NASA, Zuckerberg a Hawking pracujú na novej nanosonde

Ondrej Chudáčik

27. decembra 2016 o 19:45

Za ďalším technologickým skokom vo výskume vesmíru a moderných sond stojí trojica mužov Mark Zuckerberg, Yuri Milner a teoretický fyzik Stephen Hawking. Pod záštitou organizácie NASA a kórejského technologického inštitútu oznámili nový projekt menom Breakthrough Starshot. Cieľom projektu v hodnote 100 miliónov dolárov je preskúmať hviezdny systém Alpha Centauri a nájsť prípadné známky života.

starshot-starchip-prototype-tech-insider-kevin-loria

Za ďalším technologickým skokom vo výskume vesmíru a moderných sond stojí trojica mužov Mark Zuckerberg, Yuri Milner a teoretický fyzik Stephen Hawking. Pod záštitou organizácie NASA a kórejského technologického inštitútu oznámili nový projekt menom Breakthrough Starshot. Cieľom projektu v hodnote 100 miliónov dolárov je preskúmať hviezdny systém Alpha Centauri a nájsť prípadné známky života.

Posledné mesiace priniesli v oblasti objavovania vesmíru mnoho prevratných okamihov. Veľké ovácie v spoločnosti zožali najmä sondy Rosetta, New Horizon a Cassini. Prvá menovaná, sonda Rosetta, z dielne európskych vesmírnych organizácii sa priblížila ku kométe a zaznamenala šokujúce zistenia. Sonda New Horizon sa ako prvá priblížila a odfotografovala Pluto a jeho mesiac Cháron a sonda Cassini sa po náročných rokoch objavných výskumov v nasledujúcich dňoch dostane skrz Saturnove prstence a následne sa zrúti na jeho povrch.

Za ďalším technologickým skokom vo výskume vesmíru a moderných sond stojí trojica mužov Mark Zuckerberg, Yuri Milner a teoretický fyzik Stephen Hawking.

Pod záštitou organizácie NASA a kórejského technologického inštitútu oznámili nový projekt menom Breakthrough Starshot. Cieľom projektu v hodnote 100 miliónov dolárov je preskúmať hviezdny systém Alpha Centauri a nájsť prípadné známky života. Kandidátska exoplanéta sa od Zeme nachádza vo vzdialenosti len 4,37 svetelného roku, čo z nej robí najbližší dostupný objekt s možnosťou živej formy života mimo našej slnečnej sústavy. V súčasnosti najrýchlejším vesmírnym plavidlám by trvalo približne 30 000 rokov, kým by sa tam dostali. Po Siriusovi a hviezde Canopus je Alpha Centauri treťou najjasnejšou hviezdou nočnej oblohy.

Sonda Starshot, je vo veľkosti poštovej známky a bude zo Zeme poháňaná laserovým paprskom o sile 100 gigawatov. Táto sústava priamo cielených laserov ju dokáže zrýchliť až na 20 % rýchlosti svetla. Energiu potrebnú na vypustenie takého množstva energie bude zabezpečovať plutoniový reaktor na Zemi. Pomocou tejto technológie cesta do cieľa zaberie približne 25 rokov.

zdroj: forbes.com

Sonda bude pozostávať z kamery, fotónových trysiek, zdroja energie a z jednoduchých komunikačných a navigačných nástrojov. Problémom však ostáva ako zabezpečiť, aby elektronika uložená v čipe vydržala celé trvanie misie v nehostinnom prostredí vesmíru. Podľa Kórejského technologického inštitútu je hlavným problémom rádioaktívne žiarenie, kedže porušuje kremíkovú časť tela mikročipu.

Možností, ako sa vyhnúť poškodeniu sondy, je viacero. Najjednoduchšie riešenie je vyhnúť sa miestam so zvýšeným výskytom kozmickej radiácie. Menej preferovanou možnosťou je použiť silnejšie tienenie zraniteľných komponentov, čo povedie k zvýšeniu hmotnosti, čím sa misia do hviezdnej sústavy Alfa Centauri výrazne predĺži. Najlepšou variantou je zabezpečiť jednoduché opravy sondy počas letu za použitia novej nanotechnológie „gate-all around“. Sonda sa podľa úrovne poškodenia za pomoci zdroja energie, špeciálnej konfigurácie tranzistoru a nanovodičov prepne do módu samoopravovania. Samozrejme, zabezpečiť fungovanie elektroniky v sonde je len časť skladačky zo všetkých možných scenárov. Vedci musia domyslieť ešte možné kolízie sondy s hviezdnym prachom či s plynmi.

zdroj: spaceref.com

Breakthrough Starshot je vizionársky projekt, ktorý v prípade úspechu bude kľúčom k tisícom vesmírnym objavom. Pre porovnanie vďaka laserovému pohonu sa bude možné dostať k Plutu za 60 hodín namiesto súčasných 9,5 roka.