Jem iné: Aneta a Janica bojujú proti nekvalitným potravinám a učia ľudí jesť pre život

Baby, organizujete workshopy, eventy, vzdelávate ľudí v oblasti stravovania. Ako vznikol koncept Jem iné?

Janica: Akurát sa nachádzam na konferencii VŮB Biznis Academy, kde som okrem mentorovania prednášala včera na tému “Success story” a o tom ako okrem iného vznikol aj náš koncept Jem iné. Nechcem povedať, že to bola náhoda, skôr, že to mal vesmír dokonale naplánované. Stretli sme sa s Anettou 4 roky dozadu, v tom čase sme si vykali a rozmýšľali, že či vieme niečo v budúcnosti spolu vymyslieť.  A budúcnosť prišla veľmi rýchlo :)

Aneta: Na začiatku bola spoločná vízia a rovnaký mindset, a tak sa to nejako samo rozbehlo. Dostali sme ponuku, napísali projekt, vyhrali tender a naplno sa pustili do splnenia nášho sna.

foto: FB Jem iné

Aké boli začiatky Jem iné?

Janica: Na začiatku boli moje zdravotné problémy, ktoré ma donútili pozerať sa na jedálny lístok ako na cestu k lepšiemu zdravotnému stavu. Liečila som sa akupunktúrou a maximálne odľahčeným jedálnym lístkom postavenom prevažne na čerstvej strave. Keďže sa živým rozvíjaním myšlienok, nápadov, ideí a vizuálnou komunikáciou, prišlo mi pre toto moje životné obdobie adekvátne pomenovanie “Jem iné”. V roku 2009 prišiel na Slovensko Facebook a ja som založila jeden z prvých fan page s názvom Jemine. Až do roku 2013 bola značka len virtuálnou, bol to priestor, kde som zdieľala zahraničné články o jedle, rozvíjala diskusie s kontroverznými témami, uverejňovala vlastné recepty, rady, skúsenosti, či dizajnové produkty z “kuchyne”.

Aneta: S Janicou nás zoznámila spoločná kamarátka, ktorá bola presvedčená o tom, že si budeme mať čo povedať. Spojila nás vášeň k dobrému a kvalitnému jedlu, vzdelávania v rámci výživy, pretože sme si obe v minulosti prešli rôznymi zdravotnými problémami. Strava nám pomohla a tak sme chceli pomáhať aj my ostatným. Pôvodne sme fungovali viacerí ešte v skupine Bratislavský regál, neskôr sme napísali projekt do tendra o priestory v Starej tržnici a vyhrali sme. To bol zlomový bod, kedy sme sa museli rozhodnúť, či sa Food Hubu, ako sme projekt pracovne volali ešte na začiatku, budeme venovať naplno. Neskôr sme sa rozhodli využiť už existujúcu platformu Jemine. Spoločnými silami sme tak z virtuálnej bubliny okolo Jem iné vytvorili offlinový model, ktorý si získal na svoju stranu ľudí, čo sa o zdravý životný štýl zaujímajú. Učili sme sa za pochodu, bolo to veľké sústo, ale vyzerá to tak, že začiatok sme zvládli a už máme pevnejšiu pôdu pod nohami, ako tomu bolo pred pár rokmi. Vo veľkom sa rozbehli workshopy, školy varenia, firemné raňajky, dennodenné varenie pre súkromné škôlky, eventové a iné cateringové služby, aj náš neformálny vzdelávací projekt Food Revolution. Účinkovali sme v kulinárskych show, napisáli 3 kuchárske knihy a naša práca nás stále nesmierne baví.

foto: FB Jem iné

Čo vám na začiatku dodávalo odvahu pokračovať a vymýšľať nové projekty?

Janica: Na voľnej nohe som od roku 2003. Založila som niekoľko vlastných značiek a stála pri zrode viacerých ďalších, niektoré už stihli zaniknúť. Nikdy som však nemala strach púšťať sa do niečoho nového, aj keď som veľakrát necítila pevnú pôdu pod nohami. Keby som sa však mala učiť plávať predtým ako skočím do vody, nikdy by som tam neskočila. Preto odpoveďou, čo nám dodávalo na začiatku odvahu, je, že je to odvaha samotná :)

Aneta: U mňa to bol asi entuziazmus a vytrvalosť, čo ma hnali vpred. Dlhé roky som sa profesionálne venovala tanečnému športu, kde som sa naučila okrem iného aj disciplíne. Vyštudovala som MBA a medzinárodné vzťahy, pracovala v rodinnej firme a už pred tým, ako vzniklo Jem iné som asi rok rozmýšľala nad takýmto projektom. Dôležité pre mňa bolo realizovať sa, splniť si sen a šíriť osvetu. Keď ste dobre mysľou nastavení, tak zvládnete všetko :)

Niekedy počuť stále zastaralé názory ako ženy do biznisu nepatria a že spolupráca dvoch žien predsa nemôže fungovať. Ale vy dve krásne ukazujete, že to tak nie je. Čo si teda na tej druhej najviac vážite a myslíte si, že vďaka tomu je váš biznis takto úspešný?

Janica: Akurát sa nachádzam na biznis konferencii pre ženy, tak som úplne mimo týchto teórii :) Myslím, že tento názor je len predsudok a že, skĺbiť biznis a rodinu problém nie je. Je pravdou, že my to máme v našej firme podelené, Anettka má na starosti projekty ako Skutočne zdravá škola, Food Revolution Day, komunikuje s HQ FRD Jamieho Olivera a riadi prevádzku Školy varenia, organizuje eventy pre firmy a rieši PR. Ja riadim cateringovú a eventovú výrobu, dennú výrobu pre súkromné MŠ a ZŠ, robím vizuálnu komunikáciu a excel je môj najlepší kamarát. A čo je dôležité, je tu aj mužský element, náš spoluzakladateľ Johny, ktorý nás v prípade konfliktov rozsúdi :)) Na našom teame si vážim, že sme k sebe úprimní a otvorení, vážime si jeden druhého, dôverne sa poznáme a snažíme sa zlepšovať silné stránky a s tými slabými tomu druhému pomôcť.

Aneta: Keby sme tvrdili, že sme sa nikdy nepohádali, klamali by sme, to je samozrejme nereálne asi v každom kolektíve. Je však dôležité pravidelne komunikovať, byť tímovým hráčom a v tíme od začiatku nastaviť rovnováhu. Každý máme u nás svoje kompetencie a zodpovednosti, ktoré spoločne pravidelne hodnotíme. Faktom je, že človek musí vedieť aj vypnúť, respektíve prepnúť do iného režimu, aj keď je pre nás Jemine okrem práce zároveň aj veľkým hobby. Je však nesmierne dôležité oddychovať, viesť aj svoj osobný život, tráviť čas aj mimo práce, aby sme si ten entuziazmus udržali aj naďalej. Za to si Janicu a Johnyho vážim, že sa navzájom podporujeme.

foto: FB Jem iné

Jedlo a stolovanie je veľkou súčasťou kultúry národa. Aj vaše heslo znie “Mysli globálne, konaj lokálne”, čo si myslíte, že hovorí naša gastronómia o nás, o Slovákoch?

Janica: Pár dni dozadu sme krstili našu ďalšiu knihu v poradí “Rok v Slovenskej ľudovej kuchyni”, kde sme spolu s Anettkou ako spoluautorky participovali na obsahu. Dostali sme niekoľko desiatok pôvodných slovenských receptov, ktoré sme museli vylúštiť a pokúsiť sa uvariť či upiecť. V niektorých receptoch chýbal postup, vo väčšine gramáže a niekedy sme ani netušili ako daná surovina vyzerá. Pôvodná slovenská kuchyňa je veľmi sezónna. Je sýta a hlavne veľmi chutná. Niekedy mám však pocit, že sa za ňu hanbíme. Na každom rohu máme mexické, talianske či japonské reštaurácie, ale nájsť poctivú slovenskú kuchyňu je naozaj ťažké. Je to škoda.

Aneta: Naše heslo vzniklo veľmi spontánne, ešte keď som písala texty na náš web, prišlo mi to ako dôležitý fakt, pretože sa radi inšpirujeme trendami zo zahraničia, ale v konečnom dôsledku všetky naše aktivity staviame na lokálnosti a sezónnosti. Vychádzame z tradícií ale často ich pretvárame na zdravšie alebo sa snažíme o návrat späť k tomu zdravému prapôvodnému. Málokto vie, že našim národným jedlom nie sú halušky, ale rôzne obilninové či zeleninové kaše a máčanky. Pri tvorbe knihy sme ich navarili a otestovali neúrekom, všade po byte som mala polepené papieriky s názvami receptov, ktoré sme triedili a vyberali to naše slovenské naj. A vyšiel z toho neskutočne zaujímavý výber. Kuchyňa je to veľmi jednoduchá, no chutná, rôznorodá a najmä sýta. Postavená na tom, čo bolo voľakedy bežne dostupné. Mali by sme byť, my Slováci, na to hrdí a viac sa o tú našu tradičnú gastronómiu a zvyklosti zaujímať.

Ako by ste charakterizovali ľudi, ktorí majú záujem o vaše kurzy a školenia? Stáva sa vám, že za vami príde človek, ktorý nevie, kde začať, ale chce zmeniť svoje stravovacie návyky alebo sú to skôr ľudia, ktorí sa chcú dovzdelávať v tejto oblasti. 

Janica: Kurzy varenia v našej Škole varenia sú špecifické a každý má svoju cieľovku. Nemáme ich veľa, pretože kladieme dôraz na kvalitu. Zameriavame sa hlavne na detské kurzy, tie sú veľmi populárne a často aj mesiac dopredu vypredané. Ďalším favoritom sú kurzy pre mladé mamičky, alebo lepšie povedané mamičky s mľádatkami, t.j. tie, ktoré prechádzajú z dojčenia na príkrmy. Obľúbený je kurz pečenia pečiva (chlieb, kaiserky, paleo chlieb a iné druhy pečiva), na tento chodia aj ženy aj muži, mladí aj starí – všetci, ktorým záleží na tom, čo konzumujú a uvedomujú si, že etikety na pečive majú viac ako 10 riadkov zloženia a že napiecť si vlastné, “čisté” pečivo je na nezaplatenie. Organizujeme však aj iné špecializované kurzy ako sladké zdravé pečenie, kitchen skills, “mäsové” kurzy pre mužov či teambuildingy podľa požiadaviek klienta na mieru.

Aneta: Pravdou je, že na škole varenia bol v podstate pôvodne postavený celý náš koncept. Za tou myšlienkou neformálneho vzdelávania si teda stojíme. Projekt školy varenia vznikol s cieľom podporovať kultúru plnohodnotného stravovania a zdravého komunitného života v Bratislave prostredníctvom organizovania kurzov varenia a workshopov venovaných zdravej a vyváženej strave, zameraných na osvetu a vzdelávanie. Znie to ako poučka z učebnice, ale je to fakt. My chceme našim kurzistom okrem zážitku z kurzu odovzdať aj informácie, ktoré si od nás odnesú a budú využívať ešte dlhú dobu po skončení kurzu. Chceme ľudí zoznámiť s potravinami, ktoré boli kedysi bežne využívané a tiež ich informovať, akú pridanú hodnotu môže mať stravovanie na stav ľudského organizmu. Cieľová skupina je teda jasná – vyhľadávajú nás tí, ktorých otázky zdravého životného štýlu zaujímajú a chcú si ich osvojiť alebo sa v nich zdokonaliť.

foto: FB Jem iné

Stali ste sa ambasádorkami Food revolution, čo je projekt Jamieho Oliviera, ktorý propaguje myšlienky správneho stravovania sa z kvalitných potravín. Vysvetlite nám jeho filofoziu, lebo veľa ľudí často len prevráti očami, keď počuje slová ako zdravá a vyvážená strava.

Janica: Nadácia Jamieho Olivera má niekoľko stoviek ambasádorov po celom svete. Ich úlohou je zvýšiť povedomie o dôležitosti jedla, najmä medzi deťmi. Je to z dôvodu, že stále mladší ľudia zomierajú na civilizačné ochorenia (infarkt, diabetes, rakovina hrubého čreva…), ktoré sú spôsobené nesprávnych stravovaním. Kedysi sme ako rodiny trávili pri stole 4-5 hodín denne. Spolu sme raňajkovali a večerali a cez víkend aj obedovali. Dnes je to ledva 4-5 hodín za týždeň. Civilizačné choroby nám spôsobujú všetky polotovary, ktoré denné konzumujeme, ktorých výživná hodnota je takmer nulová a pridané chemické látky a aditíva zabraňujú zdravému tráveniu, poškodzujú orgány a toxikujú organizmus. Zdravá a vyvážená strava nie je žiadna veda, stačí denne piť veľa čistej, nesladenej vody, jesť čo najviac čestvých surovín, ideálne lokálnych a dopestovaných v danom ročnom období a naopak čo najmenej priemyselne spracovaných surovín.

Aneta: Zdravá strava je dnes veľmi relatívny pojem, je to veľmi ťažké vysvetliť jednoducho a pár slovami, pretože potraviny, ale aj ľudia sa v čase menia. Pomaly každý človek už v dnešnej dobe trpí nejakou alergiou, či intoleranciou, pričom má iné stravovacie návyky a zdravotné problémy. Ale vo všeobecnosti by som povedala, že zdravá strava je pestrá, chutná, čo najmenej upravovaná, pripravená z lokálnych, kvalitných a chemicky neošetrovaných surovín, pretože žiadne extrémy v strave podľa mňa nie sú správne. Ale ide aj o to, aby sme čítali etikety, pretože reklama je reklama a tá vie často zavádzať. Food Revolution má za cieľ neformálne vzdelávať deti a dospelých tak, aby sme si uvedomovovali, ako nás strava ovplyvňuje. Niektorí ľudi len mávnu rukou, že celý život jedli klobásky s chlebom a nič im nie je. Sú aj takí šťastlivci, pretože tie klobásky či chlieb boli kedysi pripravované z kvalitnejších surovín, o čom by sme v dnešnej dobe pri rôznych zdrojoch mohli polemizovať. A potom sú takí, ktorým sa zdravotné problémy pritrafia neskôr, na zmenu stravovacích návykoch však nie je nikdy neskoro.

foto: FB Jem iné

Často je stravovanie aj otázkou peňazí, keďže biopotraviny sú drahšie a ľudia sú niekedy nútení uprednostniť cenu pred kvalitou. Platíme tu naozaj za kvalitu, či je to skôr len reklamný ťah?

Janica: Stravovanie nie je otázkou peňazí, ale hlavne otázkou zdravého rozumu. Biopotravinou je mrkva zo záhrady, nie bio mrkvová nátierka komerčnej značky, čo je mimochodom vo väčšine prípadov tiež len priemyselne spracovaný polotovar.

Aneta: Treba vedieť minimalizovať riziká, vybrať si a rozhodnúť sa. Bio cukor je stále len cukor, aj keď asi menej chemicky ošetrovaný a s vyšším podielom melasy. Ak budeme uprednostňovať plnohodnotnú výživu, tak si môžeme odpustiť nákupy nezdravých a nevyvážených pochutín, na ktoré jednoducho nebudeme mať chuť. Zároveň nebudeme musieť vkladať toľko energie a financií do regenerácie organizmu, pretože náš organizmus bude na tom podstatne lepšie. Aj v špecializovaných predajniach so zdravou výživou treba čítať etikety. Ja osobne nakupujem od overených farmárov, na trhoch ale aj v bioobchodoch a veľkých potravinových sieťach. Všade sa dá nájsť niečo dobré a za rozumnú cenu, len to možno na začiatku stojí trošku viac energie, kým sa človek zorientuje, čo do toho košíka vložiť.

Viete nám dať nejakú radu na dobré recepty / potraviny, ktoré sú zdravé a nie sú finančne náročné? 

Janica: Čokoľvek sezónne je finančne menej náročne. Preto je vhodné v zime variť cviklovú polievku – nielenže je chutná, ale aj lacná. Na druhej strane si nebudem variť v januári polievku z čerstvých paradajok, keďže v tomto období na Slovensku rajčiny nedopestujeme, musíme ich dovážať a ich cena je zbytočne vysoká.

Aneta: Stále sa točíme okolo tej sezónnosti, no pre nás je kľúčová aj v otázke financií. V zime sa nám prirodzene žiada konzumovať viac obilnín, koreňovej zeleniny, či kyslej kapusty, sušeného ovocia a orechov, pretože v tomto období vedia takéto suroviny lepšie zahriať, zasýtiť a aj doplniť vitamíny. Ja osobne chuť “zimných” paradajok či papriky chutiacich ako “nič” neznášam. Kvalitné mäso mám rada, ale nepotrebujem ho ku šťastiu každý deň. No práve už spomínané kaše, prívarky a polievky by sme si mali v zimnej sezóne dopriať pravidelne, to určite rodinný rozpočet nezaťaží. Konkrétne tipy, aj veľa textu okolo, nájdete napríklad v našej knihe s Anetou a Janicou – čo na srdci to na jazyku, ako aj v našej novej knihe Rok v slovenskej ľudovej kuchyni.

foto: FB Jem iné

V poslednej dobe všade počúvam o potravinových intoleranciách a iných alergiách, ktoré ľudia majú. Myslíte si, že v minulosti sa ľudia stravovali “správnejšie” a preto tieto problémy neexistovali, či ľudia o tom len nevedeli? 

Janica: Je to kombinácia možností, ktoré si vymenovala. Kedysi ľudia jedli menej polotovarov a menej surovín sa geneticky modifikovalo. Ľudia si alergie “vypestovali” tým, že jedia príliš veľa priemyselne spracovaných surovín, ktoré obsahujú chemické látky a ťažké kovy, ktoré im zaťažujú organizmus, oslabujú imunitu a spôsobujú ochorenia, na ktoré sme “neboli zvyknutí”.

Aneta: Kvalita surovín sa v čase mení. Dnes je trh doslova zavalený nekvalitou. Česť poctivým pestovateľom a výrobcom, ktorí nezanevreli na pôvodné spôsoby farmárčenia a spracovania surovín. Nie každý však má k takýmto potravinám prístup a nie každý sa v tom chaose na pultoch obchodov vie vyznať. Naše alergie sme si takpovediac dopestovali tým, čo jeme a uprednostňujeme. A potom tu je druhá skupina ľudí, ktorá to so zdravou stravou preháňa. Samonaordinované diéty a vygooglené diagnózy, to nemôže priniesť nič dobrého. Časom sa takéto stravovanie môže prejaviť napríklad aj novovypestovanými alergiami či intoleranciami.

foto: FB Jem iné

Akú radu by ste dali svojim mladším ja, ktoré sa práve rozhodli založiť si biznis v oblasti stravovania?

Janica: Vytrvalosť, úprimnosť, odvaha a nadšenie. Na dennej báze :)

Aneta: Nestrácať cieľavedomosť, vnútorné presvedčenie a zodpovednosť. Nájsť si správnych partnerov s rovnakými hodnotami, morálnymi zásadami a entuziazmom. S gastrom treba žiť, je to veľmi špecifická oblasť biznisu, ktorej sa treba venovať nepretržite.