Podmienky pre inovácie nie sú priaznivé. Náš startupový ekosystém zaostáva za ostatnými krajinami V4

Inovatívnych technológií a najmä firiem, ktoré s nimi prichádzajú na trh, je na Slovensku stále málo. Porovnanie s ostatnými krajinami V4 nie je veľmi pozitívne, dobre na tom nie sme ani v rámci celého regiónu strednej a východnej Európy. Nízky počet startupov a nedostatok investícií sú dôsledkom, ktorý sa nepodarí zvrátiť, pokiaľ sa nezlepší domáce podnikateľské prostredie.

Bolo by odvážne porovnávať slovenské startupové prostredie so všeobecne známymi lídrami ako sú Spojené štáty alebo Izrael. Porovnanie so susednými krajinami však už nastavuje pomerne jasné zrkadlo stavu domácej inovatívnej scény. Pri pohľade na rebríček 62 krajín, ktorý každoročne zverejňuje časopis CEOWORLD, sa Slovensko nachádza v druhej polovici zoznamu. „Väčšina vyspelých ekonomík si uvedomuje význam startupov, ktoré sú obrovským zdrojom technologických inovácií. Ako ukazuje porovnanie krajín, Slovensko je vnímané ako krajina, ktorá má vo viacerých oblastiach značný priestor na zlepšenie, aby sa tu inováciám darilo lepšie,“ hovorí Michal Vanovčan, výkonný manažér startupového programu Seed Starter Slovenskej sporiteľne.

Ak sa čitateľ lepšie pozrie na krajiny, ktoré sú nám kultúrne a ekonomicky najbližšie, nájde Poľsko medzi elitou na 7. mieste. Lepšie je na tom aj Česká republika, ktorá je o 6 miest pred Slovenskom, pričom horšie výsledky dosiahlo už len Maďarsko. Do lepšej polovice rebríčka sa však dostalo napríklad aj Rumunsko.

Kategórie, ktoré boli v hodnotení zohľadnené, sú pritom kľúčom k transformácii na ekonomiku s vyššou pridanou hodnotou. „Ľudský kapitál, výskum a vývoj, podnikateľská infraštruktúra, technická pracovná sila a dynamika politického prostredia sú oblasti, na ktorých musí Slovensko spoločnými silami pracovať, aby si udržalo medzinárodnú konkurencieschopnosť,“ dodáva Rastislav Blažej, druhý výkonný manažér najnovšieho slovenského korporátneho VC fondu. Tiež upozorňuje, že Slovensko je jediná z uvedených krajín, z ktorej zatiaľ nevzišiel bájny startupový jednorožec (tzv. unicorn) – teda mladá technologická firma, ktorej hodnota presahuje miliardu amerických dolárov.

Podpriemerný počet startupov

Neatraktívne podnikateľské prostredie má svoje negatívne dôsledky. Pri pohľade na porovnanie európskych krajín z hľadiska počtu startupov na milión obyvateľov je Slovensko hlboko pod európskym priemerom. Podľa analýzy informačnej platformy Dealroom sme s počtom iba 97 startupov na milión obyvateľov nielen za Českou republikou a Maďarskom, ale aj za väčšinou ostatných krajín v regióne strednej a východnej Európy.

Európsky priemer je pritom takmer trikrát vyšší – 250 startupov na milión obyvateľov. Z vyšehradských krajín je v tomto porovnaní možno trochu prekvapivo za Slovenskom len najľudnatejšie Poľsko s 80 startupmi na milión obyvateľov.

„Hoci je poľské startupové prostredie vnímané veľmi pozitívne a má najlepšie podmienky pre vznik nových technologických inovácií, zatiaľ sa to neodráža v počte startupov. Je však piatou najľudnatejšou krajinou v EÚ a možno predpokladať, že aj v tomto ukazovateli sa posunie vpred. Vzhľadom na dobré podmienky je to len otázka času,“ vysvetľuje líder programu Seed Starter Jiří Skopový, ktorý na Disraptors Summite predsedal porote hodnotiacej najlepšie startupy V4. Na čele celej Európy je jednoznačne „technologický tiger“ Estónsko s 1048 startupmi na milión obyvateľov.

Nízke investície

Nedostatočne rozvinutá úroveň startupového ekosystému na Slovensku vedie k ďalšiemu negatívnemu dôsledku – je totiž málo obľúbený medzi investormi. S 29 eurami rizikového kapitálu na obyvateľa je naša krajina až na chvoste Európy, horšie sú na tom už len niektoré balkánske krajiny a Bielorusko. Nie je prekvapením, že aj na čele tohto rebríčka je Estónsko (1 967 eur), zatiaľ čo Česká republika má najvyššiu mieru investícií spomedzi krajín V4 s 80 eurami VC investícií na obyvateľa.  

Zamerať sa na vzdelávanie, výskum a vývoj, rozvoj ľudského kapitálu a udržať alebo prilákať späť talenty. Vytvoriť silnú startupovú komunitu a podnikateľské prostredie priaznivé pre inovácie – to sú úlohy, na ktorých je potrebné pracovať, aby sa Slovensko o niekoľko rokov v rebríčku umiestnilo lepšie.

„Chceme k tomu prispieť a byť toho súčasťou, čo je dôvod, prečo sme Seed Starter založili. Zameriavame sa na oblasti, v ktorých môžeme pomôcť najefektívnejšie – okrem finančných investícií aj na synergiu s bankou pri škálovaní a prepojenie s partnermi, ktorí môžu slovenským startupom pomôcť so vstupom na trh a zahraničnou expanziou,“ uzatvára Rastislav Blažej a dodáva, že prvotný záujem startupov o nový korporátny VC fond prekonal všetky očakávania.