Analytik z relácie Mafiáni: Bratislava je hlavným mestom zločinu. Toto sú najväčšie bezpečnostné hrozby dnešnej doby

Peter Majtán (44) je na Slovensku aj v zahraničí pomerne známy. Zviditeľnil sa v relácii na RTVS Mafiáni, kde využil svoje dlhoročné skúsenosti z odhaľovania trestného zločinu.

Neskôr pôsobil na dôležitých manažérskych pozíciách doma i v zahraničí. V Číne bol generálnym riaditeľom pre nadnárodnú spoločnosť, dnes chce vstúpiť do komunálnej politiky. Jeho nosnými témami sú parkovanie či bezpečnosť.

Bezpečnostný analytik a krízový manažér Peter Majtán pre Startitup tvrdí, že bezpečnosť sa v Bratislave nerieši ako priorita. Hrozí nám kyberútok na energetickú sieť, organizovaný finančný zločin či jednorazové prepady klenotníctiev.

„To všetko sú hrozby pre obyvateľov. Dnes nám navyše bezpečnostné riziká hrozia viac, ako keď Európa fungovala v mieri. Vedel by som si ale predstaviť lepšie využitie mestskej polície, ktorá by mala napríklad odovzdávať informácie bezpečnostným zložkám – a nie sa primárne sústrediť na papuče či dopravné priestupky,“ vyjadril sa pre Startitup kandidát do komunálnej politiky.

zdroj: Startitup - Peter Majtán na začiatku svojej kariéry pôsobil ako príslušník Policajného zboru na odhaľovanie organizovaného zločinu.

• Majtán v Číne pôsobil ako generálny riaditeľ. Robí sa biznis v Ázii inak ako v Európe?
• Bratislava je hlavným mestom zločinu. Aké bezpečnostné riziká hrozia obyvateľom?
• Parkovanie v Petržalke je kontroverzná téma. Z akých krajín by sme si mali brať príklad?
• Ako podľa Majtána funguje spolupráca zastupiteľstiev v MČ Petržalka, Bratislavského magistrátu a BSK?

Ako sa špičkový slovenský manažér, pôsobiaci aj v ďalekom zahraničí, dostane k moderovaniu mafiánskej relácie v RTVS?

Na začiatku svojej kariéry som pôsobil niekoľko rokov ako príslušník Policajného zboru SR na oddelení Úradu zvláštnych policajných činností, kde sa primárne odhaľovala trestná činnosť.

Toto oddelenie tvorí úzky okruh ľudí, ktorí majú špecializované vzdelanie. Je to viac-menej operatívna činnosť, pri ktorej sa zisťuje jednotlivá trestná činnosť.

Gro mojej práce bol organizovaný zločin v rámci západného Slovenska. Organizovaný zločin sa mi premietal denno-denne pred očami. Vnímal som ho ako reálnu skutočnosť, ktorá existovala.

Na základe poznatkov a znalostí, ktoré som za ten čas nadobudol, som sa vedel aj odborne k rôznym veciam vyjadrovať. V tom čase ma spoluproducent celého seriálu pre RTVS oslovil k spolupráci pri tvorbe scenáru. Neskôr som sa dostal priamo pred kameru a začal sa k prípadom vyjadrovať.

V seriáli Mafiáni ste teda priamo hovorili o veciach, na ktorých ste na oddelení pracovali?

Nie, o konkrétnych veciach nesmiem hovoriť ani dnes. Hovoril som zo skúseností, keďže som bol v rámci tímov zaraďovaný k rôznym prípadom.

Mafiáni boli v tom čase v televízii aj na YouTube veľmi populárni. Ľudia sa o to zaujímali, zastavovali ma na ulici a pýtali sa ma na to. Aj preto som po čase tento formát obnovil a vytvoril som podcast, kde sa vraciame k týmto témam.

V Číne ste ako generálny riaditeľ viedli nadnárodnú korporáciu. Robí sa biznis v Ázii inak ako v Európe?

V Ázii je úplne iná kultúra podnikania – a aj rozmýšľania či ekonomiky – ako v Európe. Napríklad, uzatvorenie zmlúv s firmou sa musí potvrdiť pozvaním na večeru. V Ázii je prejav slušnosti najvyššou métou v komunikácii medzi ľuďmi. Vyjadrovať sa negatívne či v zápore je u nich neslušné.

Organizovaný zločin sa mi premietal dennodenne pred očami.

Pre nich sú najdôležitejšie medziľudské vzťahy, až na druhom mieste je biznis. Čo je na jednej strane veľmi sympatické, na druhej však aj veľmi komplikované – v obchode musí byť človek niekedy tvrdý a používať rôzne taktiky, ktoré tam neboli možné.

Nebol pre vás príchod do Bratislavy jasný posun dole? Na Slovensku nie je ani jedna firma, ktorá zamestnáva čo i len polovicu z počtu ľudí, ktorých ste viedli.

Išlo o globálnu firmu, ktorá fungovala po celom svete – aj keď nemôžem povedať viac podrobností. Ja som sa zameriaval najmä na ázijský trh. Potom, čo som sa rozhodol vrátiť na Slovensko, sa moje pôsobenie obrátilo na Európu.

Spolupracoval som s Rakúskom, Holandskom či Nemeckom. Hľadali si ma spoločnosti, ktoré chceli nastaviť synergiu v rámci firmy a nastaviť veci tak, aby boli funkčné a moderné.

Ste bezpečnostný analytik. Ako to, že ísť pracovať do Číny, pre vás nie je problém?

Ja som mal o Číne veľmi rôzne predstavy, ktoré však fungovali najmä z miestnych poznatkov, teda napríklad z trhoviska na Miletičovej. Ako ostatní, aj ja som všetky vietnamské bistrá, kde vlastne Číňania ani nepracujú, považoval za čínske prevádzky. Ale predstava bola úplne mimo.

Čína ma prekvapila a ukázala mi, ako Ázia neuveriteľne funguje. Ľudia sú tam veľmi pracovití, chcú niečo dosiahnuť a ich motivácia k cieľu je naozaj vysoká. Hľadajú to najpozitívnejšie a najprijateľnejšie riešenie, čo je na rozdiel od Európy v dnešnom čase až prekvapujúce, že to skutočne niekde tak môže fungovať.

Je to veľmi bezpečná a priateľská krajina. Veci tam fungujú zrozumiteľnejšie ako u nás. Každý pozná svoje práva, povinnosti a pravidlá, podľa ktorých sa musí správať. A to nehovorím len o Číne, ale aj o Japonsku – tam tiež fungujú isté princípy, ktoré sú ešte prísnejšie ako v Číne.

Ázijský kontinent je postavený na uvedomelosti a pozitivite riešenia. Nemal som v Číne, Japonsku, Malajzii či na Filipínach pocit, že by som sa ocitol v bezpečnostnom riziku.

zdroj: Startitup - Peter Majtán pôsobil 4 roky ako generálny riaditeľ nadnárodnej spoločnosti v Číne. Ako sám tvrdí, Čína ho prekvapila a ukázala mu, ako Ázia neuveriteľne funguje. Ľudia sú tam veľmi pracovití, chcú niečo dosiahnuť a ich motivácia k cieľu je naozaj vysoká.

Aktuálne kandidujete do trojice bratislavských úradov – do zastupiteľstiev kraja, mesta a Petržalky. Na webe komunikujete, že Petržalka by mala fungovať tak, aby sa ľudia nebáli ísť po ulici. Dnes sa teda Petržalčania boja chodiť v noci von?

Áno, sú určité časti v Petržalke, kam sa ľudia boja ísť po zotmení. Napríklad podjazd na Ovsištskom námestí je týmto známy a dôchodcovia sa mi sťažovali, že sa v podjazde stretávajú rôzni ľudia a majú z nich strach.

Áno, situácia je určite iná, ako bola v 90. rokoch. Petržalka je určite bezpečným miestom, ale nie je najbezpečnejším miestom v Bratislave. 

Je vhodné to takto generalizovať, že sa v Petržalke boja ľudia chodiť po zotmení?

Možno to bolo zle odkomunikované alebo zle pochopené, ale sú časti Petržalky alebo časti mesta, kde to tak je. Aj nočná Bratislava nie je taká bezpečná ako na prvý pohľad – a ja sa pýtam, čo robia kompetentní pre to, aby aj tieto veci boli podchytené a zabezpečené a aby tí ľudia mali pocit bezpečnosti a vedeli aj o polnoci prejsť cez rôzne miesta a nebáť sa.

Ako konkrétne vyriešite Ovsištské námestie?

Spomeniem najprv Pentagon vo Vrakuni, ktorý nakoniec mesto vyriešilo tak, že tam vybudovalo stanicu mestskej polície, ktorá je tam len 8 hodín denne.

A počas celého tohto času sa ľudia z Pentagonu presúvajú na schodisko pri druhej časti bytovky. Nič sa tam nezmenilo, len sa tí ľudia stretávajú na inom mieste.

Mestská polícia by tu primárne mala byť na to, aby kontrolovala a zabezpečovala bezpečnosť obyvateľov. Nie je tu na to, aby mala medzi prioritami pokutovanie a papučovanie.

Odbočili sme – späť k Ovsištskému námestiu.

Je veľa technických riešení a spôsobov, ako to vyriešiť – a z bezpečnostných dôvodov by bolo veľmi rizikové o nich hovoriť.

Čo je rizikové na tom povedať, že súčasťou by boli napríklad bezpečnostné kamery?

Nemusia to byť len kamery. Vo svete existujú sofistikovanejšie riešenia, ale tie nie sú verejnosti úplne známe, aby sa to nenaučili obchádzať.

Je to presne ako pri tom Pentagone – keď je zjavné, že ľuďom stačí presunúť sa inam, tak to spravia a nájdu si iné miestečko.

Hovorím o monitoringu technológiami aj ľuďmi – zapojiť do tohto celého verejnosť je jednoduché, a najmä, jediné riešenie, akým sa to dá spraviť.

Ľudia, ktorí tam žijú a chodia okolo, vedia, o čom hovorím, čo sa tam deje a kto čo rieši.

Inými slovami, ľudia sa budú navzájom nahlasovať?

Nie – všade vo svete funguje to, že ľudia sú zatiahnutí do vlastnej bezpečnosti takým spôsobom, aby sa eliminovalo riziko. Funguje to tak vo vyspelom Nemecku, vo Švajčiarsku či v mnohých iných krajinách.

zdroj: Facebook/ Ovsište - Sú určité časti v Petržalke, kde sa ľudia boja ísť po zotmení. Napríklad podjazd na Ovsištskom námestí je týmto známy a dôchodcovia sa mi sťažovali, že sa v podjazde stretávajú rôzni ľudia a majú z nich strach, uvádza Majtán.

Prispela by k bezpečnosti aj redukcia počtu áut v meste? To robia západné štáty, na ktoré odkazujete, no zároveň sa to vyvracia s vašou aktivitou vo vytváraní viac parkovacích miest pre autá.

Bratislava nie je takým veľkým mestom, aby toto musela riešiť. Sú to problémy Londýna, Šanghaja a iných veľkomiest.

Treba nájsť iné ekologické a ekonomické riešenia. Napríklad zdieľanie motorových vozidiel či nájom elektromobilov, ktoré sú menšie ako vozidlá, na ktorých sa jazdí bežne.

Robiť ale také opatrenia, ako fungujú v Londýne, že nemôže sedieť jeden človek v aute či emisná daň, to určite odmietam. Bratislava ešte nie je taká veľká, aby sme museli také niečo robiť.

Čo napríklad podpora hromadnej dopravy alebo alternatívnych foriem dopravy?

Základom dopravy je MHD a tá musí začať fungovať. Dnes máme električkovú trať až priamo do Petržalky, na Janíkov dvor, čo je rozumné riešenie. K tomu by sa dali nadviazať aj ďalšie dovozy do ďalších miest. 

To je aj v pláne mestskej časti do roku 2023. Ja si však myslím, že to nie je reálne.

Dnes už aj mesto priznáva, že toto bude až v roku 2024.

Problém a vinu nenesie žiadne konkrétne vedenie, ale celkový nezáujem a nečinnosť ľudí, ktorí to majú na starosti – napríklad vrcholoví predstavitelia hlavného mesta za posledných 30 rokov.

V tom má Čína veľkú výhodu oproti nám. Tam je plánovacia komisia, ktorá ak niečo naplánuje, tak za to niekto preberá politickú zodpovednosť, čo pre nikoho nie je príjemné. Preto nielenže všetko stihnú, ale často spravia ešte aj nadprácu ako bonus.

Lenže tu sa električke nikto 30 rokov nevenoval a teraz sa hľadajú len rýchle riešenia.

Mali by autá ustupovať hromadnej doprave? Napríklad v otázke bus pruhov?

Hľadajme iné riešenia, na to sú dopravní inžinieri – ja nie som expert na dopravu, ale sú ľudia, ktorí sa zaoberajú týmito vecami. Mám ale za to, aby redukcia áut bola posledným riešením.

V iných krajinách riešenia sú, napríklad v Šanghaji existujú zvlášť cesty pre cyklistov či hromadnú dopravu. A ak je v Číne dopravná zápcha, tak cestu smerom von zastavia a obojsmerne dopravu nasmerujú smerom do mesta. Tým by sa dali vyriešiť aj frekventované ulice v meste.

Aké ďalšie bezpečnostné riziká vnímate v Bratislavskom kraji?

Bratislava je hlavné mesto Slovenskej republiky – a teda vždy bude aj hlavným mestom nejakého zločinu. Potrebujeme byť o krok vpred, aby sme ľudí pred týmito rizikami ochraňovali. Chýba nám koncepcia rozvoja bezpečnosti.

Na Slovensko nesmeruje veľa teroristických útokov, ale práve preto by sme mali byť v strehu, môže sa to zmeniť. Sme malé mesto, kde sa bezpečnosť nerieši na prvom mieste, pretože teraz ten pocit bezpečnosti máme, a tak nehľadáme lepšie riešenia.

Čo konkrétne nám teda hrozí? Mám si predstaviť skôr kyberútok na energetickú sieť, organizovaný finančný zločin či skôr jednorazové prepady klenotníctiev?

Napríklad to, čo ste povedali. To všetko sú hrozby pre obyvateľov. Dnes nám navyše bezpečnostné riziká hrozia viac, ako keď Európa fungovala v mieri. Určite sa niečo v bezpečnosti deje, až tak do toho nevidím, pretože v komunále ešte nesedím.

Ale vedel by som si predstaviť lepšie využitie mestskej polície, ktorá by mala napríklad odovzdávať informácie bezpečnostným zložkám – a nie sa primárne sústrediť na papuče či dopravné priestupky.

Mestská polícia by teda mala robiť iné veci?

Áno, úplne iné. Nemala by hliadkovať len na rizikových miestach, mali by byť nepredvídateľní. Na to existujú bezpečnostné zložky v každom štáte. Musíme byť sofistikovanejší.

Nehrajme sa na to, že to je ŠtB, tu ide o bezpečnosť obyvateľstva a bezpečnosť štátu a medzi tým je veľký rozdiel. ŠtB chránili komunizmus ako svoju ideológiu a tu ide o bezpečnosť ľudí.

zdroj: Facebook/Ovsište - Podľa Majtána Bratislava bude vždy hlavným mestom nejakého zločinu. Potrebujeme byť o krok vpred, aby sme ľudí pred týmito rizikami ochraňovali. Chýba nám koncepcia rozvoja bezpečnosti.

Jednou z vašich tém je parkovanie. Ako hodnotíte aktuálnu kombináciu petržalských modrých čiar a PAAS-u na Dvoroch 4, ktorý má postupne modré čiary nahradiť?

Určite to nie je dobré riešenie. Treba nájsť jednotné a čo najjednoduchšie riešenie. Nie každý má telefón s možnosťou stiahnutia si aplikácie či s fotoaparátom. Sú tu medzi nami občania a ľudia, ktorí takéto veci nevyužívajú alebo nevedia využívať – či majú strach z technológií.

Parkovacia politika v mestách funguje po celom svete. Stačilo by vycestovať do susedných krajín a nastaviť to podľa toho a nie odznovu vymýšľať koleso. 

Čiže aké je to riešenie, ktoré vieme prebrať?

V prvom rade musia všetci komunálni politici nájsť spoločnú cestu a spoločné riešenie. Treba si sadnúť za okrúhly stôl a začať o tom diskutovať na takej úrovni, aby na konci dňa bola cieľom jednoduchá obsluha pre občana.

Bratislava je hlavné mesto Slovenskej republiky – a teda aj hlavné mesto zločinu.

Ja ešte v komunálnej politike nie som aktívny, ale chcem sa aktívnym stať. Preto neviem definovať presné riešenia. Objektivizovať to by nebolo vhodné, hodnotím to len ako občan hlavného mesta.

Každopádne, jedno riešenie máte. Tvrdíte, že Petržalke chýba 2 300 parkovacích miest, ale že máte riešenie, a to nevyužívanú plochu pri Matadorke, kde ste získali 580 parkovacích miest. Lenže toto je skôr P+R parkovisko, najbližšie paneláky od tejto plochy sú vzdialené aj 500 metrov. Komu to reálne pomôže?

Parkovanie v Petržalke je aktuálne veľmi kontroverzná a exponovaná téma. Dal som si domácu úlohu: Nájsť v Petržalke súce, vhodné a voľné plochy na parkovacie miesta. Doba elektronizácie spolu s Google vám odpoveď ponúkne takmer obratom. Nádej zablikala v blízkosti kúpaliska pri starej Matadorke.

Dovedna je to až takmer 5 000 metrov štvorcových – akurát, že pozemok je vo vlastníctve súkromníka. Hovorím si, oslovím jeho majiteľov, veď za to nič nedám. Predstavil som v skratke projekt, nasledovalo osobné stretnutie a odborná debata, ako by sme tento priestor vedeli reálne premeniť na parkovisko. Také, aby ho mohli využívať nielen všetci Petržalčania, ale aj všetci Bratislavčania.

Keďže je tento priestor s rozlohou 5 000 metrov štvorcových v Petržalke v zóne blízko Kopčianskej ulice, neďaleko Stn. Petržalka, aktuálne nevyužitý, práve tu môže onedlho vzniknúť 580 parkovacích miest.

Parkovacie miesta, ktoré v projekte navrhujem, by mohli vyriešiť viacero problémov. Novovytvorené parkovisko sa môže využívať tiež ako záchytné parkovisko pre ľudí, ktorí cestujú vlakom a nemajú si kde svoje auto odparkovať. Od železničnej stanice je vzdialené len 400 metrov.

Háčik je v tom, že vy navrhujete cenu 1 eur/24 hod. Čiže 365 eur ročne, zatiaľ čo PAAS stojí 39 eur na celý rok. Riešením pre Petržalku teda je, že zaparkujú za 9-násobok ceny?

Len prvé auto stojí 39 eur. Parkovisko pri Matadorke nie je určené pre prvé auto a ani druhé, kde je cena 100 eur. Slúžilo by na tretie auto či návštevy alebo rezidentov z iných častí. Poslúžiť môže tiež ľuďom, ktorí si v meste potrebujú niečo vybaviť, alebo tým, ktorí idú na železničnú stanicu, kde sa veľmi nedá parkovať.

Evidujete iné plochy, ktoré by sa v Petržalke takto dali využiť?

Len v okolí, zatiaľ som sa zaoberal len Matadorkou, kde som oslovil 7 firiem, ktoré majú plochy väčšie ako 3-tisíc metrov štvorcových.

Ako vyriešiť ulice typu Gessayova či Šustekova, kde žiadne firmy nesídlia a nie sú tam žiadne voľné plochy?

Nehľadal som až také konkrétne riešenie, len som ukázal, že sa to dá.

Situácia je tam taká zúfalá, že dnes ľudia riskujú pokutu a cez noc parkujú na parkoviskách supermarketov. To je v poriadku?

Starosta Petržalky Ján Hrčka má už s nimi dohodu a začína sa to využívať. Aj pre supermarkety je to dôležité, pretože robia službu pre občana a ukazujú ústretovosť.

Prikázať im to ale nevieme. Vieme však poukázať na ich dobré vzťahy so zákazníkmi a nastaviť ich k tomu, aby boli ústretovejší k zákazníkom.

zdroj: Facebook/Visit Bratislava - Na Slovensku nie je nastavená kontinuita, ktorá napríklad funguje vo Viedni, tvrdí Majtán.

Naraz kandidujete do zastupiteľstiev MČ Petržalka, magistrátu Bratislavy a do BSK. Ako dnes funguje spolupráca týchto 3 úradov?

Myslím si, že nefunguje. Každý si robí vlastnú politiku. Vystupovať spolu na tlačovkách je jedna vec, ale nevidím reálne žiadne znaky spoločnej spolupráce.

Všetky tieto úrady by mali mať spoločné úradovne, aby nemuseli veci prechádzať z jedného úradu na druhý, a všetko by sa riešilo na jednom mieste. Potrebné je nastaviť synergiu spolupráce.

Viem si predstaviť, že by sme si zavolali niekoho napríklad zo Švédska a pýtali sa, ako u nich funguje región a mesto, a zistili, kde by sme mohli nájsť synergie k spolupráci. 

Nerobí toto už súčasný primátor Vallo cez Pakt slobodných miest?

Možno to robí pred médiami, ale na konci dňa nevidím nič hmatateľné.

zdroj: Startitup - Slovensko je polarizované. Má obrovský problém s tým, že nehľadá synergie, tvrdí bezpečnostný analytik.

Preberať veci zo zahraničia znie ako najjednoduchšie riešenie. Prečo sa to nedeje?

Slovensko je polarizované. Má obrovský problém s tým, že nehľadá synergie. Všetko je o jednotlivcov, nie o spolupráci. Nie je tu nastavená kontinuita, ktorá napríklad funguje vo Viedni. Ak chce byť človek úspešný, musí sa obklopiť tímom „mudrcov“ zo všetkých sfér.

V boji o primátorskú stoličku ste vyjadrili podporu Rudolfovi Kusému. Ako bývalého policajta vás nevyrušuje jeho zadržanie v roku 2020?

Nie, prokuratúra zastavila trestné stíhanie. Zákon je zle nastavený – niekoho sme zadržali a potom prišli na to, že to nie je trestný čin.

Prezumpcia neviny musí platiť pre každého a myslím si, že Slovensko musí prejsť novelou Trestného zákona, keďže tá aktuálna z 2015 dnešnej dobe nepostačuje.