Naši prapredkovia si fičali na drogách. Prezradili ich 3 000 rokov staré vlasy

Keď príde na drogy a ľudí, ide o zdanlivo nekonečný cyklus. Mení sa miera ich prítomnosti v spoločnosti, ich forma a aj náš prístup k nim, no ľudstvo si vždy dokázalo nájsť spôsob, ako sa pomocou omamných látok odtrhnúť od reality. Zdá sa, že tento stav platil aj dlho predtým, ako sme vôbec tieto substancie označovali za drogy.

Objav zo Španielska

Napovedá tomu archeologický objav zo španielskeho ostrova Menorka. Ide o pramienky vlasov, ktoré archeológovia našli v jaskyni Es Càrritx, v blízkosti série prastarých hrobov. Vlasy boli uložené v dutých jeleních parohoch a mnohé z nich sú staré až 3 000 rokov, informuje portál National Geographic.

Samotný objav, aj keď vzácny, však nie je až taký zaujímavý. Podarilo sa ho uskutočniť už v roku 1995 a nejde teda o žiadnu novinku. Zdá sa, že španielska jaskyňa slúžila ľuďom, ktorí tu žili okolo roku 1 500 p. n. l., ako pohrebisko po mnohé generácie. Celkovo bolo na mieste objavených až 200 hrobov.

Zaujímavejšou súčasťou objavu a skutočnou raritou sú však spomínané vlasy, ktoré vedecký tím z Valladolidskej univerzity v Španielsku o 28 rokov neskôr podrobil dôkladnej analýze. Ich zistenia sú pritom skutočne fascinujúce – prehistorickí ľudia užívali psychedeliká.

„Fičali si“ na rastlinách

Štúdia dokazujúca prítomnosť týchto látok v menorských prameňoch vlasov bola uverejnená v časopise Scientific Reports. Ide tak o najstarší dôkaz prítomnosti drog v európskej pravekej spoločnosti. Chemické látky boli objavené pomocou vysokoúčinnej kvapalinovej chromatografie a hmotnostnej spektrometrie s vysokým rozlíšením.

zdroj: Unsplash/Hulki Okan Tabak

Vedci vo vlasoch objavili pozostatky alkaloidov ako atropín, skopolamín a efedrín, ktoré pravdepodobne pochádzali z rastlinných zdrojov. Podľa autorov štúdie mohli atropín a skopolamín pochádzať napríklad z mandragory, blenu či durmanu. Efedrín zase do tela pravekí ľudia dostali pravdepodobne konzumáciou chvojníka.

Práve prvé dve spomenuté látky majú psychoaktívne účinky a ľudí vyvolávajú halucinácie či skreslené vnímanie reality, dopĺňa portál Science News. Efedrín spôsobuje návaly energie a zvýšenú bdelosť. Vedci teoretizujú, že konzumácia rastlín mohla byť súčasťou akýchsi šamanských rituálov.

Vedeli, čo robia

Tie mohli naši predkovia používať ako formu napojenia sa „duchovný svet“, inými slovami o primitívnu formu náboženstva. Zaujímavosťou je, že dané látky môžu pri nesprávnom užívaní pôsobiť aj ako jedy a majú potenciál človeka, ktorý ich konzumuje, zabiť.

Ľudia, ktorí na Menorke žili 3 miléniá dozadu, preto museli mať relatívne rozsiahle znalosti o týchto bylinách. Zdá sa, že si boli vedomí toho, aké množstvo je bezpečné konzumovať, a prítomnosť efedrínu, ktorý je efektívnym stimulantom, naznačuje, že efekty drog vedeli aj regulovať.

Veľký dekriminalizačný experiment: Vo vrecku budú môcť ľudia mať ukrytý kokaín aj MDMA

Archeológom sa však v minulosti podarilo objaviť ja staršie dôkazy o užívaní drog v pravekých časoch. Doposiaľ najstarší objav pochádza z Ázie, kde vedci odhalili prítomnosť halucinogénnych látok v pozostatkoch spred 4 600 rokov. Najstarší nepriamy dôkaz o možnej prítomnosti drog pochádza opäť z Európy, z obdobia neolitu a je starý až 6 000 rokov.