Slovenská tatérka zverejnila príbehy ľudí, ktorí trpia kvôli jedlu: „Sama to riešim roky, musí prísť zmena,“ hovorí Ewel

Aj napriek tomu, že sa hrdo označujeme za modernú a vyspelú krajinu hodnú 21. storočia, je na Slovensku stále cítiť prítomnosť istých predsudkov spojených s duševnými chorobami. Návšteva psychiatra je vo veľkej časti spoločnosti tabu, čo však nepriaznivo vplýva na blahobyt občanov. 

Poruchy príjmu potravy sú v našej spoločnosti rozšírené. Najmä ženy sa porovnávajú s topmodelkami na titulkách časopisov alebo na sociálnych sieťach, chcú byť dokonalé a naplniť nereálne ciele spoločnosti. To často vyústi do poruchy príjmu potravy (PPP). Nejde pritom len o anorexiu či bulímiu, často sa objavuje aj záchvatové prejedanie alebo iné formy poruchy. 

Slovenská tatérka Ewel na svojom Instagrame na tento problém upozornila. Zverejnila tiež príbehy ľudí, ktorí jej ich napísali. Mnohí touto poruchou trpia roky, dostať sa z nej je naozaj náročné. Pomôcť môže lepšia informovanosť aj budovanie sebalásky. 

Každým rokom horšie

Najaktuálnejšie informácie o počte Slovákov trpiacich duševnými poruchami pochádzajú z roku 2021 a sú dostupné na stránke NCZI. V minulosti sme ťa o nich informovali v našom článku. Špeciálnu pozornosť Centrum venovalo poruchám príjmu potravy, ktoré zaznamenali v porovnaní s rokom 2020 nárast.

V konkrétnych číslach v skupine PPP narástol počet pacientov s diagnózou zistenou prvýkrát v živote o 31,3 % oproti roku 2020. Ako upozornilo NCZI, poruchy príjmu potravy zaznamenávajú v posledných rokoch kontinuálny rast.

„Vzhľadom na päťročný priemer stúpol ich počet v roku 2021 o 37,7 %,“ uviedlo Centrum. Skutočne alarmujúci stav na Slovensku priblížil v rozhovore pre Startitup aj psychológ a zakladateľ špeciálneho centra s názvom VIRTUO a iniciatívy Digitálne intervencie pre duševné zdravie Martin Polák.

„Čo sa týka úzkostných porúch, depresií alebo závislostí, za Európou zaostávame v priemere o približne 80 %,“ uviedol odborník. „Z dostupných epidemiologických výskumov vyplýva, že na Slovensku máme približne 800 000 ľudí s úzkosťami, poruchami príjmu potravy alebo depresiami. 600 000 z nich sa nelieči, lebo nemajú kde, chýba kvalifikovaný personál,“ dodal.

Rozšírenie povedomia

Štatistiky z rokov po 2021 zatiaľ nie sú dostupné, no to, že problém na Slovensku naďalej pretrváva, naznačujú správy zaslané tatérke Evelin „Ewel“ Jurković. Tá sa, ako pre nás uviedla v rozhovore, začala v rámci svojej brandže venovať téme body positivity.

Na svojom profile na sociálnej sieti Instagram aktuálne svojich sledujúcich vyzvala, aby sa podelili o svoje skúsenosti s PPP.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Evelin Jurković (@eweltattoo)

V priebehu niekoľkých hodín zaplavili jej profil správy, ktoré ukazujú smutnú realitu žitia s rôznymi formami týchto porúch. „Mám PPP a myslím, že je veľká chyba, že si ľudia myslia, že sa z toho dá vyliečiť,“ uvádza sa v jednej z nich.

zdroj: Instagram/eweltattoo

Pri duševných ochoreniach väčšinou platí, že pacientovi prospeje, ak sa obklopí ľuďmi, ktorí mu pomáhajú a efektívne je najmä pochopenie a podpora od rodiny a najbližších. Bohužiaľ, ako naznačuje ďalšia zo správ, nie vždy je možné sa na svoj okruh ľudí spoľahnúť.

„Mám PPP už od 16 rokov,“ zdôveruje sa ďalšia zo sledovateliek v správach. „Všetko sa zosypalo, keď sa objavili rodinné problémy, a ja som svoju frustráciu pretavila do fyzických aktivít, športu a cvičenia. V tom čase bolo krásne od rovesníčok a všeobecne od okolia počúvať, že by chceli vyzerať ako ja,“ opisuje ďalej.

zdroj: Instagram/eweltattoo

Celá situácia však dosiahla kritický bod počas jedenia zmrzliny na námestí. Autorka správy uviedla, že sa pri mame rozplakala, no podpory sa nedočkala. „Následne som stratila oporu v nej, v akomkoľvek členovi v rodine, prišla som o priateľov, ostala som sama a z každej strany som len počúvala, že mám začať normálne jesť a že sa mám spamätať,“ dodala.

Z ďalších príbehov vyplýva, že častým negatívnym faktorom sú práve členovia rodín pacientov. „Od malička som počúvala, že som chudá a teraz, samozrejme, zas počúvam, že už mám dve deti, tak že už môžem byť tučná. Dokonca mi bolo vykričané, že sa správam ako celebrita, lebo som po pôrode schudla na pôvodnú hmotnosť,“ opisuje sa v inej správe. „Je ťažké sa toho vzdať a každá blbá poznámka môže spôsobiť relaps,“ upozorňuje ďalšia.

Sama mám nezdravý vzťah k jedlu, prezradila Ewel 

Tatérku, ktorá má svoje štúdio v Banskej Bystrici, sme oslovili a spýtali sme sa jej, prečo sa rozhodla otvoriť takú vážnu tému. „Ani neviem, ako čo najjednoduchšie odpovedať na otázku prečo. Možno preto, že sa táto téma so mnou vlečie roky a roky som prehodnocovala, či je to bežné alebo mám len ja výčitky svedomia, keď si objednám cestoviny. Existujú 2 typy ľudí – tí, ktorí stres zajedajú, a ľudia ako ja, ktorí vtedy jesť nedokážu,“ povedala pre Startitup Ewel. 

Tatérka Ewel: Prichádzajú ku mne aj ženy po životnej traume, tetovanie im pomôže zbaviť sa osobných komplexov

Ona sama si uvedomuje, že jej vzťah k jedlu nie je úplne zdravý. „Poriadne ani neviem, kedy som si prvýkrát v živote uvedomila, že môj vzťah k jedlu je asi nezdravý. Ale úplne jasne si pamätám obdobie, keď som prechádzala emocionálnym stresom, rozbiehala som svoje podnikanie a k tomu som ešte potrebovala dosahovať výsledky v škole. Veľa som do toho cvičila, keďže šport je dlhodobo mojím filtrom,“ opisuje vlastnú skúsenosť. 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Evelin Jurković (@eweltattoo)

„To boli mesiace, keď som schudla fakt na kosť a kožu, a jedna skupina ľudí ma chválila, že vyzerám super, a ľudia, ktorých zrátam na jednej ruke, vedľa mňa sedeli v kuchyni a prosili, aby som zjedla aspoň krajec chleba. S odstupom času, keď človek získa aspoň ako-taký nadhľad, tak je jasné, že prehodnocuje, prečo je spoločnosť nastavená tak, že sa všetci snažíme dosiahnuť jednotný typ postavy, pričom je to absurdné.“

Podľa nej majú na tento trend vplyv rôzne veci – umelá retuš či obsah ženských magazínov. „Ako spoločnosť sme dospeli do bodu, kedy sme úplne potlačili diverzitu a napriek tomu, že na to máme štatistiky a vieme, že to ľuďom ničí životy, v tom pokračujeme. Mňa desí, čo to urobí s hlavou niekoho, kto má 12 rokov, a desí ma aj predstava, že sa opäť vyskytnem v situácii, kedy budem mať problém zjesť krajec chleba,“ hovorí. 

„Bolo to dosť dark obdobie môjho života a urobím čokoľvek, aby som sa tam už nikdy neocitla. A preto na to upozorňujem – ak mám akýkoľvek influence na svoje okolie, tak im chcem vštiepiť, že diverzita je absolútne v poriadku,“ uzatvára Ewel.