Významný míľnik pre AI: Podľa tónu tvojho hlasu rozozná, či si chorý, alebo nie
- Ruku na srdce, volal si už niekedy niekomu a zaklamal si, že si chorý?
- Po novom to už nemusí byť také jednoduché
- Ruku na srdce, volal si už niekedy niekomu a zaklamal si, že si chorý?
- Po novom to už nemusí byť také jednoduché
Je absolútne fascinujúce sledovať, kam sa aktuálne každý jeden deň posúva vývoj AI. Už dnes žasneme nad tým, čo všetko umelá inteligencia dokáže, no musí nám byť jasné, že toto je ešte len úplný začiatok.
Veľký míľnik
Vo využití AI tak došlo k ďalšiemu prelomovému momentu, tentokrát v Indii. Ako informuje portál Economist, výskumníci zo Sardar Vallabhbhai National Institute of Technology v meste Surat si na výskum prizvali 630 Nemcov, z ktorých bolo 111 práve prechladnutých.
Cieľom vedcov bolo na základe analýzy ich hlasu umelou inteligenciou zistiť, či je daná osoba naozaj chorá, alebo či nachladnutie prípadne len predstiera.
Tím bol vedený elektrotechnickým inžinierom Pankajom Warulom a pri tvorbe AI na analýzu reči vychádzal z toho, ako pravidelný je rytmus reči zdravého človeka a aká harmonická je jej frekvencia. Naopak, keď sme chorí, tento pravidelný vzor je spravidla narušený.
Tieto vzorce vedci následne vložili do algoritmov strojového učenia a počas rozprávania respondentov skúmali rozdiely v ich rečovom prejave.
AI dosiahla 70-percentnú úspešnosť
Úlohou respondentov bolo napočítať od 1 do 40, potom mali popísať, ako strávili svoj víkend, následne mali zarecitovať Ezopovu bájku „Severný vietor a Slnko“.
Po vyhodnotení dospeli vedci k záveru, že nachladnutie sa im podarilo úspešne identifikovať u 70 % chorých respondentov.
Primárnym cieľom tejto technológie je ušetriť ľuďom zdĺhavú návštevu lekára, no o systém by, pochopiteľne, mohli mať záujem aj zamestnávatelia, aby odhalili, či niekto nachladnutie len nepredstiera.
Aktuálne je ale systém na odhalenie nachladnutia len „v plienkach“, čo znamená, že ak by ho chcel tvoj zamestnávateľ využiť, musel by si mu prečítať vyššie spomínanú Ezopovu bájku, čo by bolo dosť vtipné.
Nahradí AI lekárov?
Ako uvádza aj portál Mint, toto nie je ani zďaleka po prvýkrát, čo sa AI použila na medicínske účely.
Nedávno sme ťa informovali o tom, že AI odhalila rakovinu 4 roky predtým, ako sa rozvinula. Stalo sa tak vďaka skríningovej technológii, ktorá sa už používa aj v Maďarsku.
Doktor Larry Norton z Lauder Breast Center v rozhovore pre CNN vysvetlil, že zatiaľ čo skríning existuje už desaťročia, umelá inteligencia sa stáva užitočným nástrojom pri zdokonaľovaní procesu a pomáha identifikovať potenciálne zdravotné problémy, uvádza UNILAD.
„AI je nástroj, ktorý stroje používajú na prezeranie obrázkov a porovnávanie týchto obrázkov s tými, ktoré už boli zaznamenané, aby sa identifikovali abnormality. Táto technológia dokáže prezerať mamografické snímky a identifikovať oblasti, ktoré by si ľudský rádiológ mohol chcieť pozrieť pozornejšie. Nazýva sa to počítačom asistovaná detekcia, v skutočnosti existuje od konca 90. rokov, ale technológia sa zlepšuje,“ hovorí Norton.
„Táto práca identifikuje riziko. Môže žene povedať, že má vysoké riziko vzniku rakoviny prsníka skôr, ako sa u nej rozvinie,“ dodáva.
Používanie technológie AI pri skríningu rakoviny prsníka znížilo pracovné zaťaženie rádiológa o približne 30 percent a zároveň zvýšilo mieru odhalenia rakoviny o 13 percent, uvádza The New York Times.
AI bola testovaná s niektorými z najnáročnejších prípadov rakoviny, kde rádiológovia nezaznamenali skoré príznaky rakoviny prsníka, avšak umelej inteligencii sa to úspešne podarilo.
V minulosti už bola AI úspešná aj v prípade použitia na detekciu rakoviny pľúc, či na nájdenie vysokoafinitných protilátkových terapeutík.
Niektoré výskumné skupiny boli tiež schopné použiť AI na detekciu Parkinsonovej choroby prostredníctvom vzorcov dýchania pacientov. V súčasnosti sa pracuje na vytvorení modelov predikcie úzkosti a depresie pomocou nástrojov AI.
Výskumníci z University of São Paulo v Brazílii uviedli, že predbežné zistenia z modelu naznačujú možnosť odhaliť pravdepodobnosť, že sa u osoby vyvinie depresia, len na základe jej priateľov a sledovateľov na sociálnych sieťach. Zistenia sú publikované v časopise Language Resources and Evaluation.
Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko
Zdroje: Economist, Cyber Structor, Mint, Unilad