Nová štúdia: Len dve ingrediencie, ktoré máš v poličke, ti zaručia skvelé zdravie, odhalili vedci

Až dve nové samostatné štúdie ukázali, že dostať sa k perfektnému zdraviu nemusí byť až takou náročnou cestou. Vedci z Penn State University totiž zistili, že nový impulz našim črevám môžu dať iba dve veci, ktoré máš doma aj ty.

Ako informuje portál Science Alert, ide o hrsť arašidov a niekoľko štipiek bylín. Je známe, že ľudský žalúdok a črevá sú domovom mnohých jednotlivých mikroorganizmov, ktoré zahŕňajú stovky až tisíce druhov baktérií, vírusov a húb. Ide o črevné mikrobiómy a ich význam je pre naše zdravie taký veľký, že ich vedci vnímajú ako podporný orgán. 

Ovplyvniť zloženie ľudského čreva dokáže niekoľko faktor, čo dokazuje, že črevná komunita je v prípade každého z nás jedinečná. Obrovský vplyv na túto komunitu majú rôzne diéty, cvičenia a lieky. Ide však len o niekoľko z týchto faktorov. 

Už pomerne dlho sa vedci snažia zistiť, aké vlastnosti majú zdravé črevné spoločenstvá. Ako výskumy pokračujú a napredujú, odborníci začínajú mať jasnejšiu predstavu.

Fajčenie neústi iba do rakoviny pľúc: Veľká štúdia ukazuje, čo všetko ti hrozí, ak ihneď neprestaneš

Tajomstvo spočíva v maličkosti 

Ako uvádza nutričná vedkyňa Penny M. Kris-Etherton, výskum ukázal, že ľudia, ktorí majú veľa rôznych mikróbov, disponujú lepší zdravím ako tí, ktorí nemajú veľkú bakteriálnu diverzitu.

Hoci bežne uvažujeme nad diétami z hľadiska ich základov, ako býva zelenina a mäso, značné množstvo variácií v našich kultúrnych a osobných preferenciách spočíva v spôsobe dochucovania jedál. 

Kris-Etherton a jej kolegovia z Penn State sú medzi prvými, ktorí skúmajú vplyv bylín a korenín na zloženie ľudského čreva.

Do štúdie sa zapojilo 54 dospelých účastníkov. Išlo o ľudí s rizikom kardiovaskulárnych ochorení. Štúdia trvala štyri týždne a prebiehala formou randomizovaného experimentu s kontrolovaným kŕmením. 

zdroj: Unsplash/Ratul Gosh

Počas výskumu sa všetci držali rovnakého menu. To odborníci navrhli tak, aby odrážalo priemernú americkú stravu. Niektorí účastníci si do jedla pridávali 0,5 gramu korenia, ďalší si pridávali 3,3 gramu korenia a tretia skupina až 6,6 gramov korenia.

Zmes korenia obsahovala škoricu, zázvor, rascu, kurkumu, rozmarín, oregano, bazalku a tymian. Kontrolná skupina bola medzitým požiadaná, aby si na jedlo nedala žiadne z týchto korenín.

Vzorky výkalov odobraté pred a po experimente odhalili, že strava s väčším množstvom korenia má tendenciu vykazovať väčšiu diverzitu baktérií. Podľa Kris-Etherton ide o skutočne jednoduchú vec, ktorú môže ovplyvniť každý z nás.