Na Slovensku si nie sme rovní. Vrah namieril na komunitu, ktorá nás bezodkladne potrebuje, píše Zuzana Janíková

Mám bielu pokožku a hnedé oči. Nemôžem za to. No nikto mi to nikdy nevytkol. 

Matúš a Juraj sa narodili „iní“. Nemôžu za to. No dnes tu už nie sú. 

Naša spoločnosť je krivá a chorá. Posledné dni to dokonale ukázali. Minulý týždeň ovládla verejnú debatu tragédia na Zochovej ulici. Opitý vodič pripravil o život piatich mladých ľudí. Slováci sa výnimočne spojili a všetci jasne pomenovali, že ide o veľmi jasný signál na zmenu. Či už v legislatíve, alebo v spoločnosti ako takej. 

Včera zahynuli rukou vraha dvaja ľudia. Príslušníci LGBTI+ komunity taktiež nespravili nič zlé. Boli v bare so svojimi priateľmi, večer trávili na mieste, ktoré je pre mnohých ľudí bezpečným miestom. Aspoň ním malo byť. Prišli o život náhodne, zahynuli rukou mladého človeka, ktorý sa zradikalizoval a nakoniec už sám nie je medzi živými. Na rozdiel od tragédie na Zochovej šlo o plánovaný útok, páchateľ si vybral konkrétny bar pre sexuálne preferencie ľudí, ktorí sa v ňom zdržiavajú. 

Zakladateľ Teplárne: Je miestom s jasnou identitou a bez akéhokoľvek skrývania

Už od včera večera je mi zle takmer fyzicky. Je mi zle zo samotnej tragédie, ktorá sa stala. Zo spoločnosti, ktorá sa v tomto prípade spojiť nedokázala.

Áno, počuli sme vyjadrenia politikov. Niekoľko sľubov, niekoľko vyjadrení sústrasti s rodinami obetí. Ich bolesť si neviem predstaviť. 

Je mi však zle aj z nás, zo skutočných obyčajných ľudí. V Startitup pravidelne moderujeme diskusiu pod príspevkami na sociálnych sieťach, aby sme zachovali medze slušnosti. Vyjadrenia ľudí však prešvihli všetky medze. To, čo sa deje od vrážd dvoch mladých ľudí, je odporné. 

Už počas toho, ako polícia po vrahovi pátrala, nám ľudia pod príspevky pridávali fotky obetí, ktoré po vražde odfotil vrah. Niektorí mu vyjadrovali podporu. Zachytili sme aj prvé konšpiračné teórie, ktoré boli ešte neuveriteľnejšie ako zvyčajne. Počas posledných hodín sme nahlásili a skryli komentáre od stoviek účtov. Zloba, ktorú vyjadrovali, je takmer neopísateľná. 

Čítala som manifest človeka, ktorý sa rozhodol vziať život nevinným ľuďom. Tým, ktorí sa snažili len žiť. „Konečne sa cítim pekne, žijem v momente a nezhadzujem sa 24/7. Mám sketchbook, do ktorého pravidelne čarbem. Chodím von bez toho, aby som 20 minút až hodinu behal hore dole po byte a mal záchvat úzkosti. Konečne sa akceptujem do veľkej miery taký, aký som…“ hovorí v jednom z posledných príspevkov na Instagrame jedna z obetí.

Manifest vraha je plný antisemitských a nacistických vyjadrení, z ktorých sa obracia žalúdok. Mnohí z vás ho určite čítali tiež. 

Svojim obetiam zasadil „ranu istoty“ do hlavy. Brutalita vraha zo Zámockej nemá obdoby

Kto za to nesie vinu? Kto okrem vraha nesie zodpovednosť? 

LGBTI+ komunita je pre množstvo politikov verejným nepriateľom číslo jedna. Vadia im dúhové vlajky, argumentujú ohrozovaním výchovy mládeže a kričia, že sloboda milovať kohokoľvek ohrozí Slovensko. Veľmi podobné názory zazneli aj v manifeste, ktorý si teraz žije vlastným životom na internete. 

Povinnosťou štátu je chrániť nielen väčšinu, ale aj menšiny. Ani po vražde dvoch mladých ľudí sa LGBTI+ komunity nevedia niektorí politici jasne zastať. Asi by im to ubralo politické body. 

Celoeurópske prieskumy už roky upozorňujú, že „dúhová komunita“ sa necíti bezpečne. Množstvo ľudí sa obáva diskriminácie v práci, z obavy o osobnú bezpečnosť často nezverejňujú fotky s partnermi alebo sa s nimi na verejnosti ani len nechytia za ruku. Nemyslím si, že toto dokáže heterosexuálny človek naozaj do hĺbky pochopiť. 

Ľudia, ktorí v osudný večer zahynuli, mali mená. Matúš a Juraj by sa mali stať symbolom zmeny. Tak ako sa svojho času spoločnosť spojila kvôli pamiatke Jána a Martiny, by sme sa mali spojiť kvôli pamiatke Matúša a Juraja. Nezabudneme. 

Streľba na Zámockej ulici v Bratislave

GALÉRIA+ 7

Ľudské práva sú univerzálne, má ich človek bez ohľadu na svoje vierovyznanie, rasu, pohlavie či sexuálnu orientáciu. Je načase, aby si Slováci otvorili myseľ a začali namiesto nenávisti šíriť porozumenie. Nenávisť je to, čo nás doviedlo práve sem. 

Bývalý premiér publikoval status. V jeho prvom odstavci vyjadril ľútosť, v tých ďalších sebaľútosť. Tvrdí, že tragédia je dôsledkom rozpoltenia spoločnosti počas posledného dva a pol roka. V prvej časti svojho vyjadrenia má pravdu, v tom druhom nie. LGBTI+ komunita čelí dennodenným problémom už roky. Netvárme sa, že je to novinka. 

Obeťami strelca boli mladí ľudia. Nenávisť je novým hororom, hovorí známy jedného zo zavraždených

Áno, počas posledných rokov sa Slovensko, respektíve jeho časť, radikalizuje. Posledné vlády tomu rozhodne nepomohli. Roky sa tu hádame, pre niekoho sú zlí konzervatívci, pre iného liberáli. Zabúdame pritom na ľudí. 

Na Slovensku si nie sme rovní. Ženy sa v uliciach necítia rovnako bezpečne ako muži a LGBTI+ ľudia sú na tom oveľa horšie. Niektorí denne čelia útokom kvôli tomu, akí sa narodili. 

Je naivné myslieť si, že sa zo dňa na deň spoločnosť opraví. Politici počkajú, kým príde nová téma, aby mohli aj oni nasľubovať niečo nové. Kým sa nezmení spoločnosť, menšiny žijúce na Slovensku nebudú v bezpečí. Naši priatelia, rodinní príslušníci, známi a spolukrajania budú v ohrození. Musíme sa najskôr zmeniť my. 

Je načase priznať si, že si nie sme všetci rovní. Je načase otvoriť oči aj srdcia a zastať sa tých, ktorých práva sú ohrozené. Dnes viac ako hocikedy predtým. 

Matúš, Juraj…. Nezabudneme.