Mladí Slováci sa chcú predvádzať, v živej komunikácii zaostávajú, vadí im aj kritika, upozorňujú experti

Psychologická platforma Talk2amy, založená na umelej inteligencii vydáva veľké porovnanie generácií. Vychádza z anonymných dát, ktoré dlhodobo zbiera práve AI. Z neho vyplýva, že najnovšia generácia Z sa úplne vymyká všetkým ostatným, s ktorými sme doposiaľ mali dočinenia. Je oveľa neurotickejšia, viac podlieha úzkosti a depresiám, no je otvorená osobnostnému rozvoju, mentoringu či koučingu.

Ukázalo sa, že vyžaduje na svoj výkon spätnú väzbu častejšie ako napríklad generácia X. Výrazne exceluje v oblasti kreativity, kde prináša často nevšedné myšlienky. Má tiež potrebu sa ukazovať, čo jej nerobí problém vďaka svojmu „virtuálnemu“ životu na sociálnych sieťach.

Žijú v dvoch svetoch

Zástupcovia tejto generácie majú v spoločnosti pomerne silné zastúpenie. Ide o ľudí vo veku 15 až 22 rokov, teda nástupcov mileniálov. Narodili sa do dvoch svetov – toho reálneho a virtuálneho. Sú neustále na sieti, preferujú zábavu, videohry a komunity. Svet bez internetu je pre nich jednoducho obrovskou neznámou. Ich životný štýl má preto veľký podiel aj na tom, že táto generácia je iná ako ostatné.

Oproti predchádzajúcim generáciám u nej možno pozorovať výrazný nárast takzvaného neurotického prežívania. Má tiež tendenciu vnímať svet ako ohrozujúce miesto. S tím súvisia aj úzkosti a depresie.

Martin Rücker, zakladateľ spoločnosti Mongata, k tomu dopĺňa: „Je potrebné vziať do úvahy, že túto generáciu zastihli dva roky pandémie presne vo veku, keď sa budujú sociálne väzby, experimentuje sa vo vzťahoch, intímnej rovine. Nová generácia Z preto vnímala celú covidovú krízu veľmi ťažko, prevláda u nej pocit, že im niekto tie dva roky vzal.“

Po pandémii hneď prišla vojna na Ukrajine, na ktorú táto generácia, ktorá vyrastala v mieri a slobode, nie je pripravená vôbec. Myslia si, že majú dôvod hnevať sa viac ako ostatní. Takzvaní „Zetkári“ sú síce neurotickí, no na druhej strane sú oveľa viac otvorení osobnostnému rozvoju, mentoringu alebo koučingu.

„Vyžadujú spätnú väzbu na svoj výkon oveľa častejšie ako napríklad X-kári. Tu sa teda výrazne otvára priestor pre vzdelávanie a talentové programy či firemné akadémie,“ upresňuje Rücker.

Nebráni sa ani terapeutickej pomoci, pretože už nemá stereotypné myslenie voči sebapoznaniu ako predchádzajúce generácie. Navyše u nich možno pozorovať vysoké hodnoty v liberálnom videní sveta.

V ich hodnotách sa objavuje vyššia zraniteľnosť a hanblivosť. Spätnú väzbu, pokiaľ nie je podaná konštruktívne a citlivo, môžu brať ako kritiku a vymedzovať sa voči nej. Vyžadovať si môžu pravidelnú spätnú väzbu, ktorá bude motivačná a rozvojová. 

Plusom je, že lepšie reagujú na krátkodobý stres a v neposlednom rade dobre pracujú s predstavivosťou. Ukázalo sa, že títo ľudia sa chcú ukázať a predviesť. Toto všetko im zabezpečujú sociálne siete.

Zaujímavosťou je, že Z-kári sú najproduktívnejší inovátori, kreatívci aj snílkovia, a to vo viac ako 70 %. Ako už bolo spomenuté, zástupcovia generácie Z sú síce zdatní v online svete, v živej komunikácii však ťažko zaostávajú za svojimi predchodcami.

Nie sú tak orientovaní na sociálne väzby, kontakty a neverbálne signály. Spolupráca medzi Zetkami a staršími generáciami tak môže byť niekedy veľmi náročná.

Odpoveďou by mohla byť vyššie spomínaná ochota učiť sa, rozvíjať, naučiť sa komunikovať na sociálnom poli, no aj porozumieť predchádzajúcim generáciám.

„Odporúčam nechať im, aby si vybrali oblasti, ktoré skutočne potrebujú, a tie nech spoznajú do hĺbky. Potom sa z krátkodobej zvedavosti stane zvedavosť, ktorá povedie k expertnému mysleniu. Rovnako stojí za to ukázať im, ako pracovať s dlhodobou energiou a mentálnym nastavením tak, aby sa boli schopní sústrediť,“ uzatvára Rücker.

Rob si, čo chceš

Pokiaľ sa na generáciu Z pozrieme z globálneho hľadiska, všimnúť sa oplatí výskum British Pregnancy Advisory Service, ktorý cituje aj denník The Guardian. „Sme oveľa inkluzívnejší,“ odpovedá v ňom 19-ročná študentka Demi Babalola.

„Rob si, čo chceš, kým tým nikomu neubližuješ a sám si v bezpečí. Ide o slobodu. Predchádzajúce generácie striktne odlišovali napríklad medzi gay a hetero svetom. Ja osobne sa snažím vyhýbať zbytočným nálepkám, mať čiernu pleť už je samo osebe v spoločnosti determinujúca a nesie to so sebou záťaž stereotypov, podľa ktorých by som mala byť výrečná alebo mať rada určitý typ hudby. Nálepky sú obmedzujúce.“

zdroj: Unsplash/ Joshua Rawson-Harris

Podľa tejto štúdie, zoomeri pijú menej alkoholu, berú menej drog a taktiež dochádza menej často k prípadom nechceného tehotenstva pred dosiahnutím dospelosti. Zoomeri dávajú pred barmi prednosť „kaviarňam s freshmi a smoothies“ a dokážu oceniť kvalitný čas trávený doma s priateľmi a dokonca ho uprednostniť pred sexom.

Taktiež nestoja o to, chodiť za zábavou „von“, a namiesto toho holdujú domácim večierkom, ktoré sú niekde na pomedzí nevinného pred-pubertálneho prespávania u kamarátov a pravých a nefalšovaných domácich večierkov s rannou opicou. Typický zoomer si uvedomuje aj to, že podobný obraz pôsobí v očiach starších skôr negatívne.

Mladá generácia je často mediálne vyobrazená s hlavou prilepenou v telefónoch, objavuje sa všeobecný stereotyp lenivého tínedžera, ktorý sa doma hrá s telefónom namiesto toho, aby vonku „zdravo rebeloval“.

Záleží im na tom, ako na nich pozerá spoločnosť

Podľa futurológa Rhiannona McGregora je sebauvedomenie ďalším výrazným rysom zoomerov: „Aj preto, že sú si vedomí toho, ako sú všeobecne zobrazovaní, sa snažia svoj obraz kurátorovať tak, že potom paradoxne oproti predchádzajúcim generáciám môžu pôsobiť konzervatívnejšie.“

Namiesto fajčenia, nadmiery sexu a clubbingu tak stúpa obľuba v starostlivosti o seba. Zdravie a celková pohoda idú u nich ruka v ruke s dostupnosťou informácií, ktoré sa práve týchto oblastí týkajú.

Technológie navyše majú ešte ďalšiu výhodu: vďaka nim sa cítia oveľa viac súčasťou globálnej komunity, čo pozitívne ovplyvňuje napríklad ich aktívny prístup k otázkam, ako je globálna zmena klímy.

zdroj: Unsplash/Norbert Kundrak

Negatívnu stránku neustáleho pripojenia ukazujú výsledky štúdie spoločnosti Deloitte s názvom The Deloitte Global Millennial Survey. Podľa nich majú mileniáli a generácie Z ambivalentný vzťah so sociálnymi médiami.

Na otázku, či by boli spokojnejší, keby obmedzili čas strávený na sociálnych sieťach, odpovedalo 59 % respondentov patriacich do generácie Z pozitívne. Ďalej 54 % súhlasilo s tvrdením, že sociálne médiá im prinášajú viac škody ako úžitku. Nakoniec 38 % respondentov súhlasilo s tvrdením, že by chceli úplne prestať používať sociálne médiá.