Denisa o živote na Islande: Smetiar tu zarobí ako lekár, bezdomovci tu nie sú, dôchodky sú krásne

15. septembra 2023 o 10:14

Island je vysnívanou krajinou aj pre mnohých Slovákov
Denisa Siska tu dlhodobo žila a podelila sa s nami o svoje postrehy, ktoré môžu mnohých prekvapiť

súkromný archív Denisa Siska

Island je vysnívanou krajinou aj pre mnohých Slovákov
Denisa Siska tu dlhodobo žila a podelila sa s nami o svoje postrehy, ktoré môžu mnohých prekvapiť

Denisa Siska je inšpiratívna mladá Slovenka, modelka a jogínka, ktorá už precestovala kus sveta. Usadiť sa rozhodla na divokom, rôznorodom a často veľmi drsnom Islande.

Čo jej dal niekoľkoročný život v Indii
Prečo sa rozhodla vymeniť Indiu za opačný protipól, ktorým je Island
Koľko si tu dokázala zarobiť v prvej práci
Ako tu funguje dokonale prepracovaný sociálny systém
Čo všetko môže občan od štátu očakávať

V Indii ste prežili šesť rokov prácou a štúdiom jogy. Čo bolo ale prvotným impulzom odísť do Indie? Nebáli ste sa? Kde ste pôsobili?

Do Indie som sa dostala na modelingový kontrakt, ktorý som pôvodne niekoľkokrát odmietla. Po Miláne to nebol práve trh, na ktorý som sa chcela ako modelka zamerať, ale popravde? Moja cestovateľská duša zaplesala.

Vždy som bola rebelka, ktorú nezaujímali handry, ale zážitky a vietor vo vlasoch. Chcela som cestovať a spoznávať nové kultúry, skúšať chute, čo svet ponúka, a vidieť miesta, ku ktorým sa turista málokedy dostane.

India je domovom mnohých starovekých civilizácií a centrom dôležitých historických obchodných ciest. Je korenistá, bláznivá, plná farieb. Má bohaté náboženské tradície a je to posvätné miesto plné chrámov, zvierat a nedotknutej prírody.

Spočiatku som pôsobila v Nai Dilí a odtiaľ precestovala takmer celú Indiu. Od Himalájí, cez Kolkatu, Keralu, Mumbai, Jaipur, Rishikesh a mnohé iné.

Cestovať som začala ako sedemnásťročné dievča. Bola som mladá a je prirodzené, že som mala spočiatku strach, taký ten prirodzený, čo nás drží v strehu, pomáha nám využívať zmysly naplno a mnohokrát nás tak trošku chráni. V krajinách tretieho sveta som sa pokorne naučila rešpektovať ich kultúrne zvyky, aby som zbytočne nepútala pozornosť.

Vít si neďaleko Slovenska vyhlásil vlastný štát. Sú tu dovolené zbrane a daň je dobrovoľná

India určite nie je destináciou, ktorá sadne každému. Čo vás na tejto krajine najviac prekvapilo?

Prekvapivých bolo veľa momentov. Ako to, že v 21. storočí stále existuje množstvo krajín, kde o rovnoprávnosti môžu ženy len snívať. Ich osud je do veľkej miery ovplyvnený mužom. V mnohých štátoch Indie ľudia stále žijú ešte priam v stredovekých podmienkach.

Veľmi často zomierajú ženy na znásilnenie, pri zločinoch dejúcich sa v mene vena, po poliatí kyselinami a časté je aj vyhostenie ženy z rodinného domu, ak na starobu prvý zomrie muž. V krajine s populáciou plus-mínus 1,38 miliárd obyvateľov bude kriminalita rásť priamo úmerne s chudobou a nízkou vzdelanosťou obyvateľstva (najmä v odľahlejších častiach Indie).

Aj napriek ústavnému zákazu kastovného systému je v severnej Indii stále silno zakorenený. Spoločnosť delil na Brahmánov (kňazi), kšatrije (bojovníci), vaišji (remeselníci, obchodníci), šúdry (robotníci, sluhovia) a tzv. „nedotknuteľní “(spodina).

Pre mňa bol asi najkrajším zážitkom sviatok „Holi“ (festival) Maha Shivaratri, oslava jari, explózia farieb, víťazstvo dobra nad zlom. Sviatok farieb je jedinečný aj tým, že na pár dní zotrel spoločenské rozdiely kasty či pohlavia a užiť si ho mohli všetci.

So začiatkom osláv sa čaká na spln prinášajúci jarnú rovnodennosť (koniec februára, začiatok marca). Ľudia sa oblečú do bielej farby na znak rovnosti, vlasy a pokožku si natierajú kokosovým olejom, všade hrá hudba, ľudia oslavujú, spievajú a ohadzujú sa bláznivými práškovými farbami „gulaal“, ostrekujú sa vodnými pištoľami, hádžu do detských bazénov plných vody.

Samozrejme, nechýba ani povestný Bhang, a teda listy konope, z ktorého sa pripravuje jedlo/nápoj ochutený mliekom a cukrom. Napriek tomu, že výroba a distribúcia kanabisu sú striktne zakázané, výnimku majú listy, ktoré sa po stáročia používajú v ayurvéde ako liek na nespavosť, horúčku, úpal…

Čo vám táto skúsenosť dala?

Na uliciach vládne nesmierna priepasť medzi sociálnymi vrstvami ľudí. Niektorí ledva prežívajú, no tešia sa aj z východu slnka či vášho úsmevu. A práve toto ma India naučila. Byť vďačná za všetko, čo v živote mám. Za rodinu, ktorá ma s láskou vychovala, za svoje deti, zdravie, možnosť študovať, učiť sa jazyky, slobodne si vybrať partnera i svoju kariéru. Naučila ma veľkej miere pokory, trpezlivosti a vďačnosti. Za moju lásku k joge.

Na Island vás pritiahol váš partner, bolo náročné vymeniť Indiu za divoký Island?

Áno, v Indii som prežila dlhé roky, ale cítila som potrebu trošku zmeniť prostredie a veľmi som už túžila po bábätku. Island bol miesto ako stvorené na založenie si rodiny.

Napriek tomu, že India bola zaujímavá, nevedela som si predstaviť, že v týchto podmienkach budem jedného dňa vychovávať svoje deti. Chcela som pre ne viac. Dobrý sociálny a edukačný systém, čistý vzduch a prostredie, v ktorom neexistuje násilie.

zdroj: súkromný archív Denisa Siska

Island je vulkanický ostrov ležiaci na hladine Atlantiku, hneď vedľa Nórska a Faerských ostrovov. Zemetrasenia a erupcie nie sú zvláštnosťou, zem je neskrotná, chladná a nebezpečná zároveň, ale jej krásy vám razom vezmú dych.

Ako tu vyzerali vaše začiatky, ako na vás táto krajina zapôsobila?

Prejsť z jedného extrému do druhého bolo pre mňa náročné a nejakú dobu mi trvalo, kým som sa prispôsobila, cítila sa bezpečne či sa dokázala nahá kúpať v horskom prameni. Toto bolo v Indii úplne tabu. V neposlednom rade aj teplotný rozdiel z +46 stupňov Celzia v Indii až do -20 stupňov Celzia na Islande v zime. Pocítila som tu slobodu slova, obliekania, empatiu a voľnosť pohybu.

Ako vyzerala vaša prvá práca na Islande, bolo náročné ju získať?

Keďže som nevedela jazyk a chcela miestnych trošku spoznať, zamestnala som sa v miestnej malebnej pekárničke, aj vďaka ktorej som sa pomaly prepojila s komunitou a vytvorila si okruh nových priateľov, na ktorých dodnes s láskou spomínam. Popri práci som získavala nových študentov na jogu a začala opäť učiť. Prekvapivo to bola jedna z mojich najmilších profesií.