Táto slovenská firma všetkých prekvapí, má neskutočný svetový potenciál. Podľa experta sa však blížia ťažké časy

Slovenské startupy čaká ťažké obdobie. Podľa Jána Šubáka, zakladateľa spoločnosti Helens a podporovateľa startupovej komunity, prechádza ekonomika pravidelnými cyklami a je na čase si povedať, že môžeme vchádzať do horšej časti krivky.

Domáci founderi by sa mali pripraviť na to, že získavanie investícií bude ešte náročnejšie. Staviť by mohli na svoju silnú stránku, ktorou je podľa Jána Šubáka pokora.

Ján Šubák má ako jeden z mála jasnú predstavu o tom, kto by mohol byť ďalším slovenským jednorožcom a identifikuje aj niekoľko chýb, ktoré slovenské firmy často robia.

• V čom sú slovenskí startupisti výnimoční oproti zahraničiu?
• Ako by sa mali domáce firmy pripraviť na náročné obdobie?
• Ktorá firma bude ďalším slovenským jednorožcom po Esete?

Vy ste angel investor a do startupov tak vstupujete naozaj skoro. Prečo? Je pre vás dôležité mať vplyv na celú víziu a plán projektu ešte v jeho začiatkoch?

Má to viacero aspektov – začal by som tým, že je to dané historicky. Ja som sa k financovaniu startupov dostal tak, že ma známi požiadali o spolufinancovanie.

To bola fáza, kedy ma kolegovia prosili, že skús nás zafinancovať, máme takýto a takýto projekt pred sebou. Mne sa tie projekty páčili. Tých ľudí som poznal, vedel som, čo za nimi je. Vedel som aj pochopiť, prečo sú vo fáze, že potrebujú peniaze a tie, čo majú, im nestačia. A pretože som kedysi pôsobil aj v banke ako úverový zamestnanec, tak som chápal, prečo im toto banky nevedia zafinancovať. Tak si som povedal, že im pomôžem.

Spoločnosť Helens je však primárne zameraná na investície realizované na kapitálových trhoch a to predovšetkým do dividendových titulov. Sú to práve dividendy, ktoré ďalej smerujeme do startupovej scény. Tento prístup nám dovoľuje financovať aj skutočne rizikové ranné fázy projektov. Ak by sa totiž projekt nepodaril, prišli sme o časť z dividendového výnosu. Istina však nie je zasiahnutá.  

Príkladom takejto investície bola aj firma Defendoor, jeden z najvýznamnejších dodávateľov bezpečnostných dverí na trhu. Tam dodnes pôsobím s približne 12 % podielom.

zdroj: Startitup – Startupy podľa Jána Šubáka čoskoro nebudú mať na výber z viacerých investorov, budú sa musieť prispôsobiť.

Dáta a banky hovoria, že na Slovensku investovanie do startupov prakticky zomiera, pretože nie je do čoho investovať – v prepočte na obyvateľa sme najhorší z východnej Európy. Je toto prostredie, kde sa dá excelovať?

Máte pravdu, prostredie na Slovensku nie je úplne prajné startupovej scéne.

Treba dodať, že startupové prostredie je súčasťou celého podnikateľského prostredia, kde je to rovnako zlé a priam trpí.

Trpí napríklad vymožiteľnosťou práva, korupciou či vysokou mierou byrokracie.

Ako sa chceme baviť o podpore startupového podnikania, keď nevieme splniť ani základné veci, ktoré potrebujú ostatní podnikatelia? Riešime tu inovatívne veci alebo podnikanie s pridanou hodnotou, ale nevieme dotiahnuť obyčajnú 4-prúdovú cestu z Bratislavy do Košíc…

…nie je to nebezpečná skratka? Diaľnicu do Košíc a podnikateľské prostredia riešia odlišné časti vlády.

Máte pravdu, ale je tu stále jedna spoločná vec – a to je priorizácia. Slovensko nevie pretavovať svoje vlastné priority do praxe a je jedno, či sa rozprávame o infraštruktúre alebo o startupoch.

Ktorý segment startupov na Slovensku vyzerá najzaujímavejšie?

Prekvapím vás. Vychádza to z histórie, my ako Česko-Slovensko sme boli vždy špičkoví v obrannom priemysle.

Ruská invázia na Ukrajinu je navyše niečo, čo by slovenskému trhu mohlo dopomôcť. V zbrojárskom priemysle sme svojho času boli svetovou špičkou a toto unikátne know-how tu do veľkej miery stále existuje.

zdroj: Startitup – Obranný priemysel má podľa Šubáka veľký potenciál v startupovom prostredí, úzko by však mal súvisieť s technológiami.

Máme na Slovensku vôbec takéto firmy? Obranný priemysel zvyčajne vyžaduje rozpočty v desiatkach miliónov.

Máme. Ja osobne som jeden taký financoval – spoločnosť z Liptovského Mikuláša vyvinula svetovo unikátnu technológiu, ktorú nedokáže ponúknuť nik iný na svete. A desiatky miliónov? Kdeže, hodiny a hodiny, tisíce hodín ľudskej práce. Žiadne desiatky miliónov.

Táto firma je krásny príklad toho, ako sa dajú nájsť zaujímavé veci v obrannom priemysle.

Ktorý startup bude ďalším slovenským jednorožcom?

Podľa mňa InoBat. Sledujem tých chalanov, dokonca ich osobne poznám.

To bude obrovská firma. Tento projekt má podľa môjho názoru reálne našliapnuté na to, aby sa stal jednorožcom (= firma s valuáciou 1 mld. dolárov) v priebehu krátkej doby.

Ale sledujem aj firmu Tachyum, ktorá vyvinula procesor Prodigy, ktorý podľa testov prekonáva procesory veľkých korporácií.

Ale priznám sa, že v tejto firme nie som natoľko zorientovaný, no mal som tú česť spoznať foundera a rozhodne na to kapacitne on aj projekt majú. Ak to klapne, jednorožcom môžu byť.

V čom identifikujete unikátnosť slovenských startupistov oproti európskym či americkým?

Nie je tam taký rozdiel, sú podobní ako naši mladí chlapci. Mladí Slováci sú rovnako kvalitne jazykovo vybavení, aj vedomostne, aj technologicky.

Možno sú Slováci omnoho viac pokorní.

To sa ako prejavuje? Že Slovák za svoj podiel nebude chcieť 2 milióny, ale len 1,8 milióna? Veď to je potom z biznisového hľadiska zlá vlastnosť.

Pozrite sa na to inak – pokora je veľmi dôležitá vlastnosť. Ja osobne si napríklad neviem predstaviť, že budem partnerom s niekým, komu táto vlastnosť chýba. Ja tvrdím jednu vec – ak ten biznis má fungovať a prinášať peniaze, tak v prvom rade tam musí byť dobrý vzťah ľudí.

To isté platí vo vzťahu zamestnávateľ a zamestnanec – ak jeden z nich nie je pokorný, tak tento vzťah nevydrží. Áno, cieľom každého biznisu je generovať peniaze, ale to neudrží vzťahy donekonečna. Dohromady takéto partnerstvo udrží len pokora a charakter ľudí.

Myslíte si, že strategické partnerstvá miliardových korporácií na americkom trhu, typu Nestlé a Starbucks, sú postavené na pokore a nie s cieľom maximalizovať zisk?

Aj to môže byť príklad, že tieto partnerstvá nevydržia navždy. Uvidíme (smiech).

zdroj: Startitup – Slovenskí startupisti tých zahraničných prekonávajú pokorou, vysvetľuje Ján Šubák.

Má Bratislava reálnu šancu stať sa lokálnym startupovým hubom alebo bude vždy len druhou možnosťou za Viedňou a Prahou?

Určite ju má. A dokonca pôjdem tak ďaleko, že na to majú aj Košice.

Bratislava má obrovskú výhodu v tom, že už tu je vybudovaná infraštruktúra a sú tu dobré podmienky. Dôležitá je tu akademická pôda, sídlia tu SAV aj STU, je tu silné know-how a vznikajú tu inkubátory.

Košice sú slovenské Silicon Valley, to nemá ani Bratislava, IT firiem je tam nespočet. A život okolo Technickej univerzity Košice je možno ešte intenzívnejší ako život okolo STU.

Iné slovenské mestá majú takisto takýto potenciál?

Možno ešte Žilina. Je tam dobrá univerzita a dobrý objem know-how. Zaujímavá je aj blízkosť do Ostravy a do Krakova.

Napríklad pri Banskej Bystrici už taký optimistický nie som – akademická pôda je tam zameraná skôr na humanitné vedy.

Ale úprimne, keby je tu reálna snaha, tak startupy sídlia aj v úplne nevýznamnom meste, veď sa pozrite na Estónsko. Kto kedy ustanovil, že mikrokrajina na pomedzí Ruska a Škandinávie bude startupovou špičkou Európy? Všetko závisí od toho, či si to krajina vezme za svoju dlhodobú prioritu. A aj v malých estónskych mestách dnes vznikajú startupy so svetovým potenciálom.

Bol by som bol nesmierne rád, ak by sa aj na Slovensku konečne našla politická vôľa reálne pomáhať startupom a všeobecne podnikateľskému prostrediu. Žiaľ, posledných viac ako 15 rokov to bolo skôr naopak. V prípade, že predstavitelia štátu pochopia ako nesmierne kľúčová je podpora tejto oblasti, budeme mať šancu aj na vytvorenie úspešného lokálneho startupového hubu.

zdroj: Startitup – Bratislava nie je jediná, ktorá má potenciál stať sa startupovou metropolou. Zaujímavé sú aj Košice a Žilina.

Ako môže bežný človek investovať do startupov?

Prvou možnosťou je crowdfunding, teda spolu so stovkami ďalších ľudí, pomocou platforiem ako Crowdberry.

Druhou sú privátne bankovníctva. Niektoré banky bonitným klientom proaktívne posielajú ponuky na investovanie alebo organizujú stretnutia priamo s investormi a prepájajú tieto svety, to je podľa mňa skvelé.

Tretia, najnáročnejšia, je spraviť si domácu úlohu a sám tie startupy vyhľadať a dohodnúť sa s nimi. Prípadne, ak už máte vybudované meno, ako ja, tak sa tieto firmy samy ozvú, pretože vedia, že disponujete zaujímavým kapitálom. Ale tu treba odbornosť a veľa času.

Mal by však bežný človek vôbec investovať do startupov?

Začnem takto. Investovať vo všeobecnosti by mal každý človek, či už mladý alebo starší.

Čo sa týka konkrétne investovania do startupov, je to podľa mňa veľmi rozumná a progresívna forma investovania. Treba si však uvedomiť, že je to mimoriadne riziková forma investovania, takže musí byť vyvážená.

Navyše, toto nie je veľmi likvidná forma podnikania. Vystúpiť zo startupu nie je také rýchle a jednoduché ako zatvoriť pozíciu na kapitálovom trhu.

Pozrime sa na vec aj z druhej strany – aké najčastejšie chyby slovenských startupov si všímate?

Často vidím, ako niekto dostane nápad a myšlienku – a myslí si, že vyhral jackpot. Ten by si najradšej hneď vybral a svoj nápad niekomu predal.

Niektorí by chceli žiť akoby len z myšlienky, ale to sa nedá. Len málokto si uvedomuje, že nápad je len úplný začiatok. Potom nasleduje naozaj mnoho míľnikov a prekážok, ktoré treba zdolať.

Iné firmy zase majú problém škálovať produkt a rýchlo ho prispôsobovať. Všímam si slovenskú firmu Sharvan Bike, kde sa mi veľmi páči, že majú rovno aj 10 vymyslených alternatív, čo by ten bicykel mal dokázať a spraviť a ako by sa dal prerobiť, keby to bolo potrebné. Mnoho startupov je skrátka veľmi úzko zameraných.

Ďalšia, veľmi častá chyba, ktorú často vnímam, je preceňovanie technického riešenia a nedoceňovanie ostatných atribútov úspešnosti produktu (napr. potenciál komerčného využitia, distribučné siete, atď.). Občas mám pocit, že eufória z nájdenia technického riešenia spôsobuje oslepenie, ktoré sa môže ukázať ako výrazne limitujúci faktor úspešnosti celého projektu.

zdroj: Startitup – Flexibilita by mala byť v DNA moderných startupov, tvrdí Ján Šubák.

Ako by si startupy mali vyberať investorov? Čo by malo byť ich hlavnou prioritou?

Je to nepríjemné, ale ja si myslím, že čoskoro si nebudú môcť veľmi vyberať. Situácia vo svete začína byť taká, že founderi budú musieť brať také peniaze, aké im kto ponúkne. Bohužiaľ.

Startupy na Slovensku a v Česku sú slabo kapitálovo kryté a aj investori majú malé rezervy. Mnohí domáci investori sú často tlačení do toho, aby brali čokoľvek a peniaze sa točili ďalej.

Navyše sa mení doba. My sme tu donedávna mali dobu bezprecedentných záporných úrokových sadzieb a kvantitatívneho uvoľňovania obrovského objemu peňazí. Dnes sa peniaze sťahujú z obehu. Úrokové sadzby vyskočili vysoko. V Česku sme sa dostali na 7 %.

Investície do startupov budú vďaka tomu rizikovejšie a investori budú menej ochotní. Investície sa z pohľadu investorov predražujú, čo startupy dostáva do veľmi zlej situácie.

Vedia s tým startupy niečo robiť? Alebo musia akceptovať, že takto to bude pár rokov?

Bojím sa skôr, že to bude tá druhá alternatíva. 

Sledujem, že vy máte riziko veľmi radi – venujete sa aj daytradingu. Každá investičná firma by vám povedala, že skončíte v strate. Dáta hovoria, že 95 % daytraderov aj v strate reálne skončí. Vám sa však vraj darí, ako je to možné? 

Aby som to povedal na rovinu – áno, naozaj veľké percento traderov zlyháva, a najmä tých drobných. Títo traderi fungujú s relatívne malou equity a s obrovskou expozíciou cudzích zdrojov – s takzvanými pákami. Tie fungujú tak, že akonáhle sa ich investícia dostane do straty, tak sa automaticky sama zatvorí.

Žijeme v časoch extrémnej volatility, tá je úplne šialená. Bavil som sa s kolegom, že sa prednedávnom stala zaujímavá vec a cena spotovej elektrickej energie vo Veľkej Británii vybehla cez 2 500 libier za 1 MWh. To je šialená cena, no v takejto miere volatility, ktorá je na energetických a kapitálových trhoch, pripravujú expozície a páky investorov o equity.

My sa snažíme nemať veľkú expozíciu cudzích zdrojov. To nám umožňuje, že v prípade, keď nejakým spôsobom otvoríme pozíciu, ktorá sa nezdá úplne ideálna, tak sa dá, obrazne povedané, „vysedieť“.  Tá volatilita zabezpečí de facto to, že pozajtra tam tá cena aj tak bude. Len treba prežiť ten zlý deň.

Ďalším veľmi dôležitým rozdielom je pomer transakčných nákladov. Keďže spravidla realizujeme násobne väčšie transakcie ako bežný inštitucionálny investor, naše jednotkové náklady sú výrazne iné. Kým drobný investor potrebuje pohyb na úrovni jednotiek percent na to, aby dokázal vykryť transakčné náklady, nám stačí pohyb o promile, aby sme vcelku slušne zarobili.   

Ako toto viete predikovať? Nedokážu to najlepší matematici, nedokáže to umelá inteligencia. 

V prvom rade poviem, že aj ja sa môžem pomýliť. Ani ja nie som Veštec z Omahy. V každom prípade, ja sa tomu venujem od 16 rokov a dnes mám 42. Druhá vec však je, že mám nejakú filozofiu, ako to môže fungovať. A áno, s väčšou mierou pravdepodobnosti to funguje, ale nie je to perpetuum mobile.

Dajme tomu, že sa veľmi výrazne zameriavam na fundamenty spoločnosti, do ktorých investujem. To robí málokto.

zdroj: Startitup – „Startupy na Slovensku a v Česku sú slabo kapitálovo kryté a aj investori majú malé rezervy," vysvetľuje Ján Šubák.

Ako si to mám predstaviť, fundamenty spoločnosti?

To znamená, že ak si zoberiem nejakú spoločnosť, do ktorej idem investovať, tak niekedy o nej viem viac ako niektorí členovia predstavenstva. Všetky spoločnosti, ktoré sú kótované na burzách, majú povinnosť publikovať veľkú časť svojich dát, s ktorými sa dá pracovať.

Všetky tieto výstupy sú auditované renomovanými audítorskými spoločnosťami. Len na základe toho sa dá urobiť perfektný obraz o tom, v akom stave tá spoločnosť je. A keď k tomu človek pridá to B, teda má cit pre to, akým smerom sa bude odvetvie alebo firma vyvíjať, dá sa z toho vyskladať úvaha, či do daného prípadu investovať alebo nie.

Ako dlho držíte akcie?

Mám dva fondy. Jeden fond drží svoje investície na dlho, teda viac ako jeden rok. Druhý drží tie pozície v rozmedzí dní až týždňov.

Aké v nich máte firmy?

Sú to predovšetkým firmy z oblasti bankovníctva. To je moje úplné gro.

Také tie štandardné americké banky – Bank of America, JP Morgan alebo Wells Fargo.

Povedzme, že mi aj tieto názvy niečo hovoria. Ale gro mojich aktivít je smerované na českú burzu. Tam sú konkrétne tri bankové tituly, aktívny som v dvoch z nich. Verím v českú ekonomiku a českým bankám.

Ako vnímate aktuálnu neistotu na slovenskom biznisovom trhu? Mnohí kľúčoví lídri a CEO hovoria o akejsi nepriehľadnej hmle, z ktorej môže vyjsť čokoľvek. Je toto obdobie na investovanie?

Každá miera neistoty je aj istou mierou príležitosti. To znamená, že ten, kto dokáže túto situáciu dobre prečítať, môže byť zajtra za vodou. Nemyslím si, že táto situácia je zlá.

Je bežné, že ekonomika má nejaké cykly, a áno, pravdepodobne nás čaká tá negatívnejšia fáza cyklu, ale nemyslím si, že to je niečo, čo by sme nevedeli prežiť. Práve naopak – tí, ktorí sa dokážu v tomto prostredí zorientovať, budú v budúcnosti výrazne ťažiť zo svojich správnych rozhodnutí a z chýb konkurencie.