Revolučný krok v bankovom sektore: Štát pripravuje spustenie centrálneho registra pre všetky bankové účty
- Centrálny register účtov by sa mohol spustiť do konca roka
- Jeho príprava je vo finálnej fáze
- Centrálny register účtov by sa mohol spustiť do konca roka
- Jeho príprava je vo finálnej fáze
Do konca roka by sa mohol spustiť centrálny register účtov. Jeho príprava sa nachádza už vo finálnej fáze. Pre TASR to uviedol tlačový odbor Ministerstva financií (MF) SR.
Register mal byť pôvodne uvedený do prevádzky v januári 2023. Neskorší termín spustenia zdôvodňuje rezort komplexnosťou a náročnosťou systému centrálneho registra účtov, ako aj stále prebiehajúcimi diskusiami s trhovými subjektami s cieľom zabezpečenia čo najvyššej ochrany a bezpečnosti uchovaných dát.
Testovacia verzia
„MF SR aktuálne finalizuje práce na vyhláške, ktorá by mala podrobnejšie definovať a popísať oblasti fungovania centrálneho registra účtov, ako napríklad podrobnosti o zasielaní údajov do centrálneho registra účtov, proces prideľovania prístupov do registra a podobne,“ načrtol rezort v stanovisku.
Ministerstvo avizuje aj spustenie testovacej verzie, ktorá umožní vykonanie bezpečnostných a prevádzkových školení fungovania centrálneho registra pre osoby, ktoré budú oprávnené doň vstupovať.
Cieľom centrálneho registra účtov je zefektívniť predchádzanie, odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie závažnej trestnej činnosti a predchádzanie legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu. Oprávnené orgány by mali mať prístup k informáciám o účtoch a bezpečnostných schránkach.
MF SR bude správcom a prevádzkovateľom registra. Zriadenie systému by sa malo financovať z plánu obnovy.
Riziko pre osobné financie
Viac než osem z desiatich ľudí na Slovensku aktuálne vníma aj vysokú mieru inflácie, ktorú vidia ako riziko pre svoje osobné financie. Žiadne riziká nevidí iba necelých päť percent respondentov. Vyplýva to z prieskumu investičnej platformy Portu.
Ako skonštatoval analytik Portu Marek Malina, v porovnaní s globálnou ekonomickou krízou v rokoch 2008 až 2009 je aktuálna situácia odlišná. Ľudia v oveľa menšej miere vidia ako riziko možnú stratu zamestnania. V marci tohto roka dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku 5,61 %, v roku 2009 to bolo 10,33 %.
„Aj preto mohla slovenská ekonomika ťažiť z rastu domácej spotreby,“ hovorí Malina. Napriek tomu ľudia priznali, že musia šetriť.
To, že sa nemusia uskromňovať, vyhlásilo v prieskume iba necelých 14 % opýtaných. Najväčšiu ochotu šetriť mali ľudia na Slovensku v prípade jedla v reštaurácii, dovoleniek a nákupoch novej výbavy do domácnosti. Presadnúť z auta do MHD však plánovalo iba minimum respondentov. Tí zároveň priznali, že pre vysokú infláciu museli siahnuť na svoju finančnú rezervu.
„Ak sa pozrieme na vývoj domácej spotreby v kombinácii s vývojom vkladov v bankách, môžeme konštatovať, že ľudia na Slovensku v značnej miere míňali aj na úkor svojho finančného vankúša,“ poznamenal Malina.
Najhoršie je za nami
Ako vo svojom komentári upozornila aj Národná banka Slovenska, vklady obyvateľstva v januári 2023 medziročne klesli na Slovensku o 1,3 percenta. A to ako v ako jedinej krajine eurozóny.
Dobrou správou podľa analytika je, že rast cien na Slovensku začal spomaľovať. Inflácia v apríli poklesla na 13,8 %.
„Koncom roka by mali ceny stúpať ešte miernejšie a tento trend by mal pokračovať aj v roku 2024. Najpomalšie by mali stúpať ceny potravín, tie dokonca môžu aj zlacnieť, tak ako sa to stalo v tomto mesiaci v Česku,“ uviedol Malina. Podľa neho by v tomto roku mala celoročná inflácia na Slovensku dosiahnuť zhruba 10 %.
„Nízke úrovne inflácie, na aké sme boli zvyknutí v minulosti, nás síce v najbližších rokoch ešte nečakajú, no najhoršie by sme mali už mať za sebou,“ dodal analytik.
Zber dát v rámci prieskumu pre platformu Portu sa uskutočnil prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos. Otázky na vnímanie inflácie boli súčasťou dotazníka k prieskum indexu investičnej gramotnosti. Online dotazník vyplnila v decembri 2022 vzorka 1 050 respondentov.
Zdroj: TASR