V zemskom jadre sa podľa vedcov ukrýva gigantická kovová guľa

Vo vedeckej komunite vyvolal rozruch úplne nový objav, ktorý by mohol zmeniť pohľad na skladbu našej Zeme. V zemskom strede by sa totiž mala nachádzať „obrovská kovová guľa“. Podľa nedávnej štúdie publikovanej v časopise Nature Geoscience má veľkosť približne ako Mesiac a predpokladá sa, že pozostáva z pevného železa. Vyvoláva však aj zopár otáznikov.

Oponuje predošlým teóriám

Ako uvádza portál Earth, vedci už mnoho rokov vedia, že vnútro Zeme sa skladá z viacerých vrstiev. Všeobecne bola uznávaná teória, podľa ktorej existujú celkovo 4 vrstvy: kôra, plášť, vonkajšie jadro a vnútorné jadro. Spomenutá štúdia z Austrálskej národnej univerzity však odhalila doposiaľ skrytú 5. vrstvu.

Tú v súčasnosti vedci nazývajú „najvnútornejšie jadro“. Kým je objav pre časť vedeckej komunity prekvapením, zopár z nich tvrdí, že o kovovej guli sa vedelo už poriadne dlho. „O existencii vnútorného kovového jadra sa už špekulovalo pred 20 rokmi,“ cituje Earth Dr. Thanh-Son Phạma z Výskumnej školy vied o Zemi ANU.

„Teraz ponúkame ďalšiu líniu dôkazov, ktorá teóriu potvrdzuje,“ dodal. Ako ďalej vysvetľuje CNN, objav kovovej gule v jadre Zeme bol možný vďaka kombinácii seizmických pozorovaní a pokročilých počítačových simulácií. Štúdiom toho, ako sa seizmické vlny šíria Zemou, dokázali vedci získať detailnejší pohľad na štruktúru a zloženie vnútra planéty.

Ako na to prišli?

Interpretácia seizmických údajov je však náročnou úlohou, pretože vlny môžu byť skreslené a lámané rôznymi typmi hornín a štruktúr v rámci Zeme. V prípade kovovej gule však vedci dokázali identifikovať prítomnosť štruktúry analýzou toho, ako seizmické vlny prechádzajú vnútorným jadrom Zeme.

zdroj: Wikimedia Commons/Kelvinsong

Podstatným bolo študovanie špeciálneho typu seizmickej vlny nazývanej aj šmyková vlna, ktorá sa pohybuje pomalšie pevnými materiálmi ako kvapalinami. Analýzou vlastností šmykových vĺn, keď prešli cez vnútorné jadro Zeme, vedci dokázali identifikovať prítomnosť pevnej štruktúry, ktorá sa líšila od okolitej zliatiny niklu a železa.

Zaujímavosťou, ktorú opisuje NBC News, je aj pevný stav vnútornej gule. Tá totiž dosahuje teplotu až 6 000 °C, čo je približne teplota povrchu nášho Slnka. Ohromný tlak v útrobách Zeme však nedovolí železu roztopiť sa.

Dôležité pre samotnú existenciu života

Objav by taktiež mohol viesť k prehodnoteniu modelov zemského magnetického poľa a seizmickej aktivity, ako aj poskytnúť pohľad na to, ako sa magnetické pole Zeme vytváralo a ako sa časom vyvíjalo.

Vedcom by taktiež mohol priblížiť, ako vyššie spomenutý Pham vysvetľuje proces, prostredníctvom ktorého stratili niektoré planéty slnečnej sústavy svoje magnetické polia.

K Zemi sa blíži obrovská geomagnetická búrka zo Slnka. Slovensku má priniesť nebeské divadlo

„Zoberte si napríklad Mars. Doposiaľ nevieme, ako jeho magnetické pole v minulosti prestalo existovať,“ doplnil vedec. Podľa geofyzika Johna Tarduna, ktorého ďalej cituje The Washington Post, by mohla bez opisovanej kovovej gule dopadnúť podobne aj Zem.

„Vytvorenie vnútorného jadra bolo mimoriadne dôležité pre vytvorenie dlhodobo obývateľnej planéty, pretože vnútorné jadro poháňalo magnetické pole, ktoré poháňalo magnetické tienenie. Bez toho by sme postupne stratili vodu z planéty,“ objasnil.

zdroj: Unsplash/NASA

Otáznik však stále visí aj nad samotným sformovaním tejto zemskej vrstvy. Vedci zatiaľ rozprávajú o „významnej historickej udalosti“, ktorou mohla byť pradávna zrážka s iným vesmírnym telesom či výrazné zmeny v pohybe tektonických dosiek. Ide však len o prvotné hypotézy.