Poslanci oželeli 96-hodinovú „čakačku“. Návrh zákona o pomoci tehotným ženám je opäť v hre
- Návrh zákona bol v pomernej tichosti predložený 30. septembra
- Platiť by po schválení mohol od 15. januára 2023
- Návrh zákona bol v pomernej tichosti predložený 30. septembra
- Platiť by po schválení mohol od 15. januára 2023
Anna Záborská a skupina poslancov okolo nej sa opäť rozhodla chrániť ešte nenarodené deti. V NR SR leží nový návrh zákona o pomoci tehotným ženám, ktorý by mohol nadobudnúť platnosť podľa samotnej listiny po jej schválení už 15. januára 2023.
Neúspechom sa zmierňujú požiadavky
Tentokrát je návrh podaný v tichosti. Obsahuje, ako to už býva zvykom, 48 hodín na „rozmyslenie si“, respektíve časový úsek do vykonania zákroku po už disponovaní potrebnou lekárskou dokumentáciou.
V návrhu doslovne figuruje, že „ak nejde o bezprostredné ohrozenie zdravia alebo života ženy, umelé ukončenie tehotenstva sa môže vykonať najskôr po uplynutí lehoty 48 hodín od odoslania hlásenia o poskytnutí informácií a odovzdaní informácií v listinnej podobe… Pred odoslaním hlásenia podľa prvej vety lekár musí zistiť splnenie všetkých podmienok na vykonanie umelého ukončenia tehotenstva“.
Tentokrát sa však bavíme o časovom limite, ktorý je už Slovensku známy, a teda nie o limite pôvodne pretláčanom skupinou poslancov, ktorý 6. októbra 2021 prešiel do druhého čítania a celá krajina so zatajeným dychom čakala, či sa skutočne posunie „čakacia doba“ až na požadovaných 96 hodín. Nestalo sa. Zdá sa preto, že neúspech vedie k zmierňovaniu podmienok tohto zákona a obmien jeho návrhov.
Z prerušenia na ukončenie
Čo však zákon skutočne upravuje, sú pojmy, ako je „umelé prerušenie tehotenstva“ na „umelé ukončenie tehotenstva“. Otázkou ostáva, ako zmena samotných pojmov skutočne pomôže tehotným ženám rozhodnúť sa, že dieťa, ktoré by mohli priviesť na svet, aj chcú.
To, čoho sa vzhľadom na znenie návrhu skupina poslancov, snažiaca sa pomôcť tehotným ženám, nevzdá, sú pamflety. Ak sa žena aj napriek všetkému rozhodne pre aktuálne takzvané umelé prerušenie tehotenstva, lekár jej musí následne odovzdať s poučením v listinnej forme aj iné informácie.
Sú medzi nimi „zoznam občianskych združení, neziskových organizácií, nadácií, cirkví a náboženských spoločností, ktoré poskytujú ženám finančnú, materiálnu a psychologickú pomoc v tehotenstve“, čo znamená, že sa na zozname nachádzajú aj rôzne cirkevné letáky a nastáva tzv. posledný pokus o presviedčanie v podobe určitého a možného psychického nátlaku prostredníctvom propagačných materiálov.
Samozrejme, tie zahŕňajú aj „informácie o materskom, rodičovskom príspevku, príspevku na starostlivosť o dieťa, príspevku pri narodení dieťaťa a prídavku na dieťa, o príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa“. Financie na dieťa sa od starého návrhu razantne nelíšia. Suma príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa je stále 3 170,14 eura.
V čase jednej z najväčších kríz
Návrh prichádza do NR SR v tichosti možno aj vzhľadom na aktuálnu situáciu, kedy čelí Slovensko riziku absolútnej katastrofy v podobe zrútenia ekonomiky.
Podľa premiéra Edurada Hegera to „nedopustia“, radšej dôjde k privatizácii energie, ktorú ako krajina exportujeme, ale „ľuďom elektriku dajú“. Svoj plán B vysvetlil 1. októbra v relácii Sobotné dialógy.
Elektrina v Lipsku (Nemecku) bola predaná za menej ako 100 eur na megawatt, vysvetľuje Heger a podotýka, že vtedy to bola aj skutočná hodnota elektrickej energie. Ak sa však bude predávať podľa vývoja cien, ktorý vidíme, pôjde o 500 eur na megawatt, objasnil premiér.
„To skončí v profite nemeckých firiem, ktoré to tam budú predávať. Ale vyskladajú sa na to aj slovenskí občania. My sme povedali, že ktokoľvek kúpil energiu za 100 eur a predal ju za 500, tak by tých 400 mal poslať do tej krajiny, odkiaľ tú energiu kúpil,“ hovorí Heger.
Otázkou tak ostáva, či sa poslanci rozhodli v takýchto turbulentných časoch a po mnohonásobných prehrách v ringu „pomoci tehotným ženám“ zvoliť radšej tichú, no istejšiu stratégiu, dúfajúc, že docielia aspoň niektoré z pôvodných zámerov návrhu, alebo ide len o veľmi nevhodne zvolené načasovanie.
Komentár vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú postoje celej redakcie.
Čítajte viac z kategórie: Názory a komentáre
Zdroje: NR SR, Startitup