Slovenskí vedci zapriahli AI do práce: „So zlými informáciami robia ľudia zlé rozhodnutia“

Umelá inteligencia dokáže sledovať webový obsah a vyhľadávať potenciálne nepravdivé informácie. Na analýzu slovenských webov ju využíva Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KInIT).

AI pomôže odhaliť nepravdivé informácie na weboch

„Zaujíma nás akýkoľvek obsah. Samozrejme, limitujú nás technologické aj etické obmedzenia,“ uviedol pre TASR vedúci výskumník z inštitútu Jakub Šimko.

Priblížil, že vyvíjajú aj nástroje, ktoré pomôžu ľuďom, ktorí sa boju proti dezinformáciám venujú. „Vytvorili sme nástroj na vyhľadávanie už existujúcich fact-checkov, teda článkov, ktoré sa venujú vyvracaniu neprávd šírených online,“ podotkol Šimko. Nástroj je podľa neho optimalizovaný na vyhľadanie tzv. fact-checkov, ktoré výrok presne vyvracajú.

zdroj: pixabay/sujins

„Rýchlo zistia, či fact-check vôbec treba písať, prípadne si vedia pomôcť obsahom z iného jazyka,“ doplnil vedec s tým, že nástroj vyhľadá fact-checky bez ohľadu na jazyk.

Zdôraznil, že je dôležité, aby ľudia nahlasovali nevhodný obsah na sociálnych sieťach, aj keď s touto informáciou nateraz robia málo. „V boji proti dezinformáciám je potrebná zmena prístupu k veľkým sociálnym médiám, ich kontrola a regulácia,“ podotkol s tým, že na šírení aj dezinformačného obsahu získavajú nemalé peniaze.

Objem dezinformácií sa na slovenskom internete meria podľa neho ťažko, píše TASR. „Nepriamo ich vplyv možno vidieť v postojoch populácie k rôznym otázkam,“ priblížil Šimko. Rozdiely je badať aj v porovnaniach so susednými krajinami.

Radka pracuje ako kamionistka: Ľudia na moje povolanie reagujú otázkou, „to ako fakt?“

„So zlými informáciami robia ľudia zlé rozhodnutia,“ podotkol vedec. Šírenie nepravdivých informácií spôsobuje podľa neho rôzne problémy, od zhoršovania zdravia jednotlivcov cez zhoršovanie spoločenskej atmosféry až po zhoršovanie kvality demokracie.

„Slovo dezinformácia na rozdiel od misinformácie predstavuje nepravdu šírenú úmyselne,“ povedal s tým, že to ju robí ešte nebezpečnejšou.

KInIT je nezávislý neziskový inštitút, ktorý sa zaoberá výskumom inteligentných technológií. Združuje a vychováva expertov, pokrývajúc umelú inteligenciu a viaceré ďalšie oblasti informatiky.

AI aj v nemocniciach

Nedávno sme ťa informovali, že Fakultná nemocnica J. A. Reimana v Prešove dostala úplne nový RTG prístroj s umelou inteligenciou. Je jediný svojho druhu v Európe. Nedostala ho však „za pekný úsmev“. Nemocnicu takýto prístroj stál až 426-tisíc eur, informuje denník Nový čas. 

RTG prístroj Deginium 656 HD bol navrhnutý tak, aby vytváral vysokokvalitné snímky na prvý záber.

Prístroj spustili do prevádzky v týchto dňoch. Podľa riaditeľa nemocnice Ľubomíra Šarníka ide o jediný prístroj s takýmto softvérovým vybavením v regióne strednej a východnej Európy. Financovaný bol zo štátneho rozpočtu, uviedla agentúra TASR.

„Je navrhnutý tak, aby pomáhal rádiologickým technikom vytvárať konzistentne vysokokvalitné obrázky na prvý záber. Technológia 3D kamery a inteligentná automatická analýza pomáha pri vyberaní správnych nastavení vzhľadom na habitus pacienta, ako aj správnej vyšetrovacej techniky,“ priblížil riaditeľ nemocnice.