Slováci si môžu vydýchnuť. Reťazce zaviedli cenové stropy na kľúčové potraviny
- Zastropované ceny už môžeme nájsť nielen pri energiách, ale aj v obchodných reťazcoch
- Túto možnosť ponúka hneď niekoľko reťazcov
- Zastropované ceny už môžeme nájsť nielen pri energiách, ale aj v obchodných reťazcoch
- Túto možnosť ponúka hneď niekoľko reťazcov
Zastropované ceny už môžeme nájsť nielen pri energiách, ale aj v obchodných reťazcoch. Obchodný reťazec Lidl sa napríklad rozhodol predávať svoje maslo dlhodobo za zastropovanú cenu 1,99 eura. Ako uviedol pre agentúru SITA hovorca spoločnosti Lidl Slovenská republika Tomáš Bezák, zastropovaná cena masla má platiť pre všetkých 160 predajní na Slovensku.
„Napriek tomu, že inflácia sa týka aj nás a našich dodávateľov, rozhodli sme sa výrazne a dlhodobo znížiť ceny obľúbených produktov,“ uviedol konateľ spoločnosti Lidl Martin Nagy.
Lidl plánuje dlhodobo zastropovať ceny desiatkam výrobkov, a to znížením ceny najmenej o 10 percent. Medzi zlacnenými produktmi bude aj slnečnicový a repkový litrový olej, syr, smotany, párky či šunka.
Výhodnými cenami chce o zákazníka zabojovať aj COOP Jednota Slovensko. Sústrediť sa chce hlavne na vlastné značky. Ako uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa COOP Jednoty Slovensko Jana Kuklová, pri vlastných značkách COOP Jednota spolupracuje s viac ako 90 dodávateľmi a až 85 percent produktov vlastnej značky pochádza od slovenských dodávateľov.
Obchodný reťazec uviedol, že majú so všetkými partnermi úzku a otvorenú komunikáciu v snahe dosiahnuť férové obchodné podmienky.
„Vďaka tomu, že máme viac ako dvetisíc predajní po celom Slovensku, poskytujeme svojim dodávateľom záruku stáleho odbytu vo veľkých objemoch. Preto dokážeme s dodávateľmi dohodnúť zaujímavé a výhodné ceny produktov vlastných značiek, čo zákazníci v súčasnosti ešte viac oceňujú,“ dodala Kuklová.
Vývoj cien potravín v blízkej budúcnosti je podľa obchodných reťazcov ťažké predpovedať. „Veľmi dôležité bude konečné rozhodnutie vlády SR, ako bude energetickú krízu riešiť v rámci jednotlivých sektorov hospodárstva, od čoho sa následne bude odvíjať cenová stabilita, respektíve nestabilita,“ uzavrela Kuklová.
Agentúra SITA k téme zastropovaných cien potravín oslovila aj obchodné reťazce Kaufland a Billa, ktoré sa zatiaľ nevyjadrili.
Dobré správy týkajúce sa inflácie
Inflácia by sa podľa vyjadrení analytikov mohla aj v ďalších mesiacoch postupne zmierňovať. V úvode roka spomalila, no miera spomalenia nebola výrazná a v medziročnom porovnaní inflácia ostávala blízko viac ako 20-ročných rekordov z konca minulého roka. Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v januári medziročne vzrástli o 15,2 %.
„Očakávame, že v ďalších mesiacoch by sa inflácia mohla naďalej postupne zmierňovať, teda spomaľovať svoje tempo rastu. Citeľnejšie by to mohlo byť hlavne od druhého kvartálu,“ povedala analytička 365.bank Jana Glasová.
Podpisovať by sa pod to mali podľa nej lacnejšie energie a zmierňovanie cenového rastu viacerých agrokomodít a potravín vo svete. „Nateraz očakávame priemernú infláciu za rok 2023 okolo 10 %, pričom nevylučujeme ani ešte pomalší rast cien,“ uzavrela Glasová.
Väčšina položiek spotrebného koša by si však mala podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka udržať, a to najmä v úvode roka, stále nadpriemerné dynamiky zdražovania. Ústup medziročnej inflácie z rekordných úrovni tak bude podľa neho len pozvoľný.
Udržať by sa v dvojciferných úrovniach mohla počas väčšiny roka, resp. do neskorého leta. „V priemere by podľa našich prepočtov mala dosiahnuť 11,6 % a v závere roka by sa mohla pohybovať okolo 8 %,“ skonštatoval Koršňák.
Aj hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš očakáva, že v druhej polovici roka by mohla inflácia klesnúť na jednociferné úrovne. Medziročná inflácia v eurozóne podľa predbežných údajov Eurostatu v januári klesla na 8,5 %. Klesá už tretí mesiac po sebe.
„Ani to však pravdepodobne stále nezabráni Európskej centrálnej banke vo zvyšovaní úrokových sadzieb, ktoré sú v porovnaní s infláciou stále pomerne nízko,“ povedal Gábriš.
Regionálny pohľad podľa neho ukazuje, že inflácia je najvyššia v Maďarsku, a to napriek predchádzajúcim snahám o zastropovanie rôznych druhov položiek. Inflácia v Maďarsku dosiahla v januári 25,7 %, čo je najvyššia hodnota od februára 1996. Potraviny tu boli medziročne drahšie až o 44 %. V Česku bola inflácia v januári na úrovni 17,5 % a v Poľsku 17,2 %.
Zdroj: SITA