Pravda o strope cien energií pre firmy. Prekvapí ťa, čo to znamená v praxi, píše Radovan Ďurana z INESS

Autor analýzy je analytik platformy INESS

Po mesiacoch čakania sa aj slovenskí podnikatelia dozvedeli dlho očakávanú správu. Aj slovenská vláda zavedie stropy na ceny elektriny a plynu.

Väčšina podnikateľov tento rok nespala minimálne toľko nocí ako počas covidovej éry, keď do poslednej chvíle nevedeli, nakoľko im Mikas s Matovičom zatvoria prevádzku. Ceny energií totálne zmenili ich podnikateľské prostredie. Aby sa nezabudlo.

Cena plynu dosiahla v auguste 25 (!)-násobok ceny oproti cenám zo septembra 2020. Cena elektriny 15-násobok. Cena povolenky na vypustenie jednej tony CO2 sa trochu „flákala“, narástla len na 5-násobok. Akú-takú pokojnú tvár si zachovala akurát ropa, ktorá v maxime dosiahla biedny 0,7-násobný rast ceny.

Vysoké ceny energií dusia aj známe značky

Hoci spätne budeme asi tohtoročný august považovať za dočasný extrém, ani súčasný pokles cien energií nie je bohvieako uspokojivý. Elektrina stojí 8-krát viac, plyn 7-krát, povolenky 3-krát viac. Predstavte si podnikateľa, ktorého náklady na elektrinu predstavovali 10 % podiel na celkových nákladoch.

Zrazu mu podiel energií vyskočil na 50 %. Ak sa mu nepodarí zvýšiť ceny, tak sa nevyhnutne dostane do straty. Počet podnikateľov, ktorí ukončujú, v lepšom prípade zastavujú prevádzku, postupne rastie. Slovenské príklady ako Slovalco či Duslo Šaľa sú chronicky známe. Kvôli drahým vstupom a energiám utlmuje v Európe výrobu aj najväčšia chemická firma na svete Bosch. 

Vysoká cena energií dusí výrobný sektor ekonomiky. Na rozdiel od Covidu to dnes ale nie je rovnaký svetový problém. Ceny elektriny a plynu sú v Ázii či USA mnohonásobne nižšie ako v Európe. Tamojší exportéri pochopiteľne dnes vidia na európskych trhoch obrovskú príležitosť. Strata zákazníkov sa u európskych producentov rýchlo preleje do straty finančnej a neskôr aj do straty pracovných miest. 

zdroj: Startitup/Dominik Bízik

Dostatočné dôvody na cenové stropy?

Súčasný rast cien energií je problémom ponuky. Európa neťaží plyn, ktorý by ťažiť mohla, nech už to je obrovské ložisko Groningen v Holandsku, alebo bridlicový plyn. Zároveň si Európa predražuje energie drahými emisnými povolenkami a celému svetu dáva najavo, že nechce dlhodobé kontrakty, ktoré sú potrebné na spustenie novej ťažby. Tieto kroky, ktoré by prispeli k istému (nevieme akému) poklesu cien, sú ale, zdá sa, politicky nepriechodné. Aspoň že sa podarilo tých Nemcov presvedčiť, nech jadrovky veľkoryso nezavrú hneď na Silvestra.

Keďže politici nechcú pracovať na ponuke, ostáva im len dopyt a ceny. Povinné zníženie spotreby zas nie je žiaduce v spoločnosti, ktorá sa snaží rešpektovať jednotlivca.

Pravda o stropoch

Preto teraz politickému diškurzu dominujú stropy. Ekonomická teória však hovorí jasne. Cenové stropy vedú k vyššej spotrebe a následne k nedostatku. Základnou reakciou na vysoké ceny energií má byť obmedzenie ich využívania.

Pokles spotreby je najefektívnejším nástrojom na zníženie cien elektriny a plynu. Strop na maximálnu cenu energií ale obmedzuje ochotu obmedzovať spotrebu. A hlavne, netreba zabúdať na skutočnosť, že politici nestropujú ceny energií.

Tie sa budú naďalej pohybovať podľa učebnicových zákonov dopytu a ponuky. Stropy akurát určujú hranicu, odkedy sa budeme spoločne skladať na financovanie časti nákladov podnikateľov. A teda, čím väčší pokles spotreby „odložia“ stropy, tým vyššia bude trhová cena energií, tým vyšší bude objem vyplatených dotácií, a tým budú vyššie naše budúce dane.

zdroj: Startitup/Dominik Bízik

Stropy aj u susedov

Nesmieme však v tejto úvahe ignorovať to, čo robia okolité krajiny. A tu musíme konštatovať, že stropovacia súťaž sa už rozbehla. Keď Nemecko vyhlási, že na energetickú krízu vysolí 200 mld. eur (4-násobok výdavkov celého slovenského štátu), znamená to riziko, že nemeckí exportéri (napríklad potravín) vytlačia z trhu nedotovaných slovenských producentov. Aj z tohto dôvodu by bolo primerané žiadať od EÚ „spodný strop“ pre dotácie, jednoducho, aby vyspelejšie krajiny nezvýhodňovali svojich podnikateľov viac, ako si môžu dovoliť krajiny ako Slovensko.

Stropy už pred mesiacom predstavilo Česko a minister Hirman sa netajil inšpiráciou v bratskej krajine. A to až tak, že majú rovnakú hodnotu, a rovnako preplácajú 80 % spotreby nad úroveň stropu. Túto československú kartelovú dohodu môžeme vnímať pozitívne, konkurenti budú mať rovnaké podmienky. 

Nešťastné stropy

Odpoveď na otázku, či je nastavená suma primeraná, sa hľadá pomerne ťažko. V skutočnosti nepoznáme trhovú cenu, keďže väčšina obchodov sa odohráva mimo burzy. Paradoxne, burzové ceny dominujú v médiách, pričom ich podiel na zobchodovaných energiách klesá a je pravdepodobne nižší ako jedna tretina. Rovnako nevieme, koľko % podnikateľov si stihlo nakúpiť energie pred prudkým rastom, šéf Slovenských elektrární tvrdí, že predávali za menej ako 100 € na rok 2023.

A stále nevieme, čo chce vláda urobiť pre veľkoodberateľov. Aktuálny model je schopný plne dotovať len podnikateľov so spotrebou do 7,5 GWh (pri cene elektriny 400 €/MWh). Odhaduje sa, že viac ako 100 firiem tento objem prekračuje. Ostáva nám len dúfať, že ministerstvo hospodárstva to má spočítané dobre, keď hovorí, že tento strop bude stáť 500 mil. eur na jeden štvrťrok (stále však nepoznáme náklady na veľkoodberateľov). Z toho zároveň aj vyplýva, že nižšie tento strop byť nemohol, lebo deficit 8 mld. eur je aj tak extrémne vysoký. 

V každom prípade, aj 199 eur je pomerne vysoká suma a mnohí podnikatelia sa s ňou nebudú vedieť vyrovnať a svoju prevádzku dočasne, alebo navždy zatvoria. Toto síce drastické, ale trhové oddeľovanie dôležitejšej od menej dôležitej spotreby, zabezpečí potrebné zníženie dopytu a tak aj ceny. Odpoveď na otázku primeranosti sa tak dozvieme až o pol roka, keď budeme poznať objem vyplatených dotácií a pokles spotreby.

Dôležitá však bude aj otázka, čo ten ďalší rok a čo ďalšiu zimu. Počas prvej polovice roka ešte do EÚ pritieklo pomerne veľa ruského zemného plynu, ktorý teraz leží v zásobníkoch. To sa už nezopakuje, a my budeme musieť nakupovať ešte viac LNG na svetových trhoch. Európa sa svojim odmietaním dlhodobých kontraktov vystavuje riziku vysokých cien na spotových trhoch. A aj toto je dôvod, prečo sa nešťastných stropov tak skoro nezbavíme.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.