Zažilo viac škody než Černobyľ a do 90. rokov neexistovalo. Toxické mesto obyvatelia považujú za raj

Aj napriek tomu, že ich bolo veľa, o jadrových nehodách v Sovietskom zväze sme toho veľa nepočuli, s výnimkou Černobyľu. Jedným z miest, kde došlo dokonca až k trom výbuchom, je tajuplná konštrukcia s názvom City-40. Tá sa do 90. rokov minulého storočia nenachádzala na mape, dopravné značky by ťa tam nenaviedli a jej obyvatelia oficiálne neexistovali.

V uzavretom meste, ležiacom hlboko v lesoch Uralu, žilo v roku 2016 až 100-tisíc ľudí, uviedol The Guardian. Toto mesto, známe ako Oziorsk, sa po konci druhej svetovej vojny stalo výrobnou halou na jadrové zbrane a ľudia z neho neodchádzajú, práve naopak. 

Cintorín Zeme

Krásnymi jazerami, cestami plnými stromov a kvetov mesto v súčasnosti pripomína predmestie v USA z 50. rokov 20. storočia. V bežný deň sa po uliciach prechádzajú mladé matky a deti sa hrajú na ihriskách, pričom si nahlas púšťajú hudbu a všetci sa spolu zabávajú. Tamojšie ženy predávajú na okrajoch ciest ovocie a zeleninu aj napriek tomu, že všetci poznajú nepríjemnú pravdu. 

Voda je znečistená, lesné ovocie jedovaté a deti môžu kvôli vysokej radiácii trpieť závažnými ochoreniami. Oziorsk a jeho okolie patrí medzi najkontaminovanejšie miesta na Zemi, nie nadarmo je táto časť Ruska nazývaná „cintorín Zeme“. 

Obyvatelia v meste ostávajú, pretože cítia, že sú „vyvolení“. Na tomto mieste sa narodili, oženili sa a pochovali svojich blízkych. Účel takzvaného City-40, ktoré leží 100 kilometrov severne od Čeľabinsku, bol natoľko dôležitý, že sa ho ruské autority rozhodli skryť pred zvyškom sveta. 

Prvá nehoda bola vtedy najhoršou na svete

História objektu siaha až do roku 1946, keď v úplnej tajnosti začal proces jeho stavby okolo jadrovej továrne Mayak. Pracovníci a vedci z celého Sovietskeho zväzu dostali jasnú úlohu — viesť program jadrových zbraní a vyvinúť atómovú bombu. Tak znelo nariadenie vtedajšieho lídra Jozefa Stalina, ktorý sa po výbuchoch v Hirošime a Nagasaki obával ďalšej masovej deštrukcie. Jedným zo 44 miest, ktorým dal túto úlohu, bol aj Oziorsk.

Pred okolitým svetom chránili túto oblasť ostnaté drôty a ozbrojené stráže. Podľa portálu Bored Panda mali noví prisťahovalci a záujemcovia o prácu rôzne výhody, o ktorých zvyšok Sovietov mohol len snívať. Dobre platená práca, vzdelanie, tropické ovocie či kvalitné oblečenie. S tým však súviseli aj podmienky. Počas prvých ôsmich rokov mesto nesmeli opustiť a kontakt s okolitým svetom museli okamžite obmedziť. 

Netflix otvoril ďalšiu Pandorinu skrinku. Tentokrát odkryl najšpinavšie tajomstvo Vatikánu

K jednej z najhorších jadrových nehôd sveta došlo v roku 1957, keď vybuchol jeden z tankov, ktorý obsahoval jadrový odpad, a to z dôvodu zlyhania chladiaceho systému.

Viac než 20 miliónov čiastočiek jadrového odpadu sa tak rozpŕchlo do okolia, pričom následky tejto tragédie boli zjavné až po niekoľkých rokoch, informuje 9News.

Iba počas prvých 40 rokov fungovania vypustili do ovzdušia 200 miliónov čiastočiek odpadu, čo predstavuje až štyrikrát viac kontaminácie, než ku ktorej došlo v Černobyle o takmer 30 rokov neskôr. 

Neskôr začali tamojší pracovníci odvádzať odpad do jazera Karachay, ktorému dali obyvatelia názov „jazero smrti“. Jazero sa v roku 1967 vysušilo a ide o jedno z najnebezpečnejších miest na Zemi. V Oziorsku a neďaleko elektrárne Mayak však v súčasnosti žije stále viac než 80-tisíc ľudí.

O meste vznikol aj film

Autority všetky podobné tvrdenia stále popierajú, aj keď ku kontaminácii podľa obyvateľov Oziorska dochádza aj v súčasnosti. Elektráreň Mayak však dnes plní o niečo ekologickejšiu funkciu a prepracováva použité rádioaktívne palivo. Novinár Richard Wood tvrdí, že mesto zjemnilo obmedzenia spojené s cestovaním. 

Obyvatelia môžu odísť kedykoľvek, mesto je však stále obklopené neoblomnými bariérami a vstup je veľmi prísne strážený. 

Režisérka a producentka Samira Goetschel sa na celú históriu pozrela bližšie vo svojom filme City 40 z roku 2016. „Očami väčšiny obyvateľov, plot ich tam nedrží proti ich vôli, skôr oddeľuje okolitý svet od ich raja. Mali viac, než kedy potrebovali a neboli na mape, boli štátom v štáte. Mimo mesta neexistovali,“ tvrdí Iránka a dodáva, že jej pripadalo, akoby tamojší ľudia nežili v tejto dimenzii.

Je podľa nej ťažké pochopiť, ako môže niekto žiť v meste, ktoré ho postupne zabíja. Novinár z mesta Oziorsk tvrdí, že nemyslia na to, čo si o nich druhí myslia. Väčšina z nich, vrátane neho, chce žiť osamote a v mieri. Sú šťastní vo svojom oplotenom raji.  

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti