Archeologické „zlato“ z čias Ježiša Krista. Experti skúmajú najstarší objav svojho druhu
- Na rune sa nachádzajú odkazy spred takmer 2-tisíc rokov
- Nájdená bola už v roku 2021, no detailné skúmanie prinieslo výsledky až teraz
- Na rune sa nachádzajú odkazy spred takmer 2-tisíc rokov
- Nájdená bola už v roku 2021, no detailné skúmanie prinieslo výsledky až teraz
Nórskym archeológom sa zrejme podarilo objaviť najstarší runový kameň na svete, na ktorom sa nachádzajú takmer 2-tisíc rokov staré odkazy. Ide tak o niekoľko storočí starší objav, ako tie predchádzajúce, uvádza Science Alert.
Táto štvorcová hnedá skala z pieskovca má rozmery približne 30 x 30 centimetrov a bola nájdená počas vykopávok starovekého pohrebiska koncom roka 2021 neďaleko jazera Tyrifjorden na severozápad od Osla, hlavného mesta Nórska.
Kameň môže pochádzať z čias Ježiša Krista
Múzeum kultúrnej histórie v Osle sa domnieva, že uhlíková stavba kostí a dreva, ktorá sa našla v hrobe vedľa runy značí, že sa na skalu písalo niekedy v rokoch 1 až 250 nášho letopočtu. Runy, ktoré sa predovšetkým počas éry Vikingov nachádzali na hroboch, sú kamene, na ktoré sa rylo runovým písmom.
Keďže ide o najstaršie písmo a abecedu, ktorú Škandinávia pozná, tento objav je pre runológov „splneným snom“. Tí, ktorí sa venujú starovekým runovým abecedám, nápisom a ich histórii, sa teda dostali k objavu, ktorý by mohol pochádzať až z čias Ježiša Krista.
„Mysleli sme si, že sa v Nórsku a Švédsku prvé runové kamene objavili v roku 300 alebo 400, ale ukázalo sa, že niektoré z nich môžu byť ešte staršie, ako sme sa predtým domnievali,“ uviedla runologička Kristel Zilmer pre nórsku tlačovú agentúru NTB.
Podľa jej slov ide o skutočne jedinečný objav, avšak pôvod runových kameňov zostáva aj napriek tomuto objavu do značnej miery záhadou. Nápis na rune znamená po preklade do latinčiny neznáme slovo „idiberug“. To môže znamenať meno muža, ženy či dokonca rodiny alebo osoby ležiacej v spomínanom hrobe.
Runu si bude môcť pozrieť aj verejnosť
Zilmer označila nález tejto runy za „najsenzačnejšiu vec, ktorú zažila ako akademička“. Na skale je však potrebné vykonať ešte niekoľko výskumov. „Bezpochyby získame cenné poznatky o ranej histórii runového písma,“ povedala Zilmer.
Runový kameň bude vystavený v Múzeu kultúrnej histórie v Osle od 21. januára do 26. februára. Záujemcovia si tak túto výnimočnú pieskovcovú skalu budú môcť obzrieť zblízka v múzeu, ktoré má najväčšiu zbierku historických artefaktov v Nórsku od doby kamennej až po súčasnosť, uvádza Fortune.
Ďalší zaujímavý objav sa podaril archeológom v Egypte, kde našli niekoľko starovekých hrobiek s múmiami, ktoré majú namiesto jazykov kúsky zlata. K tomuto objavu došlo na cintoríne v meste Quesna (Quweisna) približne 60 kilometrov severne od Káhiry, hlavného mesta Egypta.
Podľa Art News našiel tím archeológov na mieste tiež pohrebné amulety, vzácnu keramiku a lepidlo, ktoré bolo použité počas pohrebného procesu. Okrem toho boli na mieste nájdené aj medené klince a rakvy z dreva. Je teda pravdepodobné, že jazyky múmií boli počas balzamovania odstránené a nahradené zlatom. Viac sa dozvieš v tomto článku.
Zdroje: Science Alert, Fortune, TASR/AP/Ida Marie Odgaard, Ritzau Scanpix