Bitie obuškom a Slováci vo väzení. Dokáž v kvíze, že vieš, aký bol život za socializmu

Voľný pohyb medzi štátmi či celková príležitosť vycestovať kamkoľvek na svete, široký výber v obchodoch alebo možnosť otvorene protestovať proti vláde – to dnes mnoho Slovákov berie ako samozrejmosť.

Miesto kráčania vpred a riešenia aktuálnych problémov si však pod ich tlakom mnoho ľudí rado spomína na „staré zlaté časy“, ktoré sú však často skreslené dezinformáciami či tzv. spomienkovým optimizmom. Boli to teda naozaj „zlaté časy“? Otestuj sa a zisti, či vieš, čo si mohol a nemohol robiť v bývalom socialistickom režime.

Mohol si si v obchode kúpiť mandarínky alebo banány?

TASR archív

Áno

Nie

Správne! Nesprávne!

Áno, mohol, ale iba počas Vianoc. Keďže však išlo o tovar v obmedzenom množstve, nemuselo sa ti ich nakoniec pre ich nedostatok reálne podariť kúpiť. Pred obchodmi sa zároveň tvorili rady, v ktorých panovala silná nervozita, a výnimkou neboli ani bitky, keď sa ľudia snažili navzájom predbehnúť.

Dnes je sortimentu v obchodoch nespočetne viac – čo sa týka rozmanitosti aj dostupnosti. Počas socializmu sa v 80. rokoch nedostatok tovaru ešte prehlboval a v obchodoch napríklad chýbali okrem elektroniky aj mnohé základné potraviny alebo zdravotnícke potreby.

Mohol si mať ako muž dlhé vlasy?

Áno

Nie

Správne! Nesprávne!

Mohol, ale na Slovensku komunistom a socialistom dlhé vlasy u mužov výsadne prekážali. Túto „zženštilosť“ považovali za nezlučiteľnú s konceptom pravého muža a hlavne ako prejav „západnej zhýralosti” či protisystémovej rebélie, ktorá prišla z USA.

Hoci štátne zložky ku koncu režimu naoko dlhé vlasy u mužov tolerovali viac, ešte v roku 1966 zorganizovali akciu „vlasáči“, kedy mnohých mužov s vlasmi po golier či cez uši násilne ostrihali dohola.

Mohol si pred revolúciou cestovať k moru na Makarsku?

Áno

Nie

Správne! Nesprávne!

Áno, do Juhoslávie sa dalo ako-tak bezproblémovo cestovať – a aj do ZSSR, dnešného Poľska či iných krajín, ktoré podporovali režim. V tomto prípade zvyčajne stačilo mať platný pas, no taktiež bolo treba za povolenie zaplatiť poplatok – napríklad vycestovať do Albánska do 4 dní ťa vyšlo 25 Kčs a nad tento limit 50 Kčs.

Avšak cestovanie do kapitalistických krajín za „Železnou oponou“ už bolo veľmi prísne kontrolované a vo väčšine prípadov bola cesta občanom z rôznych dôvodov zakázaná. Aby si človek mohol v zahraničí niečo kúpiť, musel okrem iného získať tzv. „Devízový prísľub“, ktorým mu banka vymenila vopred určenú sumu za valuty.

Mohol si otvorene vysloviť nesúhlas voči svojej vláde či organizovať protivládny protest?

TASR archív

Áno

Nie

Správne! Nesprávne!

Totalitné režimy vo všeobecnosti neobľubujú občianske a protivládne protesty a potláčajú ich, často aj za použitia hrubej sily. Napríklad 17. novembra 1989 polícia zranila 568 ľudí v brutálnom zásahu.

Pokojné zhromaždenie bolo násilným spôsobom rozohnané, študentov zbili obuškami. To vyvolalo rozhorčenie aj v zahraničí a znamenalo to začiatok Nežnej revolúcie a pád socializmu.

Mohol si v rádiu legálne počúvať americkú hudbu?

Áno

Nie

Správne! Nesprávne!

Západnú hudbu v socialistických rádiách na Slovensku reprezentovali primárne len francúzske a talianske pesničky. Dôvod bol jednoznačne politický – v 80. rokoch mali Francúzsko aj Taliansko vo svojej vláde silné komunistické strany.

Pesničky v angličtine bolo počuť skutočne len sviatočne. Réžia musela byť z 50 % tvorená politicky korektnou domácou tvorbou, z 30 % hudbou zo socialistických krajín a len 20 % pripadlo na ostatnú kapitalistickú hudbu. Rastúci protivládny odpor však už v roku 1989 naplno lámal aj túto formu cenzúry.

Mohol si bez problémov chodiť do kostola podľa svojho vierovyznania?

TASR/Ján Lofaj

Áno

Nie

Správne! Nesprávne!

Ak o tom vedela komunistická strana, robila takýmto ľuďom problémy s prijatím napríklad na vysokú školu či pri hľadaní zamestnania. Náboženstvo, najmä kresťanstvo, bolo spolu s intelektuálmi a filozofmi tŕňom v oku komunistickej vládnej strany, keďže v zásade vystupovali proti ich princípom materializmu a spoločného vlastníctva.

Nech už má človek na náboženstvo a duchovno akýkoľvek názor, môže ho v dnešnej dobe vysloviť či praktizovať bez obmedzení. Stačí, ak dodrží základný princíp slobodnej demokracie – a teda nezasahuje do slobody druhých.

Musel si ako žiak základnej školy vstúpiť medzi pionierov?

Áno

Nie

Správne! Nesprávne!

Pionieri boli organizáciou pre deti a mládež v rámci všetkých socialistických krajín, ktorá mala deti formovať v duchu pokroku a hodnôt komunizmu. Pre deti od prvého do tretieho ročníka fungovala organizácia „Iskry“, čo bol predstupeň pionierov.

Vstup nebol povinný, no existoval silný tlak a aj tí najvytrvalejší odporcovia sa na konci základnej zvyčajne stali pioniermi, len aby nemali v budúcnosti veľké problémy dostať sa po strednej na žiadanú vysokú školu.

„Pionieri zdravia iskry – iskry zdravia pionierov! Nech žije káesčé-hurá-hurá-hurá!“ bol jeden z pokrikov, ktorý žiaci základných škôl museli počas 1. mája s nadšením skandovať súdruhom na tribúnach.

Mohol si ísť za svoj názor do väzenia?

TASR archív

Áno

Nie

Správne! Nesprávne!

Ak by si v týchto časoch verejne (či aj neverejne, ak by sa to dozvedela vláda) vyhlasoval nesúhlas s režimom, mohol si skončiť na nejaký čas vo väzení. Častejšie však takýchto ľudí monitorovala tajná polícia a ľudia strácali mnohé privilégia alebo mali napríklad problémy vycestovať.

Keď dnes ľudia vyjdú s transparentami vyjadriť svoj nesúhlas s vládou pred Prezidentský palác či Úrad vlády SR, často si neuvedomujú, že toto základné občianske právo nebolo vždy na Slovensku samozrejmosťou.

Mohol si si bezproblémovo založiť svoju punk-rockovú kapelu?

Áno

Nie

Správne! Nesprávne!

Technicky si mohol, ale nie bezproblémovo a kapela by ti ani dlho nevydržala. Verejná bezpečnosť (štátny útvar) by ti robila problémy s kúpením aparatúry, s cestovaním a organizáciou koncertov. Mohli ťa vyhlásiť aj za protirežimový živel. Svoje o tom vie napríklad známa slovenská skupina Elán, ktorej sa však podarilo aj v tomto prostredí uspieť.

Za socializmu boli silne obmedzené všetky prejavy umenia, ktoré nesedeli s režimom – aj keď nebolo ich úmyslom zarobiť. Texty pesničiek sa museli schvaľovať komisiou, rušili sa predstavenia a dotácií od štátu sa reálne dočkali iba tí tvorcovia, ktorých diela sľubovali šíriť socialistického ducha či ospevovať Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu.

Mohol si len tak bezproblémovo vycestovať a pracovať v zahraničí?

TASR archív

Áno

Nie

Správne! Nesprávne!

Áno, ale platili veľmi silné obmedzenia a výnimky, ktoré sa nedajú porovnávať s dnešnými otvorenými hranicami či súčasnou európskou legislatívou.

Zvyčajne išlo o určitý typ špecialistov (technici, programátori), ktorí mohli chodiť za prácou do zahraničia len preto, aby sa následne museli vrátiť domov so skúsenosťami. Režim tak prinášal západné vedomosti na Slovensko a sledoval tým vlastný zisk.

17. november

Dnes je doba úplne iná. Aj keď má každé obdobie či režim vlastné problémy, veľká časť Slovákov si neuvedomuje, v akej slobodnej krajine v súčasnosti žijú. Demokracia na Slovensko priniesla rozvoj slobodného myslenia, férový život, príležitosti a schopnosť povedať vlastný názor bez represií.

Napriek tomu nesmieme nikdy zabudnúť na to, že sloboda a demokracia nie sú zadarmo a treba aktívne pracovať na ich ochrane – tak ako si to uvedomili protestujúci študenti či občania socialistického Česko-Slovenska. Mnohí za to zaplatili okrem úderov obuškom aj stratou iných privilégií, ktoré dnes ako občania berieme za samozrejmosť. Preto je kľúčové pripomínať si dni, akým bol aj 17. november 1989.

Ako každý rok, aj tentokrát si kľúčový deň slovenskej histórie pripomína aj operátor O2 spolu s osobnosťami – speváčka Jana Kirschner, herec Ján Koleník či herečka Zuzana Mauréry. V animovaných videách zase trefne upozorňuje na obmedzenia vtedajšieho režimu.

Veľa Slovákov podlieha spomienkovému optimizmu aj pri takej významnej udalosti, akou bola Nežná revolúcia 17. novembra 1989, ktorá odštartovala pád bývalého socialistického režimu. Podľa agentúry AKO ju iba 48 % Slovákov vníma kladne – čo je až o 10 % menej než v roku 2021.

Dôležitosť pripomínať si historické udalosti, vedúce spoločnosť k stále väčšej slobode – a s ňou bezvýhradne súvisiacou zodpovednosťou –, si uvedomujú aj veľké firmy. Chcem si pozrieť Príbeh slobody →

 

 

 

upn.gov.sk

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by O2 Slovensko (@o2slovakia)