Z tínedžerských „nočných sov“ vyrastajú agresívnejší ľudia

Spánok je pre život nevyhnutný. Čím sme starší, tým viac si to uvedomujeme. Dostať však do postele tínedžera dá niekedy zabrať. Snáď každý rodič, ktorý má aspoň jedného doma, by to vedel potvrdiť.

Je jasné, že počas puberty je rozpor medzi sociálnymi a biologickými hodinami výraznejší. Nový výskum, ktorý publikoval The Conversation, zistil, čo sa deje s mozgom mladých ľudí, ktorí večne ponocujú.

Dlhoročné skúmanie

Autori výskumu požiadali viac ako 200 tínedžerov, aby vyplnili sériu dotazníkov o svojich spánkových preferenciách a ich emocionálnej a behaviorálnej pohode. A dokonca, účastníci tieto dotazníky opakovali viackrát v priebehu siedmich rokov.

zdroj: Unsplash/Ashley Byrd

Spolu s tínedžermi sa do výskumu zapojili aj ich rodičia, ktorí rovnako vypĺňali sériu dotazníkov – s tým rozdielom, že do výpovedí vniesli vlastný uhol pohľadu.

Mladí ľudia okrem toho absolvovali skenovanie mozgu. Prvý krát to absolvovali na samom začiatku a druhýkrát o niekoľko rokov neskôr, uvádza ScienceAlert. Cieľom bolo preskúmať vývoj ich mozgu.

„Zamerali sme sa na mapovanie zmien v štruktúre bielej hmoty – mozgového spojivového tkaniva, ktoré umožňuje nášmu mozgu spracovávať informácie a efektívne fungovať,“ napísali autori vo výskume.

Problémy so správaním

Zistenia sú jasné. Ako uvádza The Conversation, tínedžeri, ktorí ponocovali v počiatkoch dospievania, mali o niekoľko rokov neskôr problémy so správaním. Môžeš si pod tým predstaviť prejavy agresie, porušovanie pravidiel či antisociálne správanie.

zdroj: Unsplash/Christian Erfurt

Výskum tiež skúmal rozdiely medzi nočnými sovami a rannými škovránkami. Alebo inak, zaujímalo ich, či tínedžeri, ktorí idú skôr spať a ráno si privstanú, majú inú štruktúru mozgu ako tí, ktorí majú v obľube ponocovať a dlhšie si pospať cez deň.

Výskum ukázal, že tínedžerom, ktorí chodili spať neskoro v noci, sa mozog vyvíjal inou rýchlosťou – pomalšie. Taktiež vyšlo na povrch, že biela hmota nočných sov sa nezvyšovala tak rýchlo ako u dospievajúcich, ktorí mali zdravý spánkový režim.  

Čo sa týka bielej hmoty v mozgu, jej vývin je dôležitý práve v období dospievania. Ak nejaké faktory zlyhajú, napríklad aj kvalitný spánok, jedinec môže mať v dospelosti problémy s kognitívnymi, emocionálnymi či behaviorálnymi funkciami, uvádza Medline Plus.

Správny spánkový cyklus

Táto štúdia poukazuje na dôležitý fakt o tom, že ponocujúci tínedžeri môžu čeliť nepríjemným problémom. A to nielen priamym, napríklad v podobe nervozity v dôsledku nedostatku spánku či únavy.

zdroj: Unsplash/Christopher Lemercier

Ide najmä o to, že sa zvyšujú riziká problémov so správaním a emočným prežívaním v neskoršom veku. Autori v štúdii zdôrazňujú, že je dôležité zamerať sa na návyky tínedžerov v ranom štádiu dospievania.  

V konečnom dôsledku, tínedžeri, ktorí zvyknú pravidelne ponocovať, trpia aj chronickým nedostatkom spánku. Ten sa prejavuje okamžite a môže na mladom človeku zanechať následky, a to nielen v podobe neustáleho zívania.

Ako uvádza Child Mind, chronický nedostatok spánku spôsobuje aj náladovosť, rozhádzaný režim, neschopnosť plniť si svoje povinnosti, ale aj fyzické problémy. Tínedžer by mal spať v priemere osem až deväť hodín.

Vďaka tejto štúdii však vieme, že záleží aj na tom, kedy ide dospievajúci jedinec spať. Je teda dôležité dbať nielen o dostatok spánku, ale aj o správny spánkový režim, ktorý ani zďaleka nezahŕňa ponocovanie.