Slovák si našiel prácu v Číne: 3 roky som sa nedostal domov, požiadavky, ktoré sa tu kladú sú enormné

Stal sa prvým Slovákom, ktorý sa v zahraničí prepracoval na pozíciu executive chefa v luxusnom hotelovom segmente, a to v hotelovej sieti Kempinski. Píšu Kávičkári.sk.

Navyše, bol ním na jednom z najnáročnejších trhov na svete – v Číne. Aké je to šéfovať v hoteli, kde bol jediný cudzinec, a bolo ťažké vrátiť sa po 11 rokoch práce mimo starého kontinentu opäť do Európy?

Tomáš, vy ste pracovali 11 rokov na Blízkom východe a v Číne. Aký bol návrat na starý kontinent, čo vás prekvapilo príjemne a čo menej?

Príjemne ma prekvapilo to, že do Portoroža, kde teraz pôsobím v hoteli Kempinski Palace Portorož, chodí veľa slovenskej a českej klientely. Som tu od júna a niekedy hovorím po slovensky častejšie ako po anglicky.

A čo vás napríklad zaskočilo?

Druhým prekvapením pre mňa bolo, ako sa za roky, čo som bol preč z Európy, zmenil prístup a pracovná morálka zamestnancov. Neviem, či je to lockdownmi, keď boli ľudia doma, alebo sa zmenilo nastavenie tých, ktorí pracujú v gastre. Čo však pozorujem, je, že nie sú takí zapálení pre prácu, ako sme boli my. Keď som bol ešte v Tatrách, neprekážalo nám počas hlavnej sezóny robiť, ako sa hovorí, od nevidím do nevidím a robili sme to radi. To, zdá sa, dnes nie je.

Vráťme sa však k vašim začiatkom. Pochádzate z Krásna nad Kysucou, odtiaľ je na druhý koniec sveta dosť ďaleko…

Áno, po skončení strednej obchodnej školy som začínal v miestnej reštaurácii a potom som pracoval v pizzerii. Keď som sa dozvedel, že v Grand Hoteli Kempinski High Tatras na Štrbskom Plese prijímajú kuchárov, poslal som tam životopis. Veľmi som neveril, že ma tam prijmú. Stal sa však opak.

Odtiaľ ste sa pobrali do sveta, v čase, keď odtiaľ veľa ľudí do zahraničia neodchádzalo. Vy ste boli výnimka.

Asi áno, v Tatrách som však mal vtedy šéfa z Írska, ktorý ma povzbudzoval, aby som to vyskúšal aj v zahraničí. Keďže v medzinárodných hotelových sieťach je možnosť ísť pracovať do zahraničia, podal som si žiadosť o transfer a ocitol sa v hoteli Kempinski v Bahrajne.

To bol asi dosť veľký kultúrny aj pracovný šok…

Bol, na druhej strane však treba povedať, že Bahrajn, ktorý je považovaný za Las Vegas Blízkeho východu, je celkom otvorená krajina. Navštevovalo ju aj tam žilo veľa cudzincov, takže „skok do veľkého sveta“ síce nebol jednoduchý, ale bol zvládnuteľný. Horšie bolo, že som vtedy ešte neovládal 100-percentne angličtinu.