Prekvapivý výskum: Kľúč k vyriešeniu svetového hladu a klimatickej krízy máme pod nosom

Svet sa stále nevie nabažiť množstva potravy, neustále zvyšuje produkciu, čo priamoúmerne znižuje množstvo nedotknutých biotopov. Rozširovanie poľnohospodárskej produkcie vedie k masovému odlesňovaniu, čo znamená menšiu produkciu kyslíka.

Nepravdepodobný zdroj potravy by však mohol prispieť k zmierneniu straty zalesnenej pôdy v dôsledku poľnohospodárstva, informuje nedávna britská štúdia. Táto štúdia naznačuje, že pestovanie jedlých húb popri stromoch môže predstavovať obrovskú príležitosť na výrobu potravín bohatých na bielkoviny.

Huby dokážu zadržiavať uhlík aj nahradiť mäso

Huby sú takisto schopné zablokovať nadbytočný výskyt uhlíka v pôde, vďaka čomu sa viac nemusia klčovať lesy, uvádza Science Alert. Hoci strava pozostávajúca len z húb nie je dlhodobo udržateľná ani príliš chutná, jedlé huby majú vysoký obsah vlákniny.

Obsahujú esenciálne mastné kyseliny a mohli by nahradiť iné zdroje bielkovín, ako je hovädzie, bravčové a hydinové mäso v strave ľudí.

Otepľovanie Zeme ovplyvňuje to najdôležitejšie, bez čoho človek neprežije. Vedci zdvíhajú varovný prst

Autor štúdie, profesor Thomas, povedal pre Science Direct: „Pozreli sme sa na rozvíjajúcu sa oblasť mykolesníctva, kde sa huby, ktoré rastú v symbióze so živými stromami, používajú na vytvorenie potravinovej plodiny z novej výsadby stromov, a zistili sme, že produkcia húb pomocou tohto systému môže viesť k veľmi významnému oddeleniu skleníkových plynov.“

Hlavnou ideou výskumu je, že jedlé huby, ako je napríklad Ryzec indigový (Lactarius indigo) ľahko rozpoznateľný vďaka modrej čiapočke, by sa mohli pestovať medzi stromami.

zdroj: Unsplash/Viktor Talashuk

Vytvárajú neuveriteľný podzemný ekosystém

Huby si prirodzene vytvárajú dôverný vzťah so stromami, prepletajú sa okolo koreňov rastlín, kde si obmieňajú minerály a živiny výmenou za uhlík. Spolu so stromami rastie aj klíčiaca sieť podzemných húb.

Ak by sa pestovalo v dostatočne veľkom rozsahu, mohlo by to „viesť k väčšej produkcii potravín so všetkými výhodami, ktoré lesy prinášajú, a bez environmentálnych záťaží z intenzívneho poľnohospodárstva, ako sú hnojivá, používanie vody alebo pestovanie doplnkového krmiva“, vysvetľuje doktor Thomas pre The Conversation.

Revolučný plán: Výskumníci chcú zmeniť „ničiteľa planéty“ na neškodnú látku. Jej úschovňou bude more

Je dobre známym a neustále eskalujúcim problémom, že mnohé aspekty poľnohospodárstva uvoľňujú skleníkové plyny ťažko absorbovateľné pre rastliny. Tie ho následne môžu vtiahnuť do svojich koreňov.

Na druhej strane, mykorhízne huby môžu ukladať uhlík v pôde po dlhú dobu v obrovskej sieti vlákien nazývaných hýfy, pokiaľ tieto pôdy nie sú obrábané.

Odhady analýzy, ktorá kombinuje údaje zozbierané z lesných území spolu s údajmi z diaľkového snímania o rozsahu lesa, naznačujú, že pridávanie húb do lesov v severných oblastiach je príležitosťou, ktorá predstavuje 12,8 metrických ton uloženého uhlíka každý rok.

zdroj: Unsplash/Shu Qian

Nebude to také ľahké

Odborníci zároveň varujú, že snahy o opätovné zalesňovanie uprednostňujúce jeden druh pred obnovou pôvodných lesov vytvárajú monokultúry, ktoré nedokážu úplne obnoviť biodiverzitu nedotknutých lesov.

Huby ako alternatívne zdroje bielkovín by určite mohli pomôcť znížiť minimálne spotrebu mäsa.

Bolo však navrhnuté, že zmena našich systémov výroby potravín, riešenie potravinovej nerovnosti a konzumácia potravín z miestnych zdrojov sú prvoradými spôsobmi znižovania emisií skleníkových plynov a zabezpečenia dodávok potravín do budúcnosti.