Judo, KGB, Kremeľ a vojna. Ako šiel čas s Putinom, ktorý oslavuje 70-ku (FOTO)
- Ruský prezident Vladimir Putin dnes oslávil 70 rokov
- Kirill vyzval obyvateľstvo, aby sa modlilo za zdravie tohto najdlhšie slúžiaceho predstaviteľa Ruska
- Ruský prezident Vladimir Putin dnes oslávil 70 rokov
- Kirill vyzval obyvateľstvo, aby sa modlilo za zdravie tohto najdlhšie slúžiaceho predstaviteľa Ruska
Ruský prezident Vladimir Putin sa v piatok, 7. októbra 2022 dožil 70 rokov. V deň svojich narodenín sa má zúčastniť na neformálnom samite Spoločenstva nezávislých štátov v Petrohrade, v niekdajšom hlavnom meste cárskeho Ruska, ktoré je jeho rodiskom, informuje tlačová agentúra SR.
Moskovský patriarcha Kirill vyzval obyvateľstvo, aby sa modlilo za zdravie tohto najdlhšie slúžiaceho najvyššieho predstaviteľa Ruska od čias diktátora Josifa Stalina. Kirill má úzke vzťahy s Putinovou vládou a dlhodobo podporuje konzervatívne hodnoty namiesto takzvaného západného liberalizmu.
Avšak národy to vidia inak. Momentálne s najväčšou pravdepodobnosťou najnenávidenejší človek, minimálne v rámci krajín Západu, Vladimir Putin, je už viac ako 20 rokov buď ruským prezidentom, alebo premiérom. Aj počas prezidentovania jeho pravej ruky Dmitrija Medvedeva medzi rokmi 2008 a 2012 bol práve Putin v najväčšej krajine sveta tým, kto udával tón.
Agent, judista, prezident
Putin začínal ako agent KGB a svet obleteli jeho fotografie v kimone, keďže sa venuje bojovému umeniu Judo. Rovnako známe sú jeho fotky bez trička, ktoré sú predmetom obdivu, ale aj drsných vtipov. Cestu Vladimira Putina si môžeš pozrieť v galérii.
Putin hneď po absolvovaní Leningradskej štátnej univerzity v roku 1975 nastúpil do sovietskej spravodajskej služby, známejšie ako KGB. Počas pôsobenia v KGB pracoval ako dôstojník prípadov a získal hodnosť podplukovníka, informuje portál Sky News. Neskôr sa stal poradcom istého profesora Anatolija Sobčaka a stal sa predsedom mestskej rady Leningradu a na to aj prvým demokraticky zvoleným primátorom mesta.
Akonáhle sa presťahoval do Moskvy, začal pracovať v Kremli a v roku 1998 bol vymenovaný za šéfa ruskej Federálnej bezpečnostnej služby, čo je v podstate nástupca KGB. Potom, ako odstúpil prezident Jeľcin, Putin sa stal úradujúcim prezidentom a v roku 2000 už oficiálne zvoleným prezidentom Ruskej federácie.
Anektovaný Krym
V roku 2014, rovnako v mesiaci február, ako sa začala aj ruská invázia na Ukrajinu, sa proruské sily zmocnili niekoľkých vojenských základní na Kryme. Jedna zo základní patrila veliteľstvu ukrajinského námorníctva v čiernomorskom prístave Sevastopol.
Putin neskôr podpísal zmluvu o pripojení Krymu k Rusku po nezákonnom referende, ako uvádzajú ukrajinské úrady. Tento čin bol aj medzinárodne odsúdený.
Niečo podobné sa deje aj teraz, počas rusko-ukrajinskej vojny, kedy ruská armáda obsadila štyri oblasti, ktoré sú najbližšie Rusku, a po referende, ktoré opäť Ukrajina označila za protizákonné a neľudské si Putin tieto oblasti tak či onak prisvojil. Západ tieto referendá tiež označil za „podvod“ a uviedol, že ilegálnu anexiu nikdy neuzná.
Vojna na Ukrajine
Vojna na Ukrajine sa začala 24. februára 2022 a trvá dodnes. Dnes je to už 224. deň. Rusi niekoľko mesiacov okupovali ukrajinské územia a vraždili nevinných ľudí. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to označil za vojnový zločin a genocídu.
Ukrajinské vojská sa posledný mesiac pokúšajú o získanie svojich území spod ruskej armády späť. Vyzývajú, aby Rusi zložili zbrane. Niektoré oblasti sa od ruských vojakov pomaly oslobodzujú.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v stredu v pléne Európskeho parlamentu v Štrasburgu varoval, že vojna na Ukrajine vstupuje do novej „nebezpečnej“ fázy a upozornil na možnosť „desivého scenára“ v momente, keď Rusko zlyhá v konvenčnom konflikte a naplní hrozby, že použije jadrové zbrane, uvádza tlačová agentúra SR.
„Je to znepokojujúci scenár, v ktorom musíme ukázať, že naša podpora Ukrajine neochabuje,“ povedal Borrell.
Podľa Borrella vojnu na Ukrajine je možné vyhrať na bojisku, ale vyjadril názor, že ju treba vyhrať predovšetkým „na poli ideí“. Okrem konfliktu na Ukrajine sa vedie aj „vojna o nadvládu hodnôt“, keďže Moskva tvrdí, že dôsledky tejto vojny nesúvisia s jej rozpútaním, ale so sankciami, ktoré EÚ na Rusko uvalila.
Putin dostal pyramídu z melónov či certifikát na traktor
Západom neuznaný bieloruský vodca Alexandr Lukašenko venoval šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi k jeho piatkovým 70. narodeninám darčekový certifikát na traktor bieloruskej výroby. Ide o ručne zmontovaný traktor so sejačkou.
V Petrohrade – niekdajšom Leningrade, kde sa Putin narodil a kde sa v piatok konalo jeho stretnutie s lídrami bývalých sovietskych republík združených v Spoločenstve nezávislých štátov (SNŠ), – Lukašenko pred novinármi vyhlásil, že darovaný traktor by sa mohol použiť na zasiatie pšenice, aby „Európa nehladovala a nekradla obilie na Ukrajine, ale vozila ho do chudobných krajín“.
Osobitý darček daroval Putinovi aj jeho kolega z Tadžikistanu Emomali Rachmon – do Petrohradu dal priviezť desiatky melónov, z ktorých neďaleko Konstantinovského paláca postavili pyramídu.
Ako informovala agentúra AP, Putin dostal záľahu blahoželaní k narodeninám – napríklad od čečenského vodcu Ramzana Kadyrova, ktorý mu vo videoposolstve – zmesi archívnych záberov s emotívnou hudbou – zaželal „dobré zdravie, dlhý život a mnoho úspechov“. Vyhlásil tiež, že „Putin zmenil postavenie Ruska vo svete a urobil z neho štát, s ktorým treba rátať!“
Predseda dolnej komory ruského parlamentu Viačeslav Volodin sa vo svojom statuse na platforme Telegram pod kreslený portrét Putina na pozadí ruskej trikolóry vyznal: „Kým je Putin, je aj Rusko.“
Zdroje: TASR, Sky News