Hamran a Šeliga drsne skritizovali Žilinku: Generálna prokuratúra vracia úder
- Generálny prokurátor zverejnil štatistiky používania § 363
- Najskôr sa k zásahom prokuratúry vyjadril policajný prezident
- Teraz aj koaličný poslanec
- Generálny prokurátor zverejnil štatistiky používania § 363
- Najskôr sa k zásahom prokuratúry vyjadril policajný prezident
- Teraz aj koaličný poslanec
Na pôde generálnej prokuratúry je skutočne vypätá atmosféra. Kritika na jej hlavného predstaviteľa Maroša Žilinku sa valí z každej strany. A to aj po tom, ako generálny prokurátor zverejnil štatistiky, ktorými chcel vyvrátiť tvrdenia, že „nadužíval“ známy paragraf 363.
„Odhliadnuc od nápadu návrhov oprávnených osôb, za ostatných sedem rokov aj v ABSOLÚTNYCH ČÍSLACH došlo V ROKU 2022 K NAJNIŽŠIEMU POČTU PRÍPADOV, v ktorých bol uplatnený § 363 Trestného poriadku, keď sa tak stalo v 83 VECIACH,“ bránil sa Maroš Žilinka v siahodlhom statuse na Facebooku.
Opak si však myslí policajný prezident Štefan Hamran, podľa ktorého Žilinkova prokuratúra policajtom značne sťažuje ich prácu. Vo štvrtok predniesol novelu zákona aj poslanec Juraj Šeliga, ktorý si na svojej tlačovej konferencii naozaj nekládol servítku pred ústa.
„Viete, problém paragrafu 363 je v tom, že ho má jediná členská krajina EÚ, a to sme my, v takomto kontexte. Samotný pán generálny prokurátor počas výberového konania kritizoval toto ustanovenie. Toto ustanovenie paradoxne pán generálny prokurátor posunul na iný level, pretože toto ustanovenie sa už teraz používa aj v začatých veciach.
To znamená, že nám nerušia len uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, ale pán generálny prokurátor zrušil 363 aj samotné uznesenie o začatí trestného stíhania, čo, aby ste vedeli, znamená, že sa anulujú všetky dôkazy, ktoré tam boli získané. Ak chcete ešte raz v tej veci začať musíte disponovať novými dôkazmi.
A teraz, ja sa pýtam naozaj na rovinu, paragraf 363 je ustanovenie, proti ktorému nie je opravný prostriedok, ak sa pomýli vyšetrovateľ, tak je tam dozorujúci prokurátor, ak sa pomýli on, tak je tam súd prvej inštancie, ak sa pomýli aj ten, tak je tam odvolací súd. To znamená, že je tam možná náprava.
No ak sa pomýli generálny prokurátor, tak tam náprava nie je možná. A generálny prokurátor sa môže pomýliť, iba žeby to bol tvor, ktorý je neomylný, ale pochybujem o tom, že by to bol jediný človek na tejto planéte, ktorý je neomylný.
To znamená, že štát musí mať mechanizmy na to, aby dokázal napraviť nejaké právne krivdy, ktoré môžu prameniť z korupcie, z neprofesionálneho konania, alebo z obyčajného právneho omylu,“ vyjadril sa k paragrafu 363 policajný prezident.
Paragraf 363 rozpútal búrlivú debatu aj v Národnej rade. Poslanec strany za ľudí Juraj Šeliga vo štvrtok na svojej tlačovej konferencii prišiel s novelou ústavy, ktorá by mala ochrániť Úrad špeciálnej prokuratúry, ako aj špecializovaný trestný súd, ktorý mu prináleží.
„Musím povedať, že dva roky, ktoré zápasíme spolu s kolegami o to, aby prokuratúra na Slovensku bola naozaj nezávislá, sú ťažkým zápasom. Nepodarilo sa nám presvedčiť našich koaličných partnerov, aby nevolili Maroša Žilinku, rovnako sa nepodarilo presvedčiť pani prezidentku, aby ho nevymenovala,“ spustil úvod svojej rozpravy poslanec NRSR Juraj Šeliga, ktorý v minulosti opakovane upozorňoval prezidentku, že generálny prokurátor by podľa neho mal čeliť disciplinárnemu konaniu.
„Posledné dni ukazujú, že zápas o to, aby boli na Slovensku vyšetrované tie najzávažnejšie korupčné kauzy musí pokračovať. Tá normalizácia, ktorá sa deje na generálnej prokuratúre je neprijateľná,“ myslí si podpredseda strany Za ľudí.
Ten postupne vymenoval veci, ktoré Marošovi Žilinkovi vyčíta: „Najprv to bolo disciplinárne stíhanie špeciálneho prokurátora, za to, že povedal dve vety na kameru… potom to bola snaha cenzurovať Národnú radu, keď generálny prokurátor povedal, že si poslanci bez jeho súhlasu nemôžu pozývať špeciálneho prokurátora na výbor, no a teraz je to nejaké smiešne usmernenie, ktoré hovorí, že Úrad špeciálnej prokuratúry nemôže bez súhlasu hovorcu a generálneho prokurátora komunikovať s verejnosťou prostredníctvom sociálnych sietí,“ vysvetľuje Šeliga.
Koaličný poslanec pripravil v tejto súvislosti novelu ústavy, ktorou chce do ústavy doplniť, že Špecializovaný trestný súd bude explicitne spomenutý v ústave, ako aj to, že Úrad špeciálnej prokuratúry je nezávislou časťou prokuratúry. „A to práve preto, že dnes sme svedkami obrovského tlaku na zrušenie Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry,“ vyslovil poslanec.
Vo svojom prejave spomenul aj Roberta Fica či Petra Pellegriniho, ktorí sa podľa Šeligu s týmito inštitúciami chcú po voľbách vysporiadať. „Nezavádzame nič nové, ale vzhľadom na tie politické tlaky, vzhľadom na to, čo hovorí pán Fico, čo hovorí Pellegrini, čo hovoria predstavitelia Hlasu, čo hovorí a robí pán Žilinka, podľa mňa je dôležité, aby špeciálna prokuratúra a súd boli uvedené priamo v ústave SR,“ bránil sa Šeliga.
„V momente, ako by sa k moci dostal Robert Fico alebo Peter Pellegrini a ďalší, tak vám garantujem, že Úrad špeciálnej prokuratúry bude zrušený alebo tak obmedzený, že bude bezzubý, a to isté čaká aj Špecializovaný trestný súd,“ vyslovil na záver svoje obavy koaličný poslanec.
V rámci novinárskych otázok sa na tlačovke vyjadril aj k používaniu paragrafu 363 generálnym prokurátorom. „Štatistika a čísla samy osebe nič nehovoria, viete, to, čo robí pán Žilinka, to je zásah do tých najzávažnejších káuz spôsobom, akým to doteraz nikdy generálny prokurátor nerobil. To sme mali rôznych generálnych prokurátorov, ja spomeniem pána Čižnára. Áno, pán Čižnár mal väčšie čísla, čo sa týka 363, ale netrúfol si zastaviť vyšetrovania bývalých politikov alebo nominantov,“ stotožnil sa s názorom policajného prezidenta.
Stanovisko dotknutého úradu na seba nenechalo dlho čakať. A pár hodín po odvážnom Šeligovom prejave už úrad hájil svojho šéfa.
„Generálna prokuratúra Slovenskej republiky dôrazne odmieta zavádzajúce, skutočnosti nezodpovedajúce a manipulatívne tvrdenia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Šeligu, verejne vyslovené dňa 5. januára 2023.
Úlohou prokuratúry Slovenskej republiky nie je napĺňať predstavy a záujmy politikov, ale dôsledne ochraňovať zákonnosť. Sústavné účelové verejné spochybňovanie činnosti prokuratúry a generálneho prokurátora Slovenskej republiky, prameniace z nespokojnosti s rozhodnutiami v niektorých trestných veciach, vážne ohrozuje dôveryhodnosť a dobrú povesť prokuratúry Slovenskej republiky, čo v konečnom dôsledku zneisťuje verejnosť vo vzťahu k funkčnosti prokuratúry a zákonnosti jej rozhodovania,“ píše sa v siahodlhom stanovisku generálnej prokuratúry.