Čiližrút hodnotí: Bola posh miestom bratislavskej smotánky. V podniku ti dnes naservírujú slimáky aj vyprážaný syr

Obrovský genius loci, história plná debát, intelektu a gurmánskych zážitkov. To je Štefánka by Pulitzer. Jeden z najkrajších priestorov v Bratislave si zaslúži kvalitnú prešporskú kuchyňu a dokonalý servis, ktorý neodmysliteľne dotvára každý gastro zážitok. Absolvoval som niekoľko návštev, poslednú 28. októbra 2022, aby som to zistil. 

Stretávala sa tu smotánka, vysedávala tu bratislavská kaviareň a debatovala. Béla Hackenberger ju pomenoval Café Štefánia po vdove následníka rakúsko-uhorského trónu.

Jeho rodina ju viedla cez 40 rokov až do roku 1945. Postupne však za temnej éry komunizmu upadala, bola kompletne zmenená a stratila svoje čaro, až sa z nej stala čínska reštaurácia.

Našťastie začiatkom 21. storočia prešla rozsiahlou rekonštrukciou a prinavrátil sa jej podobný vzhľad ako v jej začiatkoch. A je opäť krásna. 

Veľkému vzdušnému priestoru plnému zelene a teplých farieb tu vládne uvoľnená až rodinná atmosféra. Pri prvej návšteve som vstupoval opatrne, po veľmi dlhých dobách, keď toto miesto nemalo dobrú povesť. Strašne som dúfal, že to bude minimálne také dobré, ako si to tento priestor zaslúži.

Na lístku sú presne také jedlá, ako by som tu čakal. Nechýbajú slimáky, paštéta, polievky, líčka, šnicel, pstruh či perkelt. Poďme ochutnať. Obsluha je tu trošku rozpačitá a hlavne, keď je podnik prázdnejší, tak sa vie zabudnúť v rozhovore pri bare a nevšimnúť si hosťa.

Objav podnik, ktorý dýcha históriou a dáš si tu aj Rakúsko-uhorské slimáky.

GALÉRIA+ 7

Toto sa mi stalo opakovane a byť majiteľom alebo prevádzkarom, dám si na to obzvlášť pozor. Po prvom kontakte však väčšinou prišlo zlepšenie. K drobným detailom a chybám krásy sa dostanem neskôr.

Ako prvé jedlo, ktoré som tu mal možnosť ochutnať, boli Rakúsko-uhorské slimáky. Pravdupovediac, keď ich vidím inde na lístku, napríklad v pizzerii, tak mi to veľmi zmysel nedáva. Zato tu rozhodne áno. Netrúfam si posúdiť, či išlo o mrazený polotovar, alebo slimáky z farmy. Ale!

Chuť bola naozaj výborná a výrazná, silno maslová, voňali cesnakom a mali skvelú konzistenciu. S pomerne slušným chlebom a výborne načapovanou Plzničkou to bol začiatok ako z učebnice. Úžasná bola aj paštéta, takže predjedál sa určite nebáť a ochutnávať. Sú v cenách okolo 9 €.

Čo mi do takéhoto podniku rozhodne pasuje, sú aj líčka s kašou. Jedlo, ktoré je už pomerne bežné. Urobiť ho ale naozaj dobre, vyladiť omáčku, ktorá nebude ani hustá, ani riedka, bude mať hromadu chutí a líčka nebudú rozvarené úplne „doblba“, to už trochu umenia chce. Vyšlo? Rozhodne áno.

Toto bolo asi jedno z najlepších prevedení líčok, čo som vôbec jedol. K nim výborná a jemná zemiaková kaša, pečené šampiňóny a chrumkavý karfiol romanesco, viac menej kvôli farbe a textúre. Odporúčam tmavé pivo, keďže najmä s červenými vínami to tu, žiaľ, nie je úplne top.

Frankovka od Murániho je pomerne obstojná, zato zweigelt z Rakúska nie je úplný top. Čokoľvek z Čile v Prešpurskej krčme nebudem ani hodnotiť a nerozumiem tomu medzi ponukou vín. Veď vinárstiev v našom slovensko-rakúsko-maďarskom regióne je neúrekom. Hlavné jedlá sa pohybujú okolo 11 – 20 €.

Občas sa niektoré položky na menu obmenia. Ja som mal možnosť vyskúšať aj kohúta na víne, ktorý rozhodne do našich luhov a hájov patrí. Perfektne jemné a kvalitné mäso, omáčka silná ako noha od gulečníku, kúsky slaniny aj huby dávali absolútny zmysel.

Z dezertov odporúčam nevynechať Kaiserschmarrn – Cisársky trhanec. V zásade niečo ako lievancové cesto, výborný čučoriedkový džem a kopec poctivej domácej šľahačky. „U mně dobrý.“

zdroj: Čiližrút

Každý pracovný deň sa v Štefánke podáva obedové menu. Tu už, musím povedať, že možno aj pochopiteľne, úplne nesledujú líniu prešporskej kuchyne. Za cca 9 € je polievka a hlavné jedlo – na výber vždy dve, alebo za 12 € biznis menu. Ja som mal vyprážaný syr, lebo však, dajme si ruku na srdce, kto ho nemá rád.

Nešlo tu o modernú fancy verziu, ale o klasický eidam a mrazené hranolky. Ale v rámci kategórie vysoký nadpriemer. Ako syr, ktorý sa pekne ťahal a držal v obale, tak aj naozaj chutné a chrumkavé hranolky a vynikajúca domáca tatarka. O level vyššie bol jelení guláš v rámci biznis menu. Ten by zniesol aj prítomnosť na à la carte. Hustá omáčka, jemné mäso a vynikajúci karlovarský knedlík.

Kuchyňa pod vedením Mira Snopka je zvládnutá na výbornú a každé jedlo dáva zmysel, je perfektne dochutené a aj naservírované. Interiér je krásny, čo však podľa mňa (a myslím to naozaj v dobrom!) treba doladiť, sú personál a detaily.

Personál „pokulháva“ hlavne v slabších časoch, keď si nevšimne zákazníka (stalo sa mi to trikrát), v zapamätaní si objednávky – nepíšu si (stalo sa mi to dvakrát) a v slabšej komunikácii po dojedení, keď sa práve dolaďuje zážitok. V lacnom bistre alebo kantíne by to bolo ok, toto je však krásny podnik vyššej, aj cenovej, kategórie.

Preto mi vadí aj zopár detailov. Palma pred vchodom, mleté korenie na stole (toto je popol, ktorý do gastra vôbec nepatrí), menu z minulého týždňa v nedeľu, oznam o súrnej potrebe kuchára na všetkých oknách, inventúrny hárok capnutý na šálkach, televízory či rádio z reproduktorov, ledabolo pohodené utierky či personál s mobilom v ruke za barom.

Zhrnutie: Až na pár detailov, ktoré sa dajú ľahko vychytať, je návšteva Štefánky po gastronomickej stránke parádny zážitok a ja návštevu odporúčam. Majiteľom prajem pozorné oko pri doladení detailov a množstvo dobrých jedál a hostí.

Čiližrút

Volám sa Čiližrút. Teda reálne som Mišo a Čiližrút je meno, ktoré používam na sociálnych sieťach, kde už cca 5 rokov prinášam informácie a zaujímavosti zo slovenského gastra.

Najmä však o reštauráciách, kaviarňach či baroch a vinárňach. Aj keď nie som profesionál, v minulosti som odrobil nejaký čas v kuchyniach na rozličných pozíciách na Slovensku aj v zahraničí, ako aj v hoteloch či reštauráciách. Gastro a všetko okolo neho je moja srdcovka a hobby.

Sledujem šéfkuchárov, spoznávam malých farmárov, dodávateľov a producentov, ochutnávam nové aj zabehnuté koncepty a o zážitky z nich sa chcem podeliť. So Startitup sme sa dohodli na koncepte recenzií, ktoré nie sú na Slovensku úplne rozšírené. Najmä nie tie, ktoré obsahujú aj konštruktívnu kritiku.

zdroj: Na snímke je Čiližrút

Sám na IG a FB píšem len pozitívne zážitky a tie negatívne som komunikoval len na mieste. Myslím, si že písanie vyvážených recenzií, aj s tými negatívnymi, môže byť prínosom ako pre čitateľa, tak aj pre podnik, ktorý si pri každodenných povinnostiach ani nemusí byť vedomý detailov a chýb, ktorých doladenie by mohlo priniesť viac spokojných zákazníkov. Veď preto to robia, a tak som presvedčený, že práve toto môže byť ďalším malým prínosom pre slovenské gastro, ktorého som obrovským fanúšikom.

Viac mojich tipov na reštaurácie nájdeš na Instagrame Čiližrút.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy