Rodičia sú odtrhnutí od reality. Deti na internete netreba ochraňovať, tvrdia

Rodičia nemajú reálny obraz o tom, či sa ich dieťa môže stretnúť s hrozbou na internete a mnoho z nich predpokladá, že práve ich dieťaťa sa to netýka. Rozdiel medzi realitou, akú zažívajú deti a tínedžeri, a predstavou ich rodičov je značný. Najčastejšie sa deti stretávajú s dezinformáciami, osobnými útokmi či násilným obsahom.

Tohtoročný prieskum Global Online Safety Survey 2023, ktorý pravidelne realizuje spoločnosť Microsoft v rámci Štúdie online správania (Digital Civility Index), sa zameral na porovnanie medzi rodičmi a deťmi. Prieskum prebiehal online medzi tínedžermi, rodičmi detí vo veku 6 – 17 rokov a inými dospelými v 16 krajinách.

Dezinformácie a dezorientovaní rodičia

Z prieskumu vyplynulo, že rodičia nemajú reálny obraz o tom, či sa ich dieťa môže stretnúť s hrozbou na internete, a mnoho z nich predpokladá, že práve ich dieťaťa sa to netýka.

Až 74 % tínedžerov pritom uviedlo, že boli vystavení určitej forme ohrozenia v internetovom priestore, zatiaľ čo len 62 % rodičov vedelo alebo tušilo, že by sa niečo také mohlo diať ich dieťaťu. Alarmujúcim zistením je, že až 61 % rodičov tínedžerov nepovažuje za potrebné využívať akékoľvek bezpečnostné nástroje.

Kým v minulosti bol za najväčšiu hrozbu považovaný násilný obsah na internete vyprodukovaný treťou stranou (výjavy zobrazujúce násilné činy), v súčasnosti sú to najmä dezinformácie.

Je AI hrozba pre ľudstvo? Toto si myslia sociológ a informatička

Tie zasiahli viac ako polovicu (51 %) opýtaných. Ďalej prevládajú témy osobných útokov, ako je hate speech, kyberšikana, obťažovanie či hrozby násilia, s ktorými sa stretlo 42 % opýtaných. Nasleduje spomínaný násilný obsah (39 %), potom sexuálne obťažovanie či témy sebapoškodzovania.

Dezinformácie sú taká rozšírená a vnímaná hrozba, že iba 7 % rodičov nepredpokladalo že by sa s ňou práve ich dieťa mohlo stretnúť. V praxi to znamená, že s dezinformáciami sa stretlo 52 % opýtaných a až 45 % rodičov to aj predpokladalo.

Najnaivnejší boli rodičia v prípade hrozieb ako osobné útoky, s ktorými sa stretla rovná polovica mladých, no iba 37 % rodičov niečo také predvídalo.

Dôležitý faktor z pohľadu hrozieb, s ktorými sa deti a tínedžeri stretávali, bolo aj pohlavie. Chlapci sú častejšie vystavení extrémistickým témam a graficky násilnému obsahu, zatiaľ čo dievčatá ohrozuje sexuálne obťažovanie a téma samovraždy či sebapoškodzovania.

zdroj: Unsplash/Grzegorz Walczak

Sharenting alebo keď rodičia sami ohrozujú svoje dieťa

Okrem týchto hrozieb sa online svetom šíri ešte jedna, na prvý pohľad nenápadná, ktorej aktérmi sú samotní rodičia. Sharenting, odvodený od anglického share (zdieľať) a parenting (rodičovstvo), predstavuje enormné zdieľanie vysoko citlivých a súkromných informácií o dieťati v online svete najmä v podobe fotografií a videí.

Občasné zverejnenie rodinných momentov, kde nevidno tváre, nepredstavuje problém. No pridávanie príspevkov cez nezabezpečené profily priam láka k ich zneužitiu rôznymi kriminálnymi spôsobmi.

Okrem toho, že takéto fotografie a videá môžu byť zneužité v kontexte pedofílie a pornografie, môže dokonca dôjsť aj ku krádeži identity, ktorá sa však často preukáže až niekoľko rokov po takomto čine. Práve deti sú obľúbeným terčom, pretože nemajú žiadnu minulosť, a tak je krádež identity v podstate bezproblémová.

zdroj: LEAF Academy

Rýchle a efektívne riešenie problému

Prieskum poukázal aj na skutočnosť, že digitálne zručnosti a celkové vzdelanie o online svete nesú pozitívne výsledky a súčasní tínedžeri už vedia, čo robiť v prípade, že sa stretnú s hrozbami. Až 60 % z opýtaných sa so svojou skúsenosťou niekomu zdôverí, z nich až 70 % práve rodičom.

Dizajnérsky prešľap: Známy reťazec mal zneužiť diela slovenských tvorcov, búria sa

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko