Tohtoročná Veľká noc nás vyjde draho. Ušetríme tam, kde by sme to čakali najmenej

Tohtoročné veľkonočné sviatky vyjdú Slovákov podstatne drahšie ako pred rokom. Za veľkonočné nákupy potravín si priplatia viac ako štvrtinu. Viac zaplatia za prípadné jedlo v reštaurácii či hotel. Naopak, benzín a nafta sú lacnejšie ako vlani, konštatovala v aktuálnej analýze analytička Wood & Company Eva Sadovská.

„Na Slovensku sme svedkami rekordne vysokej inflácie, ktorá sa už štyri mesiace drží nad úrovňou 15 %. Ťahúňom zdražovania sú jednoznačne potraviny a nealkoholické nápoje, ktoré vo februári 2023 zaznamenali medziročný nárast cien o 27,8 %,“ priblížila.

Najviac podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR zdraželi mlieko, syry a vajcia (37,1 %) a oleje a tuky (32,5 %). Mäso a výrobky z neho sú drahšie o 29,5 %, chlieb a obilniny o 28 %, cukrovinky a sladkosti o 26,8 % a zelenina zdražela o 25,6 %. Cenovky pri ovocí sú aktuálne vyššie o 13,5 %, za nealkoholické nápoje platíme o 19,2 % viac.

„Takéto zdražovanie v praxi znamená, že ak sme vlani urobili pred veľkonočnými sviatkami nákup napríklad za 200 eur, tak tento rok nás vyjde na takmer 256 eur,“ vyčíslila Sadovská.

Rast cien ovplyvní aj prípadné dovolenkové pobyty počas sviatočných dní. Ubytovanie v slovenských hoteloch či penziónoch bolo vo februári tohto roka podľa ŠÚ SR drahšie ako pred rokom o 11,3 %, návšteva reštaurácie či kaviarne o 16,6 %.

Naopak, medziročne lacnejšie sú aktuálne pohonné látky. Podľa oficiálnych štatistík za 11. týždeň tohto roka stál liter 95-oktánového benzínu v priemere 1,511 eur, čo bolo o 11,1 % menej ako vlani. V prípade motorovej nafty priemerná cena za jeden liter predstavovala 1,527 eur a medziročne tak bola nižšia o 5 %.

„Očakávame tak, že tohtoročné veľkonočné tankovanie vyjde motoristov lacnejšie ako vlani. Ak sa Slováci a Slovenky rozhodnú cestovať osobnou cestnou dopravou, teda autobusmi, priplatia si za cestovné 18 % oproti vlaňajšku. V prípade vlakovej dopravy prišlo k zvýšeniu cien o 3,9 %,“ doplnila Sadovská.

Životná úroveň sa znížila

V posledných dvoch až troch rokoch, ktoré ovplyvnila pandémia aj energetická kríza, sa životná úroveň na Slovensku znížila viac ako v ďalších členských štátoch Európskej únie (EÚ). Z dlhodobého hľadiska však priemer EÚ dobiehame, hoci pomalšie. Informoval o tom analytik českej investičnej platformy Portu Marek Malina.

Malina v súvislosti s prieskumom Eurostatu, z ktorého vyplýva, že je Slovensko z hľadiska životnej úrovne na predposlednom mieste, povedal, že stále dobiehame priemer EÚ. Tvrdí to najmä pre ukazovateľ, ktorým je hrubý domáci produkt (HDP) v bežných cenách.

„Z úrovne 53,7 % v roku 2015 sme sa dostali na 55,8 % v roku 2021 a z krajín ako Rumunsko, Maďarsko sa pred nás nedostala žiadna,“ uviedol Malina s tým, že tempo dobiehania je síce pomalšie než pred krízou v roku 2008, ide však o ostrý kontrast v porovnaní s prepočtom podľa parity kúpnej sily.

Za 3-tisíc dostaneš „fungl“ novú chatku. Stačí kúsok pozemku a vytvoríš si raj pokoja, no aj bývanie

Ako ďalej Malina uviedol, na problematické dáta, ktoré používajú od roku 2015 Štatistický úrad aj Eurostat, upozorňujú od roku 2015 aj analytici Národnej banky Slovenska. „Preto ich prepočítali a upravili a vyšlo im, že Slovensko zaostáva za EÚ, ale v skutočnosti omnoho menej. Namiesto 67 % priemeru životnej úrovne EÚ dosahujeme 80 %,“ povedal Malina.

Vyjadril sa, že ekonomika na Slovensku potrebuje štrukturálne zmeny a reformy. Hodnotenie Eurostatu však podľa neho nepodáva relevantný obraz o životnej úrovni na Slovensku, pretože má niekoľko nedostatkov.