„Ringišpíl“ či „glunča“. Dokáž, že naozaj poznáš naše ľubozvučné nárečové slová
- Niektoré nárečové slová sú rovnaké takmer všade
- Iným nerozumie už susedná dedina
- Niektoré nárečové slová sú rovnaké takmer všade
- Iným nerozumie už susedná dedina
Slovensko má niekoľko funkčných nárečí, ktoré dodnes poznajú nielen naši starí rodičia, ale nalepili sa aj na nás.
Sú slová, ktoré pod tým istým nárečovým ekvivalentom spoznajú aj v Bratislave, aj v Košiciach, no natrafíš aj na tie, kedy ti ani vlastná mater neporozumie.
Dialektmi komunikuje obyvateľstvo istej oblasti. Niekedy je to dedina, kraj či celý región. Takže ak povieš posteli diváň či valenda, Bratislavčan ti neporozumie a bude sa na teba pozerať ako teľa na nové vráta.
Dokonca aj národne známy firhang v určitých regiónoch s vlastným zvukovým a slovotvorným systémom znie vždy inak.
V tomto kvíze sme sa zamerali širokospektrálne na viacero rôznych nárečí z rôznych oblastí a s kadejakými významami. Dokáž, že máš aspoň ako-taký prehľad a zvládneš to.
Keď ti dajú na Orave do ruky „kľajbas“, vieš, čo držíš?
Ak ti na Orave povedia, podaj mi kľajbas, zrejme od teba chcú, aby si im podal ceruzku. V iných regiónoch sa môžeš stretnúť aj s ceruzkou, ktorá nesie pomenovanie bľajvas, glajbas, plaj či tuška.
Bandurky, švabka, žmňoky či grule. Vieš, aké jednotné spisovné slovo sa skrýva pod týmito nárečovými slovami?
Zemiaky majú mnohé pomenovania. Ich najpodobnejším nárečovým slovom sú krumple. S bandurkami sa môžeš stretnúť na severe Slovenska, na Orave alebo na východnej strane krajiny. Na Záhorí poznajú zemiaky ako erteple či zemáky. Na Orave, Liptove a Horehroní sa najedia aj zo švabky.
Daj si pozor, kde požiadaš o „nešpor“. Na východe ti neporozumejú, v Bratislave ti prinesú raňajky a Trnavčania olovrant. Vieš, akým nárečovým slovom si môžeš vypýtať raňajky na východe Slovenska?
S týmto nárečovým slovom sa nespája jednotný význam. Dokonca aj v Bratislave ho poznajú pod významom raňajok, ale aj olovrantu, rovnako ako Trnavčania. Na východe hovoria raňajkám frištik či friščik. Frištuk a fruštik poznajú v Nitre, ale aj Trnave. Oravčania majú merindu ako desiatu a juznu ako jedlo všeobecne.
Trnavčania poznajú „kolotoč“ aj pod slovom „ingišpír“ alebo „ringišpíl“. Vieš, ako volajú kolotoč Bratislavčania?
Slovensko-nárečový slovník uvádza, že v Bratislave sa kolotoču zvykne hovoriť aj ryngišpýr. Variácií tohto nárečového slova je po celom území Slovenska naozaj mnoho, ale je zrejmé, že si sa s takýmto ekvivalentom slova kolotoč ešte nestretol.
„Pod nakaslik mi spadla glunča.“ Vieš, čo by ti na Spiši týmito slovami chceli povedať?
Pod nárečovým slovom nakaslik sa na Spiši rozumie nočný stolík a keď sa hovorí o glunči, slovo sa spája s ozdobou na stromček alebo guľou.
Vieš, v akom meste chovajú ružové mašuro?
Mašuro je po trenčiansky prasa. Nárečové slovo by s vysokou pravdepodobnosťou poznali aj v Trnave, no v iných mestách, krajoch a regiónoch sa môžeš stretnúť s pomenovaním guša, praše, proše, pušika či mušula.
Vieš, s akými dvomi ekvivalentmi slov pri slove „ponožky“ uspeješ na celom Slovensku?
Na celom území Slovenska sa ponožky poznajú aj ako fusakle či štrimfle. Na západe, východe aj v strede krajiny sa toto slovo objavilo už dávnejšie, ešte pred samotným vznikom ponožiek značky Fusakle. Harišne, pantofle a zokle sú menej známe.
Ktoré slovo z troch možností má tri významy – pokazený, hodený do šrotu, úplne zničený po prežúrovanej noci?
Šarišské slovo vylagrovaný má tri významy. Miestni ho používajú pri niečom pokazenom, napríklad vylagrované auto, rovnako napríklad pri chladničke, ktorá bola vylagrovaná, teda hodená do šrotu, či pri človeku po prežúrovanej noci. Adam, ty si dnes riadne vylagrovaný!
Vieš, čo ti donesú v reštaurácii na východe Slovenska, keď si vypýtaš „nalešniky“?
Na Spiši a Šariši by ti s najväčšou pravdepodobnosťou doniesli zemiakové placky. Zaujímavosťou je, že nalešniky majú aj Poliaci. Akurát, že tam by si nedostal zemiakové placky, ale sladké palacinky.
Slovensko a alkohol idú často ruka v ruke. Vieš, akým nárečovým slovom oslovujú alkoholika Trnavčania?
V Trnave môžu alkoholikovi povedať aj korhel alebo ho k nemu prirovnať – už sa z teba stáva korhel. Alkoholikovi na Orave zvyknú hovoriť aj sosna, no môžeš sa stretnúť aj s prirovnaním, som spitý ako „brok“.
Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroj: Nárečie