Inklúzia sa netýka len zdravotne znevýhodnených, je prínosom pre všetkých.

Počuli ste už o inklúzii? Tí z vás, ktorí máte dieťa, súrodenca či iného člena rodiny so špeciálnymi potrebami, určite áno. Snažíte sa o to, aby váš blízky žil čo najviac možne plnohodnotný život so svojou rodinou, so svojimi priateľmi, spolužiakmi a v budúcnosti s kolegami v práci. Aby nebol vnímaný ako „iný“, ktorého treba odčleniť. Práve naopak, aby mu bol dopriaty rešpekt, empatia a jeho „inakosť“ bola prijímaná. V takom prípade hovoríme o inklúzii – o začlenení a akceptovaní každého človeka, o rešpekte  voči  rozmanitosti ľudí a vnímaní ich rovnakej hodnoty a dôstojnosti.

zdroj: Naša inkluzívna škola - Ranný kruh je príležitosť pre dieťa zdieľať svoje emócie a pocity.

Inkluzívne vzdelávanie zlepšuje kvalitu života – príbehy detí

Inklúzia ako prirodzený a samozrejmý prístup ku každému z nás by mala fungovať už v našej primárnej rodine, tam, kde by sme mali cítiť bezpečie. Navzájom sa prijímať  s rešpektom a láskou, neodsudzovať sa. Inkluzívny prístup by mal následne prechádzať do predškolských zariadení, škôl a neskôr do zamestnania a pracovného prostredia.

Zatiaľ však píšeme s podmienkou „by“, pretože inklúzia na Slovensku ešte stále nie je pojem bežný. No čoraz viac rodičov detí s určitým znevýhodnením túži pre ne získať miesto v bežnej škôlke alebo škole. Chcú, aby ich dieťa bolo prijaté kolektívom bežných (intaktných) detí s rešpektom a pochopením. Takéto začlenenie znamená pre ich dieťa veľkú šancu napredovať.

Prax navyše ukazuje, že inklúzia je prínosom pre všetky deti v kolektíve, pretože ich učí prijímať inakosť s rešpektom, učí ich byť viac empatickými, čo je pre celú spoločnosť z dlhodobého hľadiska posilňujúce. Chápme inklúziu širšie, nie je len o deťoch so zdravotným znevýhodnením. Takýto prístup je pripravený  na to, že ktorékoľvek dieťa si môže prechádzať náročným obdobím, napríklad počas dospievania alebo sa  v rodine môže vyskytnúť ťažké ochorenie, rozvod či strata rodiča alebo sa dieťa ocitá v inom štáte, po úteku pred vojnou.

Toto všetko veľmi výrazne ovplyvňuje vnútorné prežívanie dieťaťa, jeho schopnosť sústrediť sa počas vyučovania, jeho vzťahy.  Ako si s tým má samé poradiť? Berie sa na to v školách ohľad? Má šancu toto dieťa nebyť označené za problémové či divné?

zdroj: Naša inkluzívna škola - Max so svojimi rodičmi a Peťko so svojou maminou sa tešia, že im škola pomáha napredovať.

Mirka, mamička chlapca Peťka s narušenou komunikačnou schopnosťou dlho hľadala pre svojho syna bežnú školu, do ktorej by ho prijali. Peťko totiž navštevoval nultý ročník špeciálnej školy, ktorá mu síce pomáhala, ale ďalej sa neposúval. Keďže má Peťko šport a pohyb v krvi, začal navštevovať hokejový klub Sršne Košice.

Tu si rodičia všimli, že Peťko sa veľmi rýchlo začlenil do kolektívu bežných detí a nemal problém s nimi fungovať a dorozumieť sa. Čas strávený na tomto krúžku bol pre neho veľmi motivačný a pomáhal mu.

A tak sa Peťkovi rodičia rozhodli, že sa pokúsia nájsť pre neho bežnú školu. V Košiciach, kde bývajú, ho boli ochotní prijať len do jedinej školy a to do ZŠ Drábova 3. Táto škola už má veľké skúsenosti s inkluzívnym vzdelávaním, pôsobí na nej školský inkluzívny tím a od septembra majú na škole 47 začlenených detí.

Väčšina z nich má vývinové poruchy učenia, ako je dyslexia, dysgrafia, dysortografia a  dyskalkúlia, tiež sú to žiaci s narušenou komunikačnou schopnosťou, s poruchami autistického spektra, s Aspergerovým syndrómom, ADHD, s detskou mozgovou obrnou a ľahkým stupňom mentálneho postihnutia.

Peťko absolvoval na tejto škole vstupnú orientačnú diagnostiku a od septembra nastúpil do inkluzívnej základnej školy ZŠ Drábova, je šťastný. „Inklúzia je v dnešnom svete veľmi dôležitá, pretože učí deti, že svet nie je čiernobiely a že všetci sme určitým spôsobom jedineční. Dáva šancu deťom, akým je aj náš Peťko prežiť plnohodnotné detstvo,“ hovorí Mirka, Peťkova mamina.

Malý Max má diagnózu detská mozgová obrna (DMO), pod ktorú spadá viacero zdravotných problémov. Najvážnejšími sú 100% imobilita a problémy s komunikáciou. Maxík sa dorozumieva znakmi, prípadne slabikami, čo mu spôsobuje najväčšie ťažkosti pri zaradení sa do kolektívu. Býva so svojimi rodičmi blízko Bratislavy a v septembri začal svoj druhý rok na inkluzívnej základnej škole.

Deti v triede sú k Maxovi veľmi vnímavé a nápomocné, čo ich obohacuje navzájom. Hoci je Max na vozíku, fyzické prekážky vôbec nevníma, pretože pedagógovia a samotná škola vytvorili týmto deťom úžasné podmienky na vzdelávanie. Situácia s pandémiou koronavírusu však skomplikovala Maxovi rozvoj logopédie.

„Aj napriek tomu musím úprimne skonštatovať, že škola syna posunula neskutočne dopredu. Prehĺbila sa u neho mentálna vytrvalosť, trpezlivosť a chuť pracovať. Max sa snaží držať krok so spolužiakmi, čo sa síce často nedarí, ale už len fakt, že aj v oblasti vzdelávania prejavuje svoju bojovnosť a vytrvalosť, je pre nás neopísateľný,“ delí sa o svoje pozitívne vnímanie inklúzie mamička Denisa.  

zdroj: Naša inkluzívna škola - Spokojný Peťko v triede na inkluzívnej škole ZŠ Drábova.

Inkluzívne školy na Slovensku nie sú bežný jav  – prečo?

Na Slovensku máme vybudovaný robustný systém špeciálneho školstva. Tieto školy majú svoj význam pre istú skupinu detí. No oproti krajinám Západnej Európy je do nich zaradených štvornásobne viac detí, ktoré by sa inak mohli vzdelávať v bežných školách, spolu s ostatnými kamarátmi.

Ako už spomenula mamička Peťka, v našom druhom najväčšom meste – v Košiciach, bola len jediná bežná základná škola, ktorá mohla či bola ochotná Peťka prijať. Ostatné školy nemali skúsenosť zo začlenením dieťaťa s komunikačnou poruchou. Na každej škole, ktorá chce prijať a začleniť deti s určitými špeciálnymi potrebami, musí fungovať školský inkluzívny tím, bez neho to dlhodobo nejde.

Tento tím tvorí zväčša špeciálna pedagogička, logopedička a školská psychologička. Pracujú s deťmi, ich rodinami a pomáhajú aj pedagógom pri ich práci. Ďalej je pre školu, ktorá chce byť inkluzívna dôležité odstránenie bariér pri vstupe a pohybe po škole, zriadenie rôznych špeciálnych miestností na škole, ktoré slúžia pre diagnostiku, terapie, fyzio, senzorické a logopedické cvičenia, veľmi pomáhajú aj neformálne oddychové zóny, kde všetky deti dokážu zrelaxovať a následne sa lepšie sústrediť na vyučovanie.

Toto všetko sú nevyhnutné aspekty pre zabezpečenie inkluzívneho vzdelávania. Ich napĺňanie znamená pre každú školu značnú finančnú záťaž. Situácia v školstve je dlhodobo náročná, čiastkové zmeny sa dejú hlavne v debarierizácii priestorov škôl a od nového školského roka bol navýšený aj počet asistentov učiteľa, no inkluzívne vzdelávanie na Slovensku stále ťahá za kratší koniec.

To si všimla Nadácia Volkswagen Slovakia a zareagovala na to vytvorením grantového programu Naša inkluzívna škola, vďaka ktorému poskytuje pomoc školám tak povediac „na mieru“.

„Dávame školám možnosť vypracovať a uviesť do života plán, ktorý vychádza z ich vlastných potrieb. Vyššou sumou, 100 000 eur pre jednu školu, chceme umožniť realizáciu rôznych foriem podpory inkluzívneho vzdelávania – úpravy priestorov, zakúpenia terapeutických a edukačných pomôcok, ale aj vzdelávania a podpory pre pedagógov,“ uviedla Ľubomíra Repáňová z Nadácie VW SK.

Ideou je, aby podporená škola za jeden rok výrazne postúpila na svojej ceste k inklúzii a dosiahla stanovené ciele. A tým je predovšetkým zvýšenie šancí na vzdelávanie pre čo najviac detí bez rozdielu, mať možnosť prijať deti s rôznymi špecifickými potrebami, ako je aj Peťko a Max.

Nadácia VW SK každý rok vyberie dve školy, ktorým poskytne finančnú podporu z grantu Naša inkluzívna škola. Vďaka tomu sa na konkrétnych školách realizuje debarierizácia priestorov, zriaďujú sa špeciálne miestnosti pre efektívnejšiu prácu školského inkluzívneho tímu a podporuje sa aj ďalšie vzdelávanie pedagógov či nákup špeciálnych edukačných a kompenzačných pomôcok.

V aktuálnom 2. ročníku grantového programu Naša inkluzívna škola boli z prihlásených škôl vybrané ZŠ M.R. Štefánika v Lučenci a ZŠ na Ul. Mieru v Bytči, ktoré budú vďaka finančnej podpore z grantu výrazne postupovať na svojej ceste za inkluzívnym vzdelávaním a pomáhať tak deťom a ich rodinám.  

Viac o grantovom programe Naša inkluzívna škola sa dočítate na www.nasainkluzivnaskola.sk

Nadácia Volkswagen Slovakia je verejnoprospešná nadácia. Už štrnásť rokov aktívne premieta idey spoločenskej zodpovednosti Volkswagen Slovakia do praxe. Systematicky a dlhodobo vytvára stabilné zázemie pre podporu tretieho sektora a školských inštitúcií vo všetkých regiónoch Slovenska. Jej víziou je, aby malo každé dieťa prístup k možnostiam na svoj individuálny rozvoj a vzdelávanie. Angažuje sa najmä v oblasti pomoci ľuďom so zdravotným a sociálnym znevýhodnením, podporuje inovatívne formy výučby nemeckého jazyka a vzdelávanie budúcich učiteľov a poskytuje pomoc rodinám zamestnancov.