Vedci objavili v mozgu „anténky“, vďaka ktorým vnímame čas

Výskumníci z Kalifornskej univerzity v Irvine (UCI) v USA prišli s prekvapivými zisteniami. Drobné organely, ktoré pripomínajú anténky či tykadlá, zrejme zohrávajú kľúčovú úlohu pri našom vnímaní času. 

Ako uvádza portál Science Alert, spomínané organely boli kedysi považované iba za pozostatky z našej dávnej minulosti. 

Dôležité anténky

Drobné organely pripomínajúce anténky sú známe aj ako riasinky. Ide o mikrotubulové výbežky, ktoré možno nájsť napríklad aj v zložitejších vetvách stromu života, vrátane našich vlastných buniek. 

Tieto anténky v ľudskom mozgu často zohrávajú úlohu v pohybe (primárne riasinky). Podľa portálu US Today News buď posúvajú bunky okolo, alebo pomáhajú presúvať materiály blízko ich povrchu. Tieto druhy štruktúr však považovali v minulosti za obyčajné pozostatky.

Dnes sa však mnohé z týchto primárnych riasiniek považujú za súčasť takzvaného systému signalizačného uzla. Ten udržuje ľudské telo v prispôsobovacom sa móde a zabezpečuje jeho primárne reagovanie.

Aj napriek tomu, že boli stanovené rôzne úlohy týchto drobných anténiek pri reagovaní na zmyslové informácie alebo pri ich prijímaní, veľmi málo sa vie o tom, ako tieto organely vlastne zapadajú do kognitívnych funkcií vyššieho rádu, ktoré prebiehajú v ľudskom mozgu. Ide napríklad o pozornosť, učenie, myslenie či vnímanie a rozhodovanie. 

Strata motoriky

Čiastočnou úlohou oblasti mozgu, známej ako striatum, je aj fungovanie ako centrálne hodiny, rozhodovanie, plánovanie či koordinácia motorických pohybov. Okrem toho je táto časť ľudského mozgu dôležitá aj pre udržanie pozornosti či pre správne zapamätanie získaných informácií.

V rámci najnovšej štúdie použili vedci u myší techniku génovej manipulácie, ktorá slúži na odstránenie spomínanej časti mozgu striatum. Tento krok mal na tieto malé hlodavce dramatický účinok.

Myši sú schopné udržať si alebo zachovať dlhodobé spomienky či obvyklé alebo už naučené motorické zručnosti. Avšak po tom, ako im vedci odstránili spomínanú dôležitú časť mozgu, pozorovali u nich rôzne negatívne účinky.

zdroj: Unsplash/@sweetmangostudios

Ako sa neskôr ukázalo, hlodavce neboli schopné naučiť sa nové motorické zručnosti a opakovanie vykazovali zvláštne motorické správanie, ako napríklad viditeľné oneskorenia v rozhodovaní. Okrem toho bola negatívne ovplyvnená aj ich schopnosť rýchlo si vybaviť informácie o polohe a orientácii. 

Vnímanie času

Na to, aby vedci dospeli k spomínaným záberom, vykonali s myšami rôzne cvičenia a testy. Hlodavce nechali prechádzať napríklad opakovane cez bludisko a testovali aj ich schopnosti rozpoznať miesta či objekty.

„Úspešný výkon pracovnej pamäte, pozornosti, rozhodovania a výkonných funkcií si vyžaduje presné načasovanie, zvyčajne v priebehu milisekúnd až minúty,“ uviedla neurovedkyňa z UCI Amal Alachkarová.

„Keď je táto kapacita narušená, znamená to stratu schopnosti rýchlo prispôsobiť správanie v reakcii na zmeny vonkajších stimulov a neschopnosť udržať vhodné, na cieľ orientované motorické reakcie,“ pokračovala Alachkarová.

Avšak, ako sa tieto výsledky dotýkajú ľudí, zatiaľ nie je úplne známe. Jedna vec je však pravdepodobne istá, a to, že anténky ľudského mozgu fungujú približne rovnakým spôsobom ako tie u myší. Vedci postupne pracujú na ďalších štúdiách, aby dokázali bližšie analyzovať vzťah medzi riasinkami a vnímaním času. 

Najnovšie zistenia však zlepšujú chápanie toho, ako vlastne vnímame svet. Okrem toho by to mohlo pomôcť aj v prípade, ak sa naše vnímanie času nejako pokazí. 

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko