Prezidentka Čaputová prevzala Cenu slobody: Musí vychádzať z hodnôt, inak sa z nej stane ničivá sila

  • Prezidentka Zuzana Čaputová si prevzala Cenu slobody
  • Zdôraznila ochranu demokracie
Zuzana Čaputová rečniaca pri príležitosti osláv snp
Zuzana Čaputová TASR/Ján Krošlák
  • Prezidentka Zuzana Čaputová si prevzala Cenu slobody
  • Zdôraznila ochranu demokracie

Prezidentka Zuzana Čaputová si dnes prevzala významnú Cenu slobody Nadácie Friedricha Naumanna (FNF) vo Frankfurte nad Mohanom. Počas svojho prejavu hlava štátu zdôraznila dôležitosť liberálnej demokracie a slobody. Informáciu priniesol pre TASR prezidentkin hovorca Martin Strižinec.

„Ako právnička presadzovala občianske práva a ochranu životného prostredia na Slovensku. Ako prezidentka sa angažuje za mier a liberálnu demokraciu,“ napísala FNF na svojej oficiálnej webovej stránke. Predseda správnej rady nadácie Karl-Heinz Paqué označil Čaputovej pôsobenie vo funkcii prezidentky za príklad pre liberálov v celej Európe.

Liberálna demokracia

Čaputová po prevzatí ceny vyjadrila poctenie a pokoru. „Je pôsobivé, ako sloboda, taká jednoduchá myšlienka, dokázala byť v našej histórii takou vzpruhou a posilnením,“ povedala.

Pripomenula dvojicu katolíckych disidentov Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla, ktorých režim dlhé roky držal vo väzení a mučil. „Boli to ľudia, ako Krčméry a Jukl a mnohí ďalší, ktorí nám nakoniec v roku 1989 pomohli obnoviť slobodu a demokraciu,“ povedala prezidentka.

Takisto vo svojom prejave uviedla, že sloboda sa nedá nariadiť zhora a nie je to neutrálny pojem. „Musí vychádzať z hodnôt, inak sa z nej stane ničivá sila,“ povedala. Politici musia podľa jej slov tiež prispievať k tomu, aby krajiny zostali slobodné.

Liberálna demokracia sa podľa prezidentky ukázala ako najlepšia záruka slobody pre každého jednotlivca a každú spoločnosť. „Ale zdá sa, že mnohí zabúdajú, že sloboda neznamená len slobodu vybrať si, ale aj slobodu niečoho sa zrieknuť,“ povedala Čaputová.

Rizika, ktorým musíme čeliť

Prezidentka pripomenula tiež súčasné hrozby pre demokraciu vrátane konfliktu na Ukrajine či hospodársku krízu a zdôraznila hodnoty súcitu a solidarity.

Vojna a hospodárska kríza by nám však podľa prezidentkiných slov „nemali zatvárať oči pred ďalšími rizikami, ktorým čelíme doma“. Upozornila na podnecovanie nenávisti a násilia a na nedostatočné uplatňovanie pravidiel zo strany vlád.

V závere vystúpenia pripomenula slová prvého prezidenta ČSR Tomáša Garrigua Masaryka o tom, že „demokracia nie je len systém politický, ale aj morálny – predovšetkým morálny“. Upozornila tiež na zodpovednosť a povinnosť jednotlivcov i politických lídrov v úsilí posilniť demokraciu.

Zuzana Čaputová sa stretla s prezidentmi V4 a riešili aj vojnu na Ukrajine

FNF Cenu slobody udeľuje od roku 2006 každé dva roky osobnostiam, ktoré sa zaslúžili o rozvoj občianskej spoločnosti a podporujú liberálne hodnoty. Čaputová je prvou politickou líderkou z regiónu strednej a východnej Európy, ktorá sa stala laureátkou tohto ocenenia, pripomenul Strižinec.

Energetická kríza či rodová rovnosť

Hlava štátu rieši okrem iného aj dôležité problémy, ktoré sa týkajú svetovej spoločnosti. O rozvoji využívania geotermálnej energie, globálnej bezpečnosti, rodovej rovnosti a ochrane práv menšín diskutovala prezidentka s islandským prezidentom Gudni Thorlaciusom Jóhannessonom, ktorý pricestoval pred týždňom na návštevu Slovenska.

„Naše obe krajiny a ďalšie krajiny v rámci Európskej únie čelia mnohým krízam. Je to predovšetkým energetická kríza. Slovenská republika bola dlhodobo závislá iba od jedného dodávateľa energozdrojov – od Ruska. Našťastie, v posledných mesiacoch sa nám podarilo diverzifikovať zdroje, aby sme sa stali nezávislejšími,“ uviedla prezidentka na tlačovej konferencii a doplnila, že ďalšou výzvou je kríza klimatická.

Pri spoločných rozhovoroch sa hlavy oboch štátov venovali aj otázkam rovnosti a rovnoprávnosti jednak medzi mužmi a ženami, ako aj rešpektu a rovnosti s ľuďmi z LBGTI+ komunity. V súvislosti s tragickou udalosťou na Zochovej v Bratislave, kde boli zavraždení dvaja mladí muži z LGBTI+ komunity, bola témou aj rodová rovnosť.

„Island od roku 2006 zrovnoprávnil práva ľudí z týchto komunít, pokiaľ ide o manželské a partnerské zväzky,“ uviedla prezidentka Čaputová s tým, že na Islande k podobným prejavom nenávisti nedochádza.

Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality

Zdroje: TASR, SITA

Najnovšie videá

Trendové videá