Najbizarnejšia štúdia: Vedci skúmali mozgovú aktivitu „zombíkov“, ich zistenia sú prekvapivé

Nemŕtvi mŕtvi, známi ako zombie, patria k populárnej fikcii Západu. Pre jeden národ to však nie je len fikcia, ale skutočne tomu veria. Pre Haiťanov sú mŕtvi príbuzní, ktorí ožili, reálnym javom, ktorý hlásia v stovkách prípadov ročne.

Haiťania veria na voodoo, podľa ktorého sú čarodejníci, prezývaní ako bokors, schopní zachytiť duše mŕtvych ľudí. Tie potom môžu vrátiť do tela, čím stvoria zombie.

Štúdia z roku 1997 sa snažila odhaliť, čo stojí za touto vierou, pomocou DNA a skúmania mozgovej aktivity troch „zombíkov“.

IFL Science opisuje, že prvým prípadom „zombie“ bola 30-ročná žena, ktorá umrela a o tri roky neskôr ju spoznali rodinní príslušníci vďaka výraznému znaku na tvári. Potom ako ju príbuzní spozorovali, miestny súd povolil otvorenie hrobu, kde našli len kamene.

Žena so svetom nebola schopná komunikovať, len občas utrúsila nezrozumiteľné stereotypné slová. Vedci zjav ženy opísali ako: „Držala hlavu v zníženej polohe a chodila extrémne pomaly a strnulo, sotva hýbala rukami.“

Biely povlak na čokoláde desí ľudí. Vedci vysvetlili, či sa jej musíš zbaviť

Na základe jej stavu a mozgovej aktivity dospeli vedci k záveru, že trpí katatonickou schizofréniou. Nezistili však, ako sa vrátila z mŕtvych.

Prišli len so špekuláciou, že čarodejník voodoo otrávil ženu „neuromuskulárnym toxínom“, ktorý mal spôsobiť, že príbuzní ženy si budú myslieť, že umrela.

Čarodejník potom mohol získať pochované telo krátko predtým, ako žena nadobudla vedomie. No bokors sa prerátal a nedostatok kyslíka v hrobe mohol mať za následok poškodenie mozgu, čo vysvetľuje jej stav podobný zombie.

Viera v zombie pochádza zo 17. storočia a je produktom kolonializmu 

The Atlantic hovorí, že za vierou v zombie sa skrýva naozaj desivá história, nie však taká, ako by sme čakali. Začala sa ešte v 17. a 18. storočí, keď bolo Haiti ovládané Francúzmi a bolo známe ako Saint-Domingue.

Francúzi tam dovážali Afričanov, ktorí pracovali na cukrových plantážach. Robota to bola brutálna, mnohí zahynuli. Haitskí otroci ale verili, že smrť ich oslobodí a vráti späť na lan guinée, doslova na Guineu alebo do Afriky. Všeobecne do posmrtného života, kde môžu byť slobodní.

zdroj: Freepik

To isté ale neplatilo pre samovrahov, ktorí boli odsúdení na večné potulovanie sa po plantážach. Samovrahovia sa tak namiesto slobody dočkali uväznenia vo vlastnom tele – ako bezduchí zombie. Po haitskej revolúcii v roku 1804 a konci francúzskeho kolonializmu sa zombie stali súčasťou haitského folklóru.

Mýtus sa mierne premenil a stal sa súčasťou náboženstva voodoo. Haiťania verili a dodnes veria, že zombie sú mŕtvoly oživené šamanmi a kňazmi voodoo. Čarodejníci, známi ako bokor, využívajú nemŕtvych ako pracovnú silu zadarmo alebo ich poverujú vykonávaním hanebných úloh.

Pravdu o ďalších dvoch „zombíkoch“ odhalil DNA test

Druhým prípadom bol 26-ročný muž, ktorý bol videný na miestnom kohúťom zápase 19 mesiacov po tom, čo bol pochovaný. Z prípadu zombikácie obvinili jeho strýka a samotného zombíka držali na reťazi v dome jeho rodičov.

Vedci po preskúmaní jeho zdravotného stavu dospeli k diagnóze – „syndróm organického mozgu a epilepsia“. DNA navyše potvrdila, že zombík nebol muž, ktorý umrel, ale niekto úplne iný.

Tretím prípadom bola 31-ročná žena, ktorá mala byť mŕtva už 13 rokov. Aj v tomto prípade si ju príbuzní pomýlili s niekým iným, čo ukázali testy DNA.

Vedci dospeli k záveru, že „najpravdepodobnejším vysvetlením je chybná identifikácia blúdiaceho, duševne chorého cudzinca zo strany pozostalých príbuzných“.