V krajine, kde pracuje veľa Slovákov, chcú obnoviť povinnú vojenskú službu
- Nemecko a Holandsko sa touto ideou netaja
- Malo by to pomôcť pripraviť sa na katastrofy
- Nemecko a Holandsko sa touto ideou netaja
- Malo by to pomôcť pripraviť sa na katastrofy
Krajina, v ktorej pracujú viacerí Slováci, môže prejsť výraznou zmenou. Nemecký minister obrany Boris Pistorius totiž zvažuje opätovné zavedenie povinnej vojenskej služby. Uvádza, že Nemecko by tak zlepšilo svoju pripravenosť na reakciu na katastrofy a posilnilo ozbrojené sily, ako aj záchranárske služby. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
„Mohlo by to ukázať, aké dôležité tieto inštitúcie sú pre fungovanie našej spoločnosti,“ povedal sociálny demokrat Pistorius pre DPA.
Minister spravodlivosti Marco Buschmann zo Slobodnej demokratickej strany (FDP) však pre DPA poznamenal, že „mladšia generácia v posledných rokoch zažila veľké preťaženie v dôsledku koronavírusovej pandémie“. Aj preto je podľa neho diskusia o návrate povinnej vojenskej služby „absolútne scestná“. Spochybnil tiež, či by bol tento krok vôbec v súlade s ústavou.
Buschmann poukázal na to, že milióny ľudí už z vlastného presvedčenia, a nie z donútenia, slúžia v nemeckých ozbrojených silách (Bundeswehr) či záchranárskych službách. Takto by to podľa jeho slov malo aj zostať.
Podľa podpredsedu FDP Johannesa Vogela by zavedenie povinnej vojenskej služby „v skutočnosti stálo v ceste modernizácii (nemeckých) ozbrojených síl a profesionálnemu Bundeswehru, aký (Nemecko) potrebuje“.
Spolková republika pozastavila povinnú vojenskú službu v roku 2011 po 55 rokoch. Stalo sa tak za vlády kresťanskodemokratického ministra obrany Karla-Theodora zu Guttenberga. Toto rozhodnutie v podstate znamenalo zrušenie vojenskej služby alebo jej alternatívy, ktorou bola práca v sociálnych službách.
Holandsko je na tom totožne
Šéf holandskej diplomacie, podpredseda vlády a líder koaličnej strany Kresťanskodemokratická výzva (CDA) Wopke Hoekstra sa netají plánmi znovu zaviesť povinnú vojenskú službu. Informuje spravodajca TASR podľa spravodajstva holandských médií.
Denník De Telegraaf pripomenul, že branná povinnosť bola zrušená pred viac ako 25 rokmi. Hoekstra po ruskej agresii voči Ukrajine a najmä pre nedostatok personálu v holandskej armáde chce, aby do ozbrojených síl alebo do sociálnej služby v prospech spoločnosti vstúpilo viac ako 200 000 mladých ľudí.
Snaha CDA o znovuzavedenie povinnej vojenskej služby je už nejaký čas známy. Podľa periodika Dagblad van het Noorden Hoekstra chce „ísť o krok ďalej“. „Bezpečnosť, demokracia a silná spoločnosť nie sú zadarmo, to je tvrdá lekcia, na ktorú treba reagovať,“ povedal.
Hoekstra to zopakoval volebnom kongrese CDA v meste Amersfoort v sobotu. Spravodajský server The Nation View spresnil, že mládenci a slečny by mali slúžiť v armáde šesť mesiacov alebo rok alebo by sa venovali sociálnym otázkam vrátane poskytovania zdravotnej starostlivosti.
„Mladí ľudia v tejto krajine majú veľké individuálne slobody, ktoré môže vynahradiť rok vojenskej služby,“ citoval server Hoekstrove slová.
Predseda CDA argumentuje, že tento návrh presadzovali aj jeho predchodcovia vo funkcii Ruud Lubbers, Jan Peter či Haersma Buma, ktorí to však nedotiahli do praxe.
Zdroj: TASR