Zima hrôzy: Energetická kríza zabije viacej Európanov ako vojna Ukrajincov, odhaduje analýza

  • Analýza časopisu The Economist priniesla šokujúce výsledky
  • Podľa nej vysoké ceny za energie nemusia prežiť tisícky Európanov
  • Vyžiadať si môže viac obetí ako vojna na Ukrajine
zima v európe
SITA/AP, Sergei Guneyev, Mike McClear
  • Analýza časopisu The Economist priniesla šokujúce výsledky
  • Podľa nej vysoké ceny za energie nemusia prežiť tisícky Európanov
  • Vyžiadať si môže viac obetí ako vojna na Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin spravil z energie svoju najcennejšiu zbraň. Na Ukrajine mieri na kritickú infraštruktúru, keď desaťtisíce ľudí zostávajú bez elektriny a tepla.

Doteraz obyvatelia Európy doplácali na ruskú agresiu len svojimi peňaženkami, teraz však môžu položiť aj životy. Britský časopis The Economist vo svojej analýze zistil, že manipulovanie energiami zabije viac Európanov ako ruská vojna a boje Ukrajincov.

Pred februárovou ruskou inváziou na Ukrajinu dodávalo Rusko 40 – 50 % plynu do Európy. V niektorých krajinách bola Moskva dokonca väčšinový dodávateľ. Potom kohútiky plynovodov zatvorili. 

Energetická vojna si vyžiada obete aj napriek tomu, že Európe sa podarilo naplniť zásobníky plynu, ktoré by mali vydržať na celú zimu. Čo sa ale nedarí, je skrotiť ceny energií, na ktorých výrobcovia a distribútori neúmerne zarábajú. Priemerné európske náklady na plyn a elektrinu v domácnostiach sú o 144 % a 78 % vyššie ako boli za roky 2000 – 2019.

„Aj keď horúčavy dostávajú viac pozornosti, nízke teploty sú zvyčajne smrteľnejšie ako horúce. Od decembra do februára zomiera týždenne o 21 % viac Európanov ako od júna do augusta,“ uvádza The Economist.

Časopis tvrdí, že v minulosti mali ceny energií na vyššej úmrtnosti v zime len malý podiel, keďže sa nezvyšovali tak výrazne. Teraz je skok však veľký, čo si môže vyžiadať množstvo životov.

Koľko to presne bude, závisí od toho, aká bude tuhá bude zima a aké opatrenia zavedú vlády pre najzraniteľnejšiu skupinu. Isté je, že energetické vydieranie zabije desiatky tisíc ľudí.

Smrtiaca kombinácia: patogény, zima a vysoké ceny 

Do modelu bolo zahrnutých všetkých 27 členských krajín Európskej únie, okrem Malty, plus Veľká Británia, Švajčiarsko a Nórsko.

The Economist pripomína, že na úmrtí ľudí sa bude podieľať viacero faktorov. Dvoma najvýznamnejšími sú chrípková sezóna a teplota.

„Chlad pomáha vírusom. Inhibuje imunitný systém, umožňuje patogénom prežiť dlhšie vo vzduchu a vedie ľudí k tomu, aby sa zhromažďovali vo vnútri. Navyše, keď telesná teplota klesá, krv sa zahusťuje a jej tlak stúpa, čím sa zvyšuje riziko infarktu a mŕtvice,“ vysvetľuje časopis.

Cez zimu preto viac ľudí zomiera na kardiovaskulárne príčiny, ale aj na respiračné choroby. Prekvapujúco najviac ľudí cez zimu umiera v krajinách s teplejším ovzduším ako v krajinách s chladným.

V Portugalsku zomiera týždenne v zime o 36 % viac ľudí ako v lete, zatiaľ čo vo Fínsku len o 13 % viac. Podľa periodika je tento nepomer spôsobený tým, že severné krajiny majú lepšie vykurovanie, zatepľovanie a všeobecne sú na zimu lepšie pripravené.

„Keď však porovnávate teploty v rámci krajín a nie medzi nimi, údaje potvrdzujú, že chlad zabíja. Priemerne, keď je v zime o 1 °C chladnejšie, ako je bežné v danej krajine, zomrie o 1,2 % viac ľudí,“ vysvetľuje analýza.

zena, sneh, zima
zdroj: Unsplash/Victória Kubiaki

Predpokladá sa tiež, že chrípková sezóna bude závažnejšia. Posledné dva roky nás chránili epidemiologické opatrenia, tie sa teraz uvoľnili, takže chrípka sa bude šíriť ako pred Covidom.

Tretím faktorom je cena energií. „Vysoké ceny palív môžu zhoršiť vplyv nízkych teplôt na úmrtnosť tým, že odrádzajú ľudí od používania tepla a zvyšujú ich vystavenie chladu. Vzhľadom na priemerné počasie model zistil, že 10-percentný nárast cien elektriny je spojený s 0,6-percentným nárastom úmrtí, hoci toto číslo je väčšie v chladných týždňoch a menšie v miernych,“ konštatuje časopis a dodáva, že k podobným záverom dospeli aj americkí vedci v roku 2019.

Najhoršie by dopadlo Taliansko, najlepšie Francúzsko 

Pri súčasných cenách energie by v Európe umrelo o 147 000 ľudí viac ako v pri cenách v rokoch 2000 – 2019. Ak by boli teploty mierne, číslo by kleslo na 79 000. Ak by naopak bola zima tuhá, číslo by vyšplhalo na 185 000.

Počet obetí by ale všade nebol rovnaký a líšil by sa od jednotlivých krajín a ich podmienok. Najhoršie by dopadlo Taliansko, kde je populácia stará a ceny elektriny narástli o 200 %. Najlepšie podmienky má Francúzsko, Veľká Británia, kde zastropovali ceny energií.

zima v európe 2
zdroj: Unsplash/Spencer Backman

Analytici však pripomínajú, že skutočný počet úmrtí sa môže líšiť v dôsledku toho, aké opatrenia krajinami medzi tým zavedú a či zastropujú ceny energií a na akej úrovni.

The Economict pripomína, že to, čo čaká cez zimu Európu, môže prevýšiť počty obetí Ukrajincov počas ruskej agresie. Podľa odhadov NATO na Ukrajine zahynulo 20- až 30-tisíc vojakov z každej strany. Organizácia spojených národov uvádza, že okrem toho zahynulo aj 6 655 civilistov.

„Škody, ktoré Putin spôsobil Ukrajine, sú obrovské. Náklady pre jeho spojencov sú menej viditeľné. A predsa, keď príde zima, ich odhodlanie sa bude merať nielen pomocou a zbraňami, ale aj životmi,“ dodal The Economist.

Zdroje: The Economist, OSN

Najnovšie videá

Trendové videá