Bizarný fenomén: Ľudia v Bratislave pred rokmi obsadili cudziu budovu. Poukázali na dôležitú vec

Autorkou je kampaňová koordinátorka Amnesty International Slovensko Natália Šmídová.

Alexander Vasudevan v knihe Autonómne mesto (The Autonomous City) predstavuje históriu squatovania a zobrazuje ho ako spôsob, akým ľudia môžu mestá získať späť. Squatovanie ponúka alternatívu k neistote bývania, utláčateľským majetkovým špekuláciám a negatívnym dopadom novej, nedostupnej bytovej výstavby a revitalizácie miest.

História zaznamenaného squatovania siaha do 17. storočia, keď vo Veľkej Británii vzniklo hnutie tzv. Diggers alebo True levellers, ktorého členstvo obsadzovalo a kultivovalo neobývané budovy a pozemky. Ich cieľom bolo nielen zabezpečiť životný priestor a domov pre svoje domácnosti a komunity, ale inšpirovať chudobných ľudí, aby sa pripojili k jednej z prvých zaznamenaných radikálnych priamych akcií spojených so squatovaním.

Squatovanie je však primárne spojené s 20. a 21. storočím a veľkomestami. Do prázdnych a nevyužívaných obytných, úžitkových a priemyselných priestorov sa začali sťahovať ľudia bez domova, alebo v prípade londýnskeho Family Squatting Movement, rodiny čakajúce na mestské nájomné byty.

Domácnosti v squatoch sa organizovali do hnutí, ktoré často vyjednávali svoje práva priamo s úradmi, mnohokrát úspešne. V 70. rokoch 20. storočia však úrady stále častejšie pristupovali k likvidovaniu, vypratávaniu a často násilným zásahom voči squatujúcim ľuďom.

Jedným zo známejších prípadov je vypratanie jednej z opulentných londýnskych víl na adrese Piccadilly 144, ktorá bola v 70. rokoch hnutím zabraná v proteste proti rastúcej kríze bývania v Londýne. 100-izbová vila bola dlhodobo neobývaná, no squatujúci ľudia boli políciou vyprataní po troch týždňoch protestu.

Slovenský prípad squatovania

V slovenských mestách zatiaľ nedošlo k rozšíreniu squatovania ako súčasti hnutia či ako jednej z mestských subkultúr. Jedným zo známejších príkladov slovenského squatovania bol Squat Lodná na Lodnej ulici v Bratislave. Na jeseň roku 2000 sa skupina aktivistov a aktivistiek rozhodla obsadiť opustený historický dom priamo v centre mesta, v blízkosti hotela Danube a Slovenskej národnej galérie.

Squat Lodná fungoval len pár mesiacov pred tým, ako vlastník objektu, Okresný úrad Bratislava I., nariadil jeho vysťahovanie. Squat Lodná poskytoval bývanie, no slúžil aj ako kultúrne a komunitné centrum. 

Zakladateľstvo o Squate Lodná napísalo: „Napriek tomu, že Lodná trvala len krátko, predstavovala pre nás obrovskú skúsenosť, pretože v takýchto aktivitách chceme na jar opäť pokračovať. Je potrebné fenomén squattingu rozšíriť aj na Slovensku, a zároveň s obsadením objektu prejavovať  nespokojnosť s bytovou politikou, s nedostatočným sociálnym zabezpečením ľudí, poukazovať na machinácie s nehnuteľnosťami, pri ktorých vznikajú zisky, za ktorými však nestoja žiadne vytvorené hodnoty, a na absenciu akýchsi kultúrnych centier. Preto obsaďte a žite!“

Zákaz squatovania a policajné násilie

V októbri 2019 vstúpil v Holandsku do platnosti zákon, ktorý plošne zakazuje squatovanie. Vo Veľkej Británii je podobný zákon v platnosti od roku 2012. Od prijatia zákona prebiehajú v Holandsku vždy počas októbra demonštrácie, obnovovanie squatov a obsadzovanie budov, pričom sa často stretávajú s násilím zo strany polície.

Holandské kolektívy združené v sieti Squat net píšu o tom, prečo je pre nich dôležité protestovať proti platnej legislatíve: „Boli sme vytlačení z centier miest, čím sme drasticky znížili našu viditeľnosť a kontakt s verejnosťou mimo našej vlastnej komunity. Počet squatov v celej krajine sa vydelil desiatimi a právne riziká okolo squatovania sa zvýšili. Odkedy vstúpil do platnosti zákaz squatovania, bezdomovectvo sa zdvojnásobilo. Zároveň enormne narástli čakacie listiny na sociálne bývanie – priemerná čakacia doba je deväť rokov. Úplný nedostatok dostupného bývania predstavuje bytovú krízu.“

Prázdne a pripravené na squat

V Amsterdame, Haagu, Utrechte, Groningene, Rotterdame, Leidene a ďalších holandských mestách  kolektívy vyvesujú plagáty a na opustené budovy vešajú  transparenty. Plagáty označujú budovy, ktoré sú prázdne a pripravené na squat.

Táto akcia má nielen praktické využitie pre ľudí hľadajúcich prístrešie, ale zvýrazňuje aj alarmujúci počet prázdnych budov v mestách. Na transparentoch boli odkazy pripomínajúce verejnosti, že „nie je možné bývať na poradovníku čakateľov“, že „squatovanie je stále možnosťou“ a že „práva squatujúcich ľudí sú právom na bývanie“.

Squatovanie je jedným z nástrojov, ktoré máme k dispozícii v rámci snahy o premenu moderných miest a mestského prostredia, ktoré sú hlboko nepriateľské k „bežným ľuďom“ a k ľuďom ohrozeným sociálnym vylúčením a bezdomovectvom. Je to nástroj, ktorým si ľudia môžu mestá zobrať späť.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.