Najchudobnejšie krajiny sveta sú najzadlženejšie za posledných 25 rokov, ich problémy sa ešte zhoršia, varujú odborníci

Už niekoľko dekád ekonómovia, analytici či odborníci z rôznych spoločenskovedných disciplín upozorňujú na to, že jedným z najväčších problémov sveta je čoraz viac prehlbujúca sa priepasť medzi bohatými krajinami a tými štátmi, v ktorých ich občania takpovediac žijú z ruky do úst.

The Wall Street Journal avšak píše, že v priebehu dvoch desaťročí pred pandémiou Covidu-19 rozvíjajúce sa ekonomiky zmenšovali priepasť v porovnaní s vyspelými štátmi sveta, pokiaľ ide o bohatstvo, zdravie a vzdelanie.

Tempo rastu rozvojových ekonomík v prvej dekáde 21. storočia predbehlo tempo rastu bohatších krajín, hoci sa rozdiel tesne pred pandémiou zmenšil.

Celosvetová pandémia zatlačila globálnu ekonomiku v roku 2020 do recesie, ale bohatšie krajiny sa zotavili a zotavujú rýchlejšie ako tie chudobnejšie vďaka širokému prístupu k vakcínam a bohatým programom na podporu podnikov a pracovníkov počas lockdownov.

V tejto súvislosti britský The Guardian podotýka, že britská skupina Debt Justice publikovala tento týždeň čísla, podľa ktorých 91 krajín sveta minie v tomto roku v priemere 16,3 % svojich príjmov na zahraničné dlhy, pričom ešte v roku 2011 to bolo iba 6,6 %.

Najhoršie je na tom Srí Lanka

Najhoršie obstála Srí Lanka, ktorá má v tomto roku najvyššie zahraničné platby dlhu vo výške 75 % vládnych príjmov, po tejto ázijskej ostrovnej krajine nasleduje 65,6 % pre Laos, 57,8 % pre Dominikánsku republiku a 46,7 % pre Pakistan.

Srí Lanka nesplatila svoj dlh v máji 2022 po prvý raz vo svojej histórii po hospodárskej a politickej kríze, ktorá viedla k protestom proti nedostatku elektriny, paliva a liekov.

Sanhita Ambastová, poradkyňa pre globálny výskum a politiku Amnesty International, uviedla, že obyvateľstvo Srí Lanky bolo vážne zasiahnuté, pretože jej dlh spôsobil, že vláda nemala zdroje na to, aby reagovala na iné šoky.

Slováci sa topia v dlhoch až tak, že zaujali nečakaný postoj. Môže byť nebezpečný

„Vláda by mala investovať do sociálnej ochrany a zdravotnej starostlivosti, ale namiesto toho míňa mimoriadne množstvo peňazí na obsluhu vonkajšieho dlhu. Sú to doslova len úrokové platby a to sa od nich vyžaduje celé roky, takže neexistuje fiškálny priestor, ktorý by sme mohli minúť na základné služby alebo sa prispôsobiť klimatickej či hospodárskej kríze,“ poznamenala šéfka Debt Justice Heidi Chowová.

Riešením má byť koordinovaná spolupráca

Bloomberg uvádza, že v budúcom roku sa podľa skupiny Debt Justice podiel minutých príjmov na zahraničné dlhy zvýši na 16,7 %, čo je nárast o viac ako 150 % od roku 2011.

Naposledy, keď bolo dlhové bremeno také vysoké, svetoví lídri predstavili plán na odpustenie dlhov, ktorý nakoniec viedol k zrušeniu až 80 % dlhov najzadlženejších chudobných krajín.

„Platby dlhov odčerpávajú južným krajinám toľko potrebného financovania rozvoja, aby ochránili svojich občanov pred stále sa zhoršujúcimi ekonomickými a klimatickými krízami. Bez zrušenia dlhu budú dlhy na juhu naďalej rásť s pokračujúcim krvácaním v oblasti financovania rozvoja,“ objasnila pre The Guardian Mae Buenaventurová, koordinátorka v Ázijskom ľudovom hnutí za dlh a rozvoj.

Slováci žijú od výplaty do výplaty, dôvod je pritom celkom jasný. Kľúč k zmene máme na dosah

Už spomínaná Chowová povedala, že od Londýna a New Yorku sa môže vyžadovať legislatíva, ktorá prinúti súkromných veriteľov zrušiť svoje dlhy.

Podľa Svetovej banky totiž pripadá 46 % splácania dlhu na súkromných poskytovateľov pôžičiek, s výnimkou Číny. Asi 30 % pripadá na multilaterálne inštitúcie, 12 % na iné vlády a 12 % na čínskych verejných a súkromných veriteľov.

Riešením má byť väčšia koordinovaná činnosť zo strany multilaterálnych organizácií, ako je G20, aby sa zabezpečilo, že vlády budú môcť míňať peniaze na základné služby, a nie na splácanie svojho dlhu.