Týždňové orgie či súťaže v prdení. Návštevu týchto historických podnikov zvládli len naozaj silné povahy

23. januára 2023 o 18:24

Pred stovkami rokov by si normálne kluby či podniky hľadal len márne
Niektoré z nich po sebe zanechali bizarné spomienky

reprefoto: Facebook/Cripto/Booze & Boos

Pred stovkami rokov by si normálne kluby či podniky hľadal len márne
Niektoré z nich po sebe zanechali bizarné spomienky

Zatiaľ čo ťa v 21. storočí v akomkoľvek bare či podniku ovalí príjemná atmosféra na pozadí modernej hudby, pred stovkami rokov to fungovalo úplne inak. Kreativite sa totiž medze nekládli a namiesto kalčeta s kamarátmi, boli ľudia obklopení až neuveriteľnými situáciami, ktoré ľudstvom rezonujú dodnes.

Exotické zvieratá, súťaže v prdení či masívne orgie. Aj nejak tak to vyzeralo v 17. až 19. storočí, a to nie je zďaleka všetko. Zabudni na obyčajné debatovanie s partiou alebo 20-centové pesničky na želanie z jukeboxu. Ľudia tamojšej doby sa stretávali z úplne iných dôvodov a nie vždy sa to obišlo bez následkov.

Keď svetu vládol syfilis

Názov: The No-Nose Club

Miesto: Londýn

Pôsobenie: 18. storočie

Zaujímavý fakt: Členovia nosili masku umelého nosa vyrobeného z kovu. Boli vyrábané ako náhrada za originál a všetci sa aspoň na chvíľu cítili, že sú ako normálni ľudia.

Keďže syfilis zúril počas celého 17. a 18. storočia, mnohí ľudia v dôsledku toho prišli o nos. A síce to bude znieť morbídne, ale táto deformácia sa stala takou bežnou, že čoskoro vznikol klub s názvom No-Nose.

Podľa knihy The Secret History of London Clubs z roku 1709 „veselý gentleman“, ktorý si hovoril pán Crumpton, zhromaždil skupinu ľudí s „plochými tvárami“ v klube, ktorý sa stretával raz za mesiac.

https://www.facebook.com/flashbak/photos/a.216727628536333/1817371578471922/?type=3

Takéto nezvyčajné miesto začalo vznikať v 18. storočí, keď si tento excentrický pán začal všímať v uliciach Londýna ľudí bez nosa. Preto sa rozhodol pozvať všetkých takýchto ľudí do krčmy, kde si spoločne dali večeru. A v súlade s klubom si kuchári užívali odrezávanie rypákov ošípaných, ktoré boli servírované.

Po večeri veselie pokračovalo nápojmi a aspoň raz v ich živote to bolo „ako keby ich nedostatky boli ich pýchou a ich utrpenie ich slávou“. Žiaľ, takéto slávnosti sa skončili po roku, keď pán Crumpton zomrel a klub sa rozpadol.