Naše plytvanie potravinami je čisté šialenstvo. Dáta z EÚ odhalili krutú realitu

Domácnosti v Európskej únii (EÚ) v roku 2020 vyhodili 70 kilogramov potravín na osobu, čo predstavuje vyše polovicu potravinového odpadu v 27 členských štátoch EÚ. V utorok to uviedol štatistický úrad EÚ, Eurostat. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry Reuters.

Celkový potravinový odpad v Únii dosiahol 127 kilogramov na obyvateľa, ukázali údaje v prvej celoúnijnej správe Eurostatu o tejto téme. V EÚ na začiatku roka 2020 žilo 447,7 milióna obyvateľov.

Najväčší producenti potravinového odpadu

Celosvetový potravinový odpad tvorí osem až desať percent z celkového množstva emisií skleníkových plynov, oznámila Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) patriaca pod OSN.

Eurostat spresnil, že v domácnostiach EÚ vzniklo 55 percent z celkového potravinového odpadu počas prvého roka pandémie koronavírusu, zvyšných 45 percent vo zvyšku potravinovej dodávateľskej siete.

Ďalšími najväčšími producentmi potravinového odpadu boli výrobcovia potravín a nápojov (23 kilogramov odpadu na osobu) a primárna výroba (14 kilogramov). Tieto sektory používajú stratégie  proti znehodnocovaniu potravín, napríklad ďalším zhodnocovaním vyradenej produkcie, uviedol Eurostat.

Reštaurácie a stravovacie služby v roku 2020 vytvorili 12 kilogramov potravinového odpadu na osobu (deväť percent z celkového množstva) a maloobchodné predajne a ďalšie podniky distribuujúce potraviny vytvorili najmenej odpadu. Vplyv lockdownov počas pandémie koronavírusu na tieto dva sektory Eurostat ešte stále analyzuje.

Nebezpečné zdroje

Avšak problémom nie je iba potravinový odpad, ale aj ten plastový. Ako sa ukázalo, približne desať miliónov ton plastového odpadu končí ročne v moriach a oceánoch. Patria medzi ne obaly, PET fľaše, jednorazové igelitové vrecká, hygienické potreby alebo cigaretové ohorky.

Aj odpad odhodený na zem na Slovensku sa môže prostredníctvom riek, povodní či vetra dostať do mora. Informuje o tom Zelená linka Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR na sociálnej sieti.

Odpad sa do morí a oceánov podľa Zelenej linky môže dostať z pevniny a to až 80 percent. Ďalším zdrojom sú rybárske lode. „Až 27 percent odpadu predstavuje odhodený rybársky výstroj ako napríklad siete, laná či rôzne pasce,“ poukazuje.

Plastový odpad sa v oceáne nikdy úplne nerozloží. Namiesto toho ho slaná voda a slnečné žiarenie „rozbije“ na množstvo malých kúskov.

„Tie potom plávajú v spoločnosti ešte nerozpadnutého odpadu a pôsobením oceánskych prúdov vytvárajú na hladine akési odpadové špirály. Najznámejším takýmto útvarom je Veľký pacifický kôš, ktorý sa nachádza v severnej časti Tichého oceánu,“ vysvetľuje linka.

Dodáva, že jeho rozloha môže mať až 1,6 milióna kilometrov štvorcových.

zdroj: Pexels/ Tom Fisk

Určitá časť odpadov skončí vyplavená na pobrežiach. Odpad je problémom aj pre morské živočíchy, ktoré si mýlia plast s potravou.

„Odhaduje sa, že 90 percent všetkých morských vtákov a 52 percent korytnačiek plasty konzumuje. Žalúdok naplnený nestráviteľným odpadom môže zamedziť prijímaniu ďalšej potravy a zviera tak zomiera od hladu,“ skonštatovala Zelená linka.

Do odpadu sa tiež môžu podľa nej zvieratá zamotať, čo pre nich znamená takmer vždy smrť, keďže tak nemôžu uniknúť pred predátorom či prijímať potravu.