Štát neukazuje celú realitu zdražovania na Slovensku. 1 000 eur má oproti roku 2021 ledva polovičnú hodnotu

Zdražovanie potravín pocítil takmer každý. To, že za jeden svetlý rožok už nedávame 0,06 €, ale namiesto toho 0,10 – 0,13 € musel postrehnúť aj ten, čo pečivo ani jesť nemusí. Čísla Štatistického úradu však hovoria jednu vec a realita druhú.

Často sa nám môže zdať, že čísla z úradu, ktoré hovoria o percentuálnom náraste cien potravín, nezodpovedajúci tomu, aká je reálna suma zdražovania.

Ako vyplýva z grafu Štatistického úradu SR medziročná inflácia dosiahla 13,8 % (dáta k aprílu 2023). Bývanie, energie a voda dosiahli 12,3 % a potraviny až 26,1 %. Realita je však trochu iná.

zdroj: Reprofoto: Stats

Ako informuje na sociálnej sieti Daniel Joannes Furka, ktorý vyvinul na začiatku koronavírusovej krízy v roku 2020 spolu s kolegom Samuelom Furkom z katedry Fyzikálnej a teoretickej chémie Prírodovedeckej Fakulty UK a lekárom Patrikom Palackom z Národného onkologického ústavu prístroj na podporu dýchania Q-vent mini: „Z osobného záujmu som si dal trošku práce a porovnal skutočné ceny, ktoré som platil v rámci máj/2023 (podľa blokov a výpisov účtu) voči 2022 a 2021. Na moje prekvapenie, čísla sa ani zďaleka nepodobajú indexom cien potravín z verejných štatistík Štatistického Úradu SR (ŠtÚSR).“

V príspevku, ktorý zverejnil, jasne poukázal na niektoré potraviny:

Nájdené rozdiely:

• Mäso: +81 % (podľa ŠtÚSR iba +30,5 %)
• Mlieko: +64 % (podľa ŠtÚSR iba +35,7 %)
• Syr: +100 % +12 % (podľa ŠtÚSR iba +35,7 %)
• Chlieb: +59 % (podľa ŠtÚSR iba +27 %)
• Slané pečivá: +92 % (nesledované ŠtÚSR)

„Tu sa jedná miestami o niekoľkonásobné zdraženie v 2×100 % až 4×100 %,“ uvádza Furka ďalej. Pre lepšiu predstavu a porovnanie uviedol aj to, čo to znamená pre naše peňaženky a živobytie. Podľa neho znamená 1 000 € v roku 2023 približne to, čo 600 – 620 € v roku 2021 a 460 – 480 €, čo v roku 2021.

„A tu je už naozaj prúser ako delo, že tisíc eur stratilo viac ako polovicu skutočnej hodnoty. Proste za dva roky si skutočne kúpime o polovicu menej reálnych vecí (**verejná štatistika uvádza že tisícka za toto obdobie stratila hodnotu iba o 150 – 180 € – toto nazvime teoretická hodnota). A zas raz máme potvrdený rozdiel medzi teóriou a praxou,“ pritvrdzuje.

Štatistický úrad má dobré výpočty

Furka však prízvukuje, že Štatistický úrad SR vo výpočtoch chybu jednoznačne nemá. No napriek tomu ich výsledky nepopisujú to, čo čakáme.

„Môj výpočet bol však naschvál volený tak, aby odzrkadlil skutočné zmeny cien vecí, ktoré naozaj kupujem, bez zahrnutia tých, čo nekupujem, ale mohol by som. Čísla mi však vyšli inak ako úradom. A tu som sa zasekol na dva dni,“ vysvetľuje Furka.

Následne dopĺňa, že po dvoch dňoch išiel spolu so Samuelom Furkom do obchodu, kde si Samuel všimol, že sprchový gél, ktorého cenu uvidel vtedy, bola o polovicu vyššia ako dva dni predtým.

„A tam mi napadla zásadná vec. V mesiaci január až august 2022 boli medzidenné a medzitýždenné pomery riadne: zľavové ceny úplne inak distribuované ako tento rok. V roku 2023 sa ceny menili na zľavové a naspäť s viac ako 1,6-násobnou frekvenciou oproti 2022 a takisto bolo nutné zarátať napríklad zníženie gramáže u produktov, ktoré ceny naoko nezmenili. Takisto rozdiel medzi zľavovými a riadnymi cenami je v roku 2023 o 62 % (Cl=0,9) vyšší. Ak zarátam tento útlm, dostanem neuveriteľne krásne čísla s rozdielom maximálne 5 % oproti oficiálnym štatistikám,“ vysvetlil Daniel Furka.

V závere v skratke uviedol: „Buď budeme 3 dni striehnuť v Tescu na kúpu chleba za výhodnú cenu, alebo si ho môžeme kúpiť bez zľavy a 10 dní pred výplatou sa môžeme sýtiť pocitom, že to nie je také zlé, však v telke vraveli, že sa zdražilo v priemer iba 12 až 19 %.“ 

Reálne mzdy klesli takmer o 5 percent

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve v 1. štvrťroku tohto roka dosiahla 1 327 eur, medziročne sa tak zvýšila o 9,5 % alebo 115 eur. Napriek tomu však rast platov nestačil pokryť vysokú infláciu a reálne tak medziročne klesli o 4,9 %. Informoval o tom v pondelok Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Po takmer 8 % prepade na konci minulého roka to bol druhý najvyšší pokles reálnej mzdy za posledných 22 rokov.

„Hoci mzdy v SR rástli tempom, ktoré patrilo k najvýraznejším za posledných 20 rokov, nedokázali odolať inflácii, a to už piaty kvartál po sebe. Reálny rast miezd v 1. štvrťroku 2023 dosiahli iba pracujúci v ubytovacích a stravovacích službách, ktorí majú ale dlhodobo najnižšie zárobky,“ priblížili štatistici.

Medziročný rast nominálnej mzdy zaznamenali v prvom štvrťroku všetky sledované odvetvia. Relatívne najrýchlejšie vzrástli podľa ŠÚ mzdy v odvetviach s dlhodobo najnižšími zárobkami, teda v ubytovacích a stravovacích službách o 17 %, stavebníctve o 14,8 % a v ostatných činnostiach o 13,8 %.

„Výrazné medziročné rasty dokázali v týchto odvetviach z veľkej miery kompenzovať zamestnancom dopady inflácie. Pracovníci v ubytovacích a stravovacích službách ako jediní zaznamenali rast svojich reálnych miezd, a to o 1,7 %,“ vyčíslili štatistici. Ich hrubý mesačný zárobok však predstavoval iba 771 eur, čo bolo 58 % priemernej mzdy za celé hospodárstvo.

Na druhej starne, najvýraznejší prepad reálnej mzdy na úrovni 7 až 9 % pocítili v 1. kvartáli zamestnanci v oblasti informácií a komunikácie, v umení, zábave a rekreácii a predovšetkým vo finančných a poisťovacích činnostiach.

Za „nevhodné oblečenie“ v aute pokuta 200 eur. TOP destinácia uplietla bič na ľudí

Priemysel, odvetvie zamestnávajúce najviac pracovníkov, vykázal počas 1. štvrťroku medziročný rast miezd o 9,9 % na 1 398 eur. Reálne však klesli o 4,5 %. Spomedzi odvetví s najväčším počtom zamestnaných osôb dokázal podľa ŠÚ lepšie čeliť tempu inflácie obchod, v ktorom nominálne mzdy vzrástli o 11,8 % na 1 266 eur. Reálny pokles platov pracovníkov v tomto odvetví dosiahol 2,9 %.

Aktuálne najvyššiu priemernú mzdu nad 2 300 eur mali v odvetví finančné a poisťovacie činnosti, informácie a komunikácia a dodávka elektriny, plynu a pary. Naopak, v 10 zo 16 odvetví ekonomiky bola v 1. štvrťroku mzda nižšia ako priemer za celé hospodárstvo.

Z územného hľadiska bola nadpriemerná nominálna mzda iba v Bratislavskom kraji, a to 1 676 eur. „V ostatných krajoch sa pohybovala od 1 023 eur v Prešovskom kraji do 1230 eur v Trenčianskom kraji. Vo všetkých krajoch bola priemerná mzda vyššia ako v 1. štvrťroku 2022, s najvyšším relatívnym prírastkom o 12,7 % v Nitrianskom a o 11,3 % v Prešovskom kraji,“ doplnili štatistici.

Reálne mzdy klesli najmenej v Nitrianskom kraji o 2,1 %, naopak najviac v Košickom kraji o 6,3 %.