Umelá inteligencia prekonala historický míľnik: Vyvinula vlastný liek, už ho testujú na ľuďoch

Prvýkrát v histórii vyvinula liek umelá inteligencia úplne samostatne. Spoločnosť Insilico Medicine nedávno oznámila, že vôbec prvý liek generovaný umelou inteligenciou (AI) už vstúpil do druhej fázy klinických skúšok s úspešným podaním prvej dávky človeku.

Aký liek vyvinula umelá inteligencia

Liek, v súčasnosti známy ako INS018_055, prechádza testovaním na liečbu idiopatickej pľúcnej fibrózy, zriedkavého a progresívneho typu chronického ochorenia pľúc, píše New York Post.

Ide o ochorenie charakterizované zápalom a zhrubnutím pľúcneho tkaniva obklopujúceho alveoly, čo vedie k zjazveniu. Toto zjazvenie vedie k zvýšenej stuhnutosti pľúc, čo sťažuje dýchanie. Testovanie na ľuďoch, ktorí takýmto ochorením trpia, potrvá dvanásť týždňov.

Generálny riaditeľ spoločnosti Insilico Medicine z Hong Kongu Alex Zhavoronkov poznamenal, že hoci tento liek vyvinutý pomocou umelej inteligencie prejde prísnym testovaním účinnosti a bezpečnosti rovnako ako všetky tradičné lieky, jeho objavenie a proces navrhovania sú pozoruhodne nové.

Zdôraznil, že umelá inteligencia uľahčila svoj vývoj oveľa rýchlejšie ako tradičné postupy na vytváranie liekov, informuje portál CNBC News.

Ako sa tradične vyvíjajú lieky

Podľa Zhavoronkova umelá inteligencia transformuje proces objavovania liekov. Vysvetlil, že štyri kroky spojené s vývojom nového lieku začínajú identifikáciou biologického mechanizmu poháňajúceho chorobu, po ktorom nasleduje vytvorenie lieku, ktorý sa zameriava na tento mechanizmus.

Ďalšie kroky zahŕňajú uskutočnenie štúdií na zvieratách, klinických skúšok na ľudských dobrovoľníkoch a nakoniec skúšok na pacientoch. Pozitívne výsledky vedú k regulačnému schváleniu liečby.

Lekár ti predpíše recept so „smajlíkom“. Vedci zistili, ako lepšie komunikovať s pacientom

V tradičnom procese vedci manuálne vyhľadávajú vo vedeckej literatúre a databázach verejného zdravia ciele súvisiace s chorobami. Umelá inteligencia však umožňuje analýzu rozsiahlych údajov, čo pomáha výskumníkom nájsť spojenia a predstaviť si nové molekuly, ktoré možno premeniť na lieky.

Spoločnosť Insilico použila umelú inteligenciu na objavenie nového cieľa pre liečbu idiopatickej pľúcnej fibrózy vytvorenie molekuly, ktorá na ochorenie pôsobí. Použili PandaOmics na detekciu cieľov spôsobujúcich choroby a Chemistry42 na navrhnutie nových molekúl.

Vybraná molekula INS018_055 sa ukázala ako najsľubnejší kandidát a v súčasnosti sa preveruje jej efektivita. Existujúce liečby idiopatickej pľúcnej fibrózy, pirfenidón a nintedanib, poskytujú len obmedzenú úľavu a majú nepriaznivé vedľajšie účinky. INS018_055 ukazuje potenciál na riešenie obmedzení súčasných terapií.

Cieľom tímu Insilico je overiť bezpečnosť a účinnosť lieku prostredníctvom štúdie druhej fázy, kedy sa liek podáva človeku. Ak všetko vyjde, ako vedci predpokladajú, postúpi do ďalšej fázy s väčšou skupinou účastníkov. Nasledujúce štúdie tretej fázy zahŕňajú hodnotenie lieku u stoviek pacientov, aby sa potvrdila jeho bezpečnosť a účinnosť predtým, ako požiada FDA o schválenie.

Najlepšie sa budú mať technologickí giganti. Analytik opísal budúcnosť, do ktorej vďaka AI vstúpime

Nábor pacientov na jednotlivé skúšky, najmä na zriedkavé choroby, ako je idiopatická pľúcna fibróza, je významnou výzvou. Napriek tomu výskumný tím zostáva optimistický, že liek bude pripravený na trh a bude prínosom pre pacientov v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov.

AI neustále prekvapuje

Okrem písania vysokoškolských prác a článkov, ktoré sú takmer nerozoznateľné od ľudskej práce, dokáže AI uspieť aj v náročných profesionálnych testoch.

Podľa štúdie publikovanej v časopise Radiology a odkazu na portáli Jerusalem Post, umelá inteligencia ChatGPT, a najmä jeho vylepšená verzia GPT-4, preukázali vynikajúce výsledky v rádiologických testoch, ktoré sú podobné oficiálnym skúškam pre rádiológov.

Rádiológia sa zaoberá diagnostikou chorôb prostredníctvom röntgenového žiarenia a iných rádiologických metód. Test, ktorému vedci podrobili ChatGPT a GPT-4, obsahoval 150 otázok rôznej náročnosti. Zameriaval sa na zapamätanie, pochopenie a aplikáciu znalostí.

Výsledky ukázali, že umelá inteligencia má veľký potenciál byť úspešným nástrojom aj v profesionálnom prostredí, ako je rádiológia.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko