Politologička tvrdo naložila Hegerovi: Poslúchal financmajstra a bol spochybňovaný. Bol slabý premiér

Eduard Heger, dočasne poverený premiér, bol slabým predsedom vlády. Musel v plnej miere rešpektovať rozhodnutia lídra OĽANO Igora Matoviča.

Hegerovo pôsobenie bolo zneisťované aj predsedom Sme rodina a parlamentu Borisom Kollárom. Myslí si to politologička z Univerzity Komenského (UK) Bratislave Darina Malová.

Ovládaný inými

Podľa Malovej sa zdalo, že premiér Heger bol aj ľudsky veľmi lojálny voči Matovičovi. „Z toho vyplývalo, že sa nepokúsil poslancov OĽANO rozdeliť a získať tak podporu pre seba a prípadne založiť novú stranu, ako k tomu prišlo v roku 1994 po odvolaní vlády Vladimíra Mečiara,“ skonštatovala pre TASR.

„Z hľadiska akýchkoľvek klasifikácií, ktoré poznáme v politickej vede, to bol slabý premiér,“ myslí si politologička. „Nielen, že musel rešpektovať netransparentné a nepredvídateľné rozhodnutia svojho ministra financií, ale často jeho pôsobenie bolo zneisťované a spochybňované aj predsedom parlamentu Borisom Kollárom ako lídrom koaličnej strany,“ povedala.

V rámci daných podmienok podľa nej ani inak pôsobiť nemohol, len trpezlivo čakať a snažiť sa rokovať.

Politologička z UK Aneta Világi pripomenula, že historicky sme na Slovensku zvyknutí na rolu premiéra ako lídra vlády aj vládnej koalície. Je to zväčša dané jeho postaveniu lídra najsilnejšej politickej strany koalície.

Rola premiéra

Podobnú situáciu, v akej sa ocitol Heger, sme mali podľa nej počas vlády Ivety Radičovej, ktorá taktiež nebola predsedníčkou strany SDKÚ-DS a stranícky sa zodpovedala Mikulášovi Dzurindovi.

„To, že jej pozíciu sme v rámci vtedajšej koalície vnímali ináč a silnejšie než postavenie Hegera, bolo spôsobené najmä tým, že po škandále okolo spisu Gorila sa predseda SDKÚ-DS dobrovoľne stiahol a ani z pozície ministra zahraničných vecí nijakým spôsobom verejne nespochybňoval líderskú pozíciu premiérky,“ pripomenula Világi.

Matovič k tomuto podľa nej nikdy nedospel. „Skôr naopak, v čase vládnych kríz to bol on, kto vystupoval do popredia. Automaticky to so sebou vnášalo otázku, akú rolu teda zohráva premiér,“ priblížila.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Heger priniesol podľa politológa z UK Erika Láštica do vládnutia kvality, ktoré sa stratili s ročným pôsobením Matoviča na čele vlády. „V tom optimistickom čítaní tak priniesol Heger do vládnutia rozmer ,dospelého v miestnosti‘, ktorý sa pokúša upokojovať a zmierňovať konflikty,“ skonštatoval pre TASR.

V pesimistickom pohľade je táto upokojujúca kvalita vnímaná podľa Láštica ako slabosť, neochota ísť do konfliktov a nekonečné odkladanie riešenia problémov, ktoré sa dali či mohli riešiť oveľa skôr.

Chaotické vládnutie

Slovenská politika bola v roku 2022 veľmi málo predvídateľná, keďže sa vládlo mimo obvyklých politických mantinelov a pravidiel. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Najmä po vystúpení SaS z vládnej koalície sa podľa neho nedalo spoliehať ani na predikcie samotných politikov a vždy bolo treba čakať na konkrétne hlasovania v Národnej rade (NR) SR. „V parlamente vznikali ad hoc dohody, väčšina bola ,tekutá‘. V parlamente zrazu neplatili žiadne dohody ani rétorika politikov, ktorí tvrdili, že to bude tak alebo onak,“ pripomenul Hrabko.

Výsledkom podľa neho bolo, že vláda Hegera, ktorá začínala s ústavnou väčšinou, postupne stratila v parlamente aj väčšinu ako takú a nakoniec jej poslanci vyslovili nedôveru. Exekutívna moc sa tým dostala do rúk prezidentky Zuzany Čaputovej. „Prezidentka hovorí vcelku jasne, čo sa stane a odkazuje to parlamentu,“ konštatoval Hrabko.

Slovensko podľa neho v tomto roku postupne ukončilo väčšinu protipandemických opatrení, vzápätí však muselo politicky reagovať na ruský útok voči Ukrajine a celosvetovú ekonomickú krízu spojenú s vysokou infláciou a rastúcimi cenami energií.

„Slovensko zvládlo poslednú fázu pandemických opatrení veľmi podobných spôsobom ako všetky predchádzajúce, to znamená chaoticky a zmätočne,“ poznamenal Hrabko.

Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality