembra večer, keď bol so svojou manželkou a deťmi doma a pracoval v prítmí, pričom si na zábradlí jednej z terás všimol „pohybujúcu sa červenú bodku“, ktorá sa hýbala smerom k nemu. Osečkinovci následne zavolali políciu. Po príchode polície bolo údajne v blízkosti počuť zvuky podobajúce sa na streľbu.

Osečkin dodal, že pred desiatimi dňami dostal informáciu, že do Francúzska pricestoval človek spojený s ruským podsvetím, ktorý má údajne za úlohu zabíjať ľudí v oblasti Biarritzu.

Zdroj blízky vyšetrovaniu, ktorý si neželal byť menovaný, pre agentúru AFP uviedol, že polícia sa začala zaoberať vyhrážkami, nie pokusom o vraždu Osečkina.

Zmienený zdroj súčasne odmietol potvrdiť alebo vyvrátiť, že v blízkosti Osečkinovho bydliska sa strieľalo. Incident sa odohral deň po tom, ako projekt Gulagu.net informoval, že vo väzniciach Leningradskej oblasti verbujú väzňov do súkromnej armády, známej ako Vagnerova skupina, aby sa pridali k ruskej armáde, ktorá vedie vojnu na Ukrajine.

Osečkin vtedy – s odvolaním sa na odsúdených – napísal, že do väznice ich prišiel verbovať osobne Jevgenij Prigožin, kontroverzný ruský podnikateľ blízky Putinovi.

V škole v Rusku sa strieľalo, zomrelo 13 osôb a najmenej 21 je zranených

Portál Gulagu.net sa dostal do povedomia v roku 2021 po zverejnení videozáznamov zobrazujúcich znásilnenia v ruských väzniciach, ako aj svedectvá obetí – a čo je mimoriadne nezvyčajné, aj páchateľov – čo viedlo k začatiu vyšetrovania úradmi.

Gulagu.net tvrdí, že má k dispozícii viac ako 1 000 videí, ktoré ukazujú mučenie v ruských väzniciach. Mnohí ľudskoprávni aktivisti a západné vlády podozrievajú Rusko z toho, že je schopné likvidovať oponentov kremeľského režimu žijúcich v zahraničí.

Tak to bolo v prípade dvojitého agenta Sergeja Skripaľa, ktorý v roku 2018 prežil pokus o zabitie nervovoparalytickou látkou typu novičok. Kremeľ obvinenia z pokusu o Skripaľovo zabitie odmieta.

AFP pripomenula, že po ruskej invázii na Ukrajinu ušlo do zahraničia, najviac do štátov Európskej únie, mnoho ruských aktivistov, novinárov a intelektuálov, ktorí sú proti vojne.