Zomrel slovenský porevolučný politik Ivan Čarnogurský

Zomrel Ivan Čarnogurský, manažér, politik a spoluzakladateľ Kresťanskodemokratického hnutia. Vo veku 89 rokov mal naposledy vydýchnuť doma, v bratislavskej časti Lamač. S informáciou prišiel web Noviny.sk.

Pamätník socializmu

Ako uvádza Literárne informačné centrum, Čarnogurský sa narodil v roku 1933 do rodiny učiteľov. Vyrastal však v starostlivosti babky, blízko hlavného mesta vo Vajnoroch. Svetové udalosti vnímal ako chlapec raz cez ruských partizánov, potom cez nemeckých vojakov a od roku 1945 cez Červenú armádu a Československú republiku, v ktorej ukončil gymnázium aj vysokú školu technickú.

Svoj dospelý život postupne prežíval pod krídlami socializmu a tvrdej propagandy. Od roku 1956 až do pádu socializmu v roku 1989 pôsobil ako opravár strojov, majster, vedúci strediska, špecialista-technológ a vedúci odboru.

Po nástupe novej vlády sa v roku 1990 stal poslancom Národnej rady a zároveň jej prvým podpredsedom. Taktiež pôsobil ako generálny riaditeľ stavebného podniku Hydrostav. Čarnogurský napísal aj niekoľko kníh, v ktorých sa venoval najmä životu počas socializmu. Medzi jeho diela patrili napríklad knihy „Kupredu hurááá“ a „Varúúúj“.

Začiatky KDH

Ako je vyššie spomenuté, bývalý politik sa podieľal i na založení strany KDH. Ako informuje portál Teraz.sk, vznik hnutia iniciovali 30. novembra 1989 kresťanskí disidenti. Okrem Čarnogurského boli pod výzvou na vytvorenie podpísaní i jeho brat Ján, Anton Selecký, spisovateľka Hana Ponická, Miroslav Tahy, Konštantín Viktorín a pesničkár Ivan Hoffman.

Vo výzve boli zakotvené štyri ideové zásady pre vznik takýchto klubov. Kresťania žiadali, aby východiskom pre osobný a spoločenský život bol ekumenicky chápaný kresťanský svetonázor, zaručenie plnej náboženskej slobody a dodržiavanie ľudských práv, rovnoprávnosť všetkých foriem vlastníctva a podpora súkromného podnikania, podpora sociálne slabých občanov a pevných rodinných vzťahov.

zdroj: TASR/Pavel Neubauer

Aby sa však mohla stať z KDH plnohodnotná strana, muselo najprv byť splnených niekoľko podmienok. Medzi ne patrili napríklad podpisy, stanovy či orgány hnutia. Prvú verziu štruktúry hnutia navrhol práve Ivan Čarnogurský.

Predsedom hnutia sa nakoniec stal Ján Čarnogurský, ktorý sa v tom čase vyjadril aj k štátoprávnemu usporiadaniu vtedajšej Československej socialistickej republiky. „Sme za to, aby Slovensko pri budúcej integrácii vystupovalo ako samostatný subjekt…, v súčasnosti sme za federáciu. V budúcnosti môžeme prijať a realizovať aj iné rozhodnutie,“ uviedol krátko po nástupe do funkcie.

Úspechy v politike

Strana KDH bola oficiálne zaregistrovaná ministerstvom vnútra 23. februára 1990. Hnutie malo zo začiatku veľký potenciál a v predvolebných prieskumoch presvedčivo viedlo. Reálne voľby však boli pre KDH sklamaním, keďže získali len 19,21 percenta voličov. Predbehla ich Verejnosť proti násiliu s takmer 30 percentami hlasov.

zdroj: TASR/Vladimír Benko

Hnutie sa stalo súčasťou viacerých vládnych koalícií. Vo federálnej vláde získali post podpredsedu vlády – Jozef Mikloško, ministra spojov – Theodor Petrík, neskôr Emil Ehrenberger. Ján Čarnogurský sa stal prvým podpredsedom vlády SR.

Posty ministrov vlády SR za KDH získali Anton Andráš, neskôr Ladislav Pittner (vnútro), Alojz Rakús (zdravotníctvo), Jozef Chren (obchod a cestovný ruch), Michal Džatko (poľnohospodárstvo a výživa), Viliam Oberhauser, neskôr Jozef Kršek (lesné a vodné hospodárstvo), Jozef Belcák (hospodárstvo), Ivan Tirpák (životné prostredie). Podpredsedami SNR sa stali Ivan Čarnogurský a Ján Klepáč.