Egyptológovia skúmajú najstarší objav svojho druhu. Vzácny nález bude lákadlom turistov

Egyptskí archeológovia sa tešia obrovskému úspechu. V srdci južného mesta Luxor v Egypte objavili až 1 800 rokov staré „kompletne obývané mesto z rímskej éry“, ktoré bolo po stáročia v zabudnutí.

Podľa portálu Centre Daily Times ide o mesto, ktorého vznik sa datuje do druhého a tretieho storočia. Ako uviedol šéf egyptskej Najvyššej rady pre starožitnosti Mostafa Waiziri, tento objav je „najstarším a najdôležitejším mestom na východnom brehu Luxoru“.

Vzácny nález

V starom egyptskom meste objavili archeológovia „niekoľko obytných budov, dve veže pre holuby a niekoľko kovových dielní“. Informoval o tom Waziri vo vyhlásení.

Ako informuje portál Science Alert, archeológovia našli vo vnútri dielní zbierku hrncov, rôznych nástrojov a „bronzových a medených rímskych mincí“. V Egypte sa tento objav považuje za mimoriadne vzácny archeologický nález. Vykopávky sú totižto na tomto území najčastejšie hrobky a chrámy.

V apríli 2021 objavili archeológovia 3 000 rokov staré „stratené zlaté mesto“ na západnom brehu Luxoru. Archeologický tím ho vtedy nazval „najväčším“ starovekým mestom, aké kedy bolo v Egypte odhalené.

Záchrana cestovného ruchu

V posledných rokoch odhalil Egypt niekoľko významných archeologických objavov. Práve objavy boli kľúčovou súčasťou pokusov Egypta, ktorý sa snažil oživiť životne dôležitý turistický priemysel pre krajinu. Ten zasiahli predovšetkým politické nepokoje, ale aj pandémia COVID-19.

zdroj: AFP/Ho/Egyptian Ministry of Antiquities

Cieľom egyptskej vlády je do roku 2028 prilákať až 30 miliónov turistov ročne, čo je oproti 13 miliónom pred pandémiou o dosť viac. Môže za to aj dlho odkladané otvorenie Veľkého egyptského múzea na úpätí pyramíd v Gíze.

Krajina so 104 miliónmi obyvateľov trpí mimoriadne ťažkou hospodárskou krízou. Cestovný ruch pre Egypt predstavuje až 10 % HDP a približne až 2 milióny pracovných miest. 

Najstaršia múmia

Egyptológovia odkryli okrem iného neďaleko Káhiry aj faraónsku hrobku, pričom v nej objavili múmiu, ktorá by mohla byť vôbec najstaršou a najzachovalejšou, aká sa dosiaľ v Egypte našla. Povedal to vo štvrtok vedúci archeologického tímu Záhí Hawás, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

Neuveriteľný omyl: Egypťanov sme nepochopili. Vedci odhaľujú pravdu o starých múmiách

Múmiu starú asi 4 300 rokov objavili podľa jeho slov na dne 15-metrovej šachty v nedávno odkrytej skupine hrobiek piatej a šiestej dynastie faraónov, nájdených neďaleko Džoserovej stupňovitej pyramídy pri Sakkáre. Múmia muža menom Hekašepes bola uložená v zapečatenom vápencovom sarkofágu.

„Táto múmia by mohla byť najstaršou a najkompletnejšou múmiou dosiaľ nájdenou v Egypte,“ dodal Hawás, ktorý bol v minulosti egyptským ministrom pre pamiatky.

Medzi objavenými hrobkami bola aj jedna patriaca Chnumdžedefovi, ktorý dohliadal na aristokraciu i úradníkov a bol tiež kňazom počas vlády Venisa, posledného panovníka piatej dynastie faraónov. Vyzdobená je výjavmi z každodenného života.

Ďalšia z nájdených hrobiek zase patrila Merimu, „strážcovi tajomstiev a pobočníkovi veľkého vodcu paláca“.

Egyptológovia objavili aj množstvo sôch vrátane jednej znázorňujúcej muža s manželkou a niekoľkými služobníkmi.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti