Vezmeme si Aljašku, nič im nedáme, zúria ruskí poslanci. V USA sa objavili nároky na ruský ostrov

Ruský prezident Vladimir Putin pokračuje vo vojne na Ukrajine a zároveň odmieta akceptovať fakty, ktoré mu jednoducho nie sú príjemné. Na svoje vojenské cvičenia si totiž Kremeľ vybral Wranglerov ostrov, ktorý je od Moskvy vzdialený osem časových pásiem.

Hneď po padnutí rozhodnutia sa objavili problémy, a to z hľadiska environmentálnych prešľapov. Moskvu skritizovalo aj jej vlastné médium s názvom Holod. Na Wranglerovom ostrove sa totiž nachádzajú niektoré z najväčších a najznámejších prírodných divov na svete.

To však Rusom neprekáža. Ruský environmentálny web preto vyjadril nesúhlas s krokmi ministerstva prírodných zdrojov. Rezort má totiž v záujme obrany a bezpečnosti v úmysle zrušiť časť environmentálnych obmedzení v tamojšej rezervácii Čukči. Tá je navyše pod ochranou UNESCO.

Americký ostrov

Vojenské cvičenia na Wranglerovom ostrove však idú ruka v ruke s ďalším problémom. Redaktor prominentného medzinárodného denníku The Wall Street Journal Thomas Emanuel Dans v reakcii na kroky Moskvy uverejnil článok, v ktorom celú problematiku pomenoval.

Unikli svedectvá Rusov z frontu: Velenie nás opustilo, mobilizovaní si idú rovno po guľku

Podľa Američanov tento ostrov patrí pod správu Spojených štátov amerických. Rusko nad ním spolu s ďalšími arktickými ostrovmi drží kontrolu od roku 1924. Leninovi boľševickí stúpenci sa tam vtedy doplavili na sovietskom plavidle Červený október a územie prevzali od amerických osadníkov. Tých zatkli a roky držali vo väzbe, pričom tam niektorí Američania poumierali. 

Navyše, Dans v článku píše, že ruská základňa na ostrove môže ohrozovať americkú suverenitu. Podľa WSJ toto územie USA obsadili ešte v roku 1881, a teda by ho od Ruska mali požadovať naspäť.

zdroj: Wikimedia Commons/Анастасия Игоревна Петухова

Vezmeme si Aljašku

Na tieto tvrdenia si Rusi posvietili a citujúc ruský spravodajský portál Gazeta, nadšení z nich nie sú. Štátna duma už stihla poznamenať, že Washington nedostane ani „štipku” ruského územia. Ako bonus, predstavitelia Kremľa dodávajú, že „je potrebné, aby USA Rusom vrátili Aljašku”, čo by podľa nich „bolo spravodlivejšie”. 

Konkrétne to tvrdí ruský poslanec Fedot Tumusov, ktorý pôsobí ako námestník v štátnej dume. 

„Wrangelov ostrov je ruská zem. A my sa nevzdáme ani centimetra našej rodnej zeme. Navyše, ústava podľa najnovších dodatkov hovorí, že by sme sa nemali vzdať ani metra pôdy. Bol by to štátny zločin,” uviedol poslanec v rozhovore pre moskovské spravodajstvo.

Rozhorčený Rus pokračoval a tvrdil, že Aljaška podľa jeho názoru nikdy nepripadla USA a že Štáty za ňu v skutočnosti nezaplatili.

„Neviem, čo si Američania vypili, čím sa opili, že im takéto myšlienky prichádzajú na um. Sú to ich vlastné problémy. Ale nemali by sme nikomu dať ani kúsok pôdy,” hovorí.

„Aljaška je naša, nech ju vrátia. S istotou viem, že Aljaška je ruská zem. Podľa mňa nezaplatili ani ruskému cárovi a porušili zmluvu o predaji,” vyjadroval Tumusov svoj názor.

Ostrov mimo dohody o námornej hranici

Wranglerov ostrov sa nachádza v Severnom ľadovom oceáne medzi Čukotským a Východosibírskym morom. Podľa kanadskej encyklopédie bol ostrov pomenovaný v roku 1867 po barónovi Wranglerovi. Ten v tom čase pôsobil ako guvernér Aljašky, keďže zároveň v tomu istom roku USA územie odkúpili od Sovietskeho zväzu. Podľa dohody mali Spojené štáty za Aljašku  zaplatiť 7,2 milióna dolárov.

Sovieti vztýčili na Wranglerovom ostrove vlajku v roku 1924, uvádza Gazeta. Rusi podotýkajú, že pre nepokoje v oblasti námorných hraníc medzi ZSSR a USA bola v roku 1990 podpísaná dohoda. Tá hranicu medzi oboma veľmocami určila, avšak Wranglerov ostrov či ďalšie arktické ostrovy v nej pevne stanovené neboli.