Výmera „druhého chlebu“ Slovákov je v kritickom stave: Za posledných 30 rokov sme na tom neboli horšie

Výmera zemiakov na Slovensku je najnižšia za posledných 30 rokov. Podľa Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu SR klesne v tomto roku výmera konzumných zemiakov pod 5 000 hektárov. Ide o najnižšiu výmeru v ére slovenskej samostatnosti. Pred desiatimi rokmi sa zemiaky, ktoré sú považované aj za „druhý chlieb“ Slovákov, pestovali na dvojnásobne väčšej výmere.

Za nezáujmom rozširovať pestovateľské plochy treba podľa zemiakárov hľadať predovšetkým prístup zo strany štátu, ktorý nenačúva potrebám pestovateľov. Omnoho väčší potenciál vidia pestovatelia aj pri pestovaní sadbových zemiakov, o ktoré je záujem v celej EÚ. Na Slovensku sa však pestujú len na približne 284 hektároch, čo je rovnako historicky najnižšia výmera.

Slovensko bolo podľa pestovateľov kedysi zemiakárskou veľmocou. Významní pestovatelia predovšetkým na východe krajiny však od pestovania postupne upustili a väčšinu produkcie možno dnes nájsť na západe SR. Dôvodom je prístup k vode, ktorá sa stala pri pestovaní zemiakov rozhodujúcim faktorom. Pestovať zemiaky bez závlah je podľa nich veľkým rizikom.

„Závlahy sú u nás v zlom stave a fungujú len tam, kde do nich investujú samotní pestovatelia. Okrem modernizácie aktuálnych však potrebujeme budovať aj nové závlahy a podporiť aj tých, ktorí dnes nezavlažujú, no chceli by,“ zdôraznil predseda Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu SR Jozef Šumichrast.

Počas sezóny je v obchodoch slovenských zemiakov dostatok. Ak však chce pestovateľ dodávať do obchodných sietí aj po sezóne, musí vedieť zásoby uskladniť. Ak predáva zemiaky aj po novom roku, musí mať klimatizovaný sklad, s čím sú však spojené vysoké náklady na prevádzku.

„Práve vysoké ceny energií, slabá podpora pestovateľov a minimum výziev na budovanie skladov odrádza pestovateľov od zväčšovania pestovateľských plôch. Naša sebestačnosť pri zemiakoch z týchto dôvodov dnes klesla pod 50 %,“ vysvetlil Šumichrast.

Na Slovensku máme skutočný klenot: Vie o ňom málokto, teší sa aj popularite zahraničných turistov

Na dosiahnutie plnej sebestačnosti by Slovensko podľa neho potrebovalo rozšíriť pestovateľské plochy približne na 12 000 hektárov a zvýšiť hektárové úrody na 38 až 40 ton. Práve takéto úrody pod závlahami dosahujú špičkoví pestovatelia, ktorých však možno spočítať na dvoch rukách.

„Naši pestovatelia zemiakov, veľkí aj malí, sa od roku 2023 združujú v organizáciách výrobcov, aby zvýšili svoju silu pri vyjednávaniach s obchodnými reťazcami. Avšak aj podpora organizácií výrobcov je administratívne zle zvládnutá a reálna potreba sektora nie je dostatočne krytá finančnými zdrojmi,“ dodal Šumichrast.

Pestovatelia v posledných rokoch podľa neho budujú vodné družstvá, aby zefektívnili nakladanie s vodou. Investujú tiež nemalé zdroje do triediacich a baliacich liniek a zamestnávajú veľké množstvo ľudí, ktorí by sa zrejme nikde inde neuplatnili.

PPA už vypláca podporu

Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) splnila svoju zákonnú úlohu a doteraz vyplatila potrebných 95 % žiadostí o priame podpory za rok 2022.

PPA spresnila, že rozhodla už o 96,45 % finančných prostriedkov z celkového počtu 18 734 žiadostí v hodnote 565 miliónov eur. Na účty žiadateľov poslala sumu 536,8 milióna eur.

Všetky žiadosti o priame podpory boli podľa PPA dôsledne preverené, keďže vedenie agentúry uplatňuje zodpovedný prístup a chráni finančné záujmy EÚ a SR.

V roku 2022 výrazne stúpol počet kontrolovaných hektárov (ha) zo strany PPA, keďže sa zvýšilo percento kontrolovanej vzorky z 3 % na takmer 8 %. To znamená, že kým v roku 2020 to bolo vyše 100 000 ha, v roku 2022 vyše 214 000 ha.