Zachránil tradíciu slovenskej modrotlače pred zánikom. Spravil z nej exkluzívny trend hodný investície

Ateliér Rabada, donedávna známy ako Modrotlač Rabada, prichádza v celkom inom šate. Táto lokálna značka prešla kompletným redizajnom a má novú identitu. Svoj postoj k technike modrotlače prezentuje cez neštandardné poňatie tejto tradičnej techniky. Tím firmy pracuje s historickými postupmi výroby, no reflektuje aj súčasný dizajn a vlastný názor na to, ako by mala vyzerať modrotlač v 21. storočí.

„Pre nás je to oslobodenie. Oslobodenie od zažitých stereotypov o modrotlači, oslobodenie od toho, ako vyzerala pred 100 či 200 rokmi. Aj keď staviame na jej tradícii a histórii a dodržiavame jej postupy výroby, naša modrotlač je dnešná. Nepotrebujeme opakovať minulosť, ale tvoriť pre dnešok, súčasne,“ prezradil mladý dizajnér.

Nová kolekcia Stromy, ktorou sa značka relaunchuje na trh, je iná, minimalistická, šitá pre mestského človeka, ktorý má rád voľnosť a nepodlieha konvenciám a trendom a podporuje lokálnu módu.

Čo sa týka investície do značky, je to beh na dlhú trať. Podľa zakladateľa značky to súvisí aj s ročnou pauzou, kedy spolu s jeho manželkou Veronikou pripravovali novú vizuálnu identitu, ktorá nadväzuje na zmenu postojov a smerovanie značky.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Rabada (@atelierrabada)

„Stále vyrábame modrotlač tradičnými postupmi, ale náš výsledný odev už neodkazuje na folklór a tradíciu v ornamente. Samozrejme to berieme ako investíciu do budúcna, ktorá sa vráti.“

Konštatuje, že modrotlač je exkluzívny materiál, pretože nie je veľa dielní vo svete, kde by sa vyrábala. „Naším cieľom nie je veľká továreň a s tým spojené množstvo kamenných obchodov. Práve naopak. Snažíme sa stavať na historickom príbehu, originalite ručnej práce a vysokej kvalite a estetike. Aktuálne sa snažíme zaujať slovenský a český trh, neskôr, dúfajme, Európa,“ hovorí Matej.

Za najväčší úspech v jeho podnikaní považuje fakt, že s modrotlačou neskončil ani po takmer desiatich rokoch výroby. Objasňuje, že je to skutočne komplikovaná technika, ktorá prináša veľa nezdarov a neodpúšťa chyby.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Rabada (@atelierrabada)

„Rovnako veľký úspech pre mňa je, že som prehovoril Veroniku, aby opustila reštaurovanie textilu a začala so mnou budovať značku. Inak by som robil len látky. Veronika navrhuje a realizuje všetky naše produkty a posúva značku do úplne inej úrovne,“ vysvetľuje zakladateľ značky.

Hodnotné kúsky

Ak zavítaš do aktuálneho online obchodu značky, nájdeš tu kúsky za 20 až 40 eur, no aj také za 173 eur. Matej je ale rád, že Slováci sú ochotní investovať do kvalitného oblečenia slovenskej výroby.

„Inak by to nebol dobrý podnikateľský zámer. Dnes je ale konkurencia veľká a tá cieľová skupina o niečo menšia. Nie každý rozumie tomu, prečo stoja naše odevy násobne viacej. A pochopiteľne nie každý chápe, ako fungujú fast fashion reťazce a ich pochybná výroba.“

Vysvetľuje, že sa nájdu aj takí, ktorí si to uvedomujú, prípadne sa chcú odlíšiť a doplniť svoj šatník o jedinečný kúsok, ktorý oživí ich outfit. A to sú práve zákazníci tejto značky.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Rabada (@atelierrabada)

V priemere tu zákazník utratí desiatky eur. „Záleží na tom, čo preferuje. Ak nakupuje metráž, sú to zvyčajne 2- až 3-metrové látky, čiže 44 až 66 eur. V prípade, že sa rozhodne pre hotový odev, tam je priemerná cena okolo 110 eur. Pri doplnkoch sme zhruba na 30 až 40 eurách.“

V rámci výroby v Ateliéri Rabada je Matej tým, kto navrhuje vzory a vyrába modrotlač. Jeho manželka Veronika navrhuje a šije odevy a ostatné produkty. „Do svojich procesov si, samozrejme, zasahujeme, hlavne čo sa navrhovania týka. Ale zatiaľ sme len dvaja.“

Ako to začalo?

Matej Rabada z Dolného Kubína sa dostal k modrotlači ešte ako študent na strednej škole, kde študoval textilnú tlač. Skutočne sa o techniku začal zaujímať až na Vysokej škole výtvarných umení, kde pôsobil na katedre textilu. Jeho tvorba bola zameraná na textilný dizajn a technika modrotlače bola spôsobom, ako vniesť do jeho tvorby jedinečný prvok.

Celú techniku modrotlače sa naučil úplne sám štýlom pokus omyl. Po teoretickej príprave zo zahraničnej literatúry začal experimentovať. Modrotlač sa stala témou jeho bakalárskej práce. Išlo o kolekciu pánskych košieľ zhotovených z vlastnoručne farbenej modrotlače.

V tom čase nemal práve profesionálne vybavenie, a tak začal improvizovať. Košele farbil v 200-litrovej nádrži určenej na zber dažďovej vody. Výsledok síce nebol stopercentný, ale nejako začať musel. Matej ale stále nedostal žiadne profesionálne rady a tipy na celkový proces tvorby. Dohodol si preto stretnutie v českej dielni, v ktorej mu vysvetlili niektoré technologické postupy modrotlače.

V rámci magisterského štúdia pokračoval v zdokonaľovaní sa a ako súčasť diplomovej práce otvoril vlastnú dielňu na výrobu modrotlače v obci Párnica. Po absolvovaní štúdia založil živnosť a začal sa oficiálne venovať výrobe a predaju modrotlače, čím sa mu podarilo remeslo prebrať späť k životu.

zdroj: Matej Rabda

Matejovo remeslo pritom patrí medzi časovo veľmi náročné. Celý proces od tlače po farbenie farbenia mu zvykne zabrať aj týždeň. Úspešne nadviazal spoluprácu aj so značkami Novesta, Nehera či Ozeta. Spomínaná nová kolekcia má podľa jeho slov „indigo postoj“. Je inšpirovaná oravskou prírodou, kde sídli aj Ateliér Rabada.

„Autorské dezény sú navrhnuté asymetricky, vďaka čomu sa mierne odlišuje každý kus odevu. A teda každý kúsok je unikátny.“

Matej dodáva, že modrotlač umožňuje pracovať s rôznymi odtieňmi modrej, čo reflektuje aj nová kolekcia. „Strihy sú esenciou nezávislosti. Navonok jednoduché, skrývajú rafinované detaily. Nevšímajú si trendy. Nerešpektujú veľkostné tabuľky a šijú onesize. Slobodne pre každého s rovnakým nekonvenčným zmýšľaním.“

Tvorba kolekcie bola financovaná z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia. Realizácia kolekcie bola uskutočnená vďaka nenávratnej podpore grantového programu Viac dizajnu Nadácie Tatra banky.

Na záver treba pripomenúť, že táto tvorba sa netočí len okolo oblečenia. Matej už v minulosti nadviazal spoluprácu s lokálnou značkou Forest Skis, spoločne predstavili lyže s povrchom z pravej modrotlače.

„Najdrahšie lyže robíme na zákazku. Keď klienti chcú šialené dizajny a technológie, cena sa môže vyštverať aj nad 2 000 eur,“ dodal na margo ručne robených lyží spoluzakladateľ značky Forest Skis Viktor Devečka.

Úspešní podnikatelia a startupisti, na ktorých môžu byť Slováci hrdí

GALÉRIA+ 12

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy