Komentár Andreja Stančíka: Nuly v parlamente

Andrej Stančík je bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničia a člen strany Demokrati.

V utorok nám na otvorenie mimoriadnej schôdze k odvolávaniu Borisa Kollára chýbalo 5 poslancov, v stredu 15.

Skoro všetci politickí lídri povedali, že by mal predseda parlamentu odstúpiť. Niektorí z nich celé Slovensko marketingovou kampaňou presviedčajú, ako sa bijú za ženy a ako im na nich záleží. Na účasti poslancov to však tak nevyzeralo. Skôr to bol taký ten typický parlamentný handel. Predsa len, budúceho koaličného partnera si rozhádať nechcete. A prečo by ste si kazili letnú dovolenku prácou?

Samozrejme, že otvorením schôdze by sme Borisa Kollára automaticky neodvolali. Naopak, tajná voľba, kde na každom hlase záleží, je ideálna šanca na nakupovanie poslancov. Nikto aj tak nezistí, ako ste hlasovali a prečo si pred letom neprilepšiť? Otvorenie schôdze by ale umožnilo rozpravu a šanca na odvolanie Borisa Kollára, po ktorom všetci tak volali, by aspoň existovala.

To sa ale nestalo, pretože v parlamente je príliš veľa núl. Pri hlasovaní v parlamente nula vedľa mena totiž znamená neprítomný.

Z Demokratov v utorok chýbal len jediný poslanec, Ján Mičovský. Ten bol na liečení po operácii. V stredu sa však vrátil a boli sme prítomní do nohy. Mnohí z nás zrušili dovolenky, pracovné cesty. Ja sám som v minulosti kvôli hlasovaniam o reformách zrušil pracovné cesty, dovolenky, nezúčastnil sa pohrebu. Ide totiž o našu krajinu a je to naša povinnosť.

Ak by sa rovnako ako Demokrati zachovali kluby OĽANO či SAS, včera aj dnes by sme schôdzu otvorili. Peter Pellegrini to dal na Petra Pellegriniho a zúčastnil sa s dvoma poslancami Hlasu – z 11. Vraj by sa inak nemohol mame pozrieť do očí. Ak by ale priniesol ďalších 5 poslancov, nemohol by sa do očí pozrieť Borisovi Kollárovi. V stredu radšej neprišiel ani on, ani nikto z Hlasu.

Nevydalo.

To, že Borisa Kollára podržal Hlasosmer a extrémisti, sme mohli čakať. To, že ho podržal Igor Matovič a Richard Sulík, ma ale naozaj prekvapilo.

Parlament mal šancu vyslať jasný signál, že akceptácia a zľahčovanie domáceho násilia a násilia na ženách je neprijateľná. Ako sa majú ženy, ktoré zažívajú domáce násilie, cítiť, keď sa v Národnej rade nenájde ani 76 poslancov ochotných k tejto téme otvoriť schôdzu?

Nespravil tak, pretože dohody a dovolenky sú poslancom prednejšie. Za ženy sa evidentne bojuje len na bilbordoch a v prázdnych deklaráciách. Hanbím sa za každého z nich.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Čítajte viac z kategórie: Názory a komentáre